Dielo vykúpenie začalo vznikom stvorení vo vesmíre.... začalo spájaním stvrdnutej duchovnej látky do formy, teda tvarovaním hmotných foriem, ktoré najprv boli v podstate samy v sebe duchovné a potom tiež v sebe chránili (uschovávali) duchovné látky, ktoré už prešli určitým procesom vývoja.
Duchovia, ktorí kedysi opustili Boha sa od Neho vzdialili do tej miery, že sa ich Božia sila už nemohla dotknúť, a preto sa stali nepohybliví a nepružní, čiže stvrdli v sebe. A počas tejto doby patrili k Božiemu protivníkovi a nikdy by neboli schopní zmeniť svoju situáciu. Ale Božím plánom bolo poskytnúť týmto stvrdnutým duchom príležitosť dosiahnuť stav nádhery, ktorý by ďaleko viac prekonal ich minulé blahoslavenstvá.... Boh chcel vyformovať svoje „živé bytosti“ na „deti“.... čo však, museli dosiahnuť samotné stvorenia. Preto stvorená bytosť, ktorá sa vzbúrila proti Bohu slobodnou vôľou a následne klesla do najhlbšej priepasti, mala možnosť úplne dobrovoľne vystúpiť do stavu zrelosti, aby potom mohla dosiahnuť dielo deifikácie (získať Božskú prirodzenosť).... ale musela byť zdvihnutá z priepasti, pretože sama už nedokázala stúpať kvôli svojmu úplnému nedostatku sily. A Boh poskytol túto pomoc padlým duchom tým, že umožnil vznik vesmíru, čo prostredníctvom Jeho vôle formovalo spevnenú duchovnú látku do mnohých, rôznych druhov stvorení. A s týmito stvoreniami sa začalo vykúpenie, alebo návrat duchov k Bohu.
Teraz bolo padlým duchom zaručené vystúpenie na určitú úroveň, pretože v tomto pláne stvorenia je rozhodujúcim faktorom Božská vôľa a nepriateľ nemá vôbec žiadny vplyv na viazané duchovné látky v dielach stvorenia.
Aj pokračujúci výstup ako ľudská bytosť by bol zaručený, keby prvé ľudské bytosti verne žili podľa ľahkého Božieho prikázania a odolávali pokušeniam Božieho protivníka.... na čo prvé ľudské bytosti, Adam a Eva, určite mali silu.... Ale keďže im bolo dovolené používať ich slobodnú vôľu a nechať sa oklamať protivníkom, zlyhali, a tak dielo vykúpenia pre celé ľudstvo učinili oveľa ťažším, ako čo by mohlo byť, keby využili svoju vôľu správne. Preto ľudia, ktorí nasledovali, boli týmto hriechom prvých ľudských bytostí značne oslabení, už nemali silu, ktorú ich predchodcovia mali k dispozícii, a do istej miery nosili bremeno tohto hriechu, takže Boží protivník dosiahol veľkú časť práce:
Ohrozil vyhliadky ľudí.... kedysi padlých pôvodných duchov.... aby niekedy dosiahli konečný cieľ deifikácie. Preto im Boh znova poskytol pomoc.... Poslal svojho Syna na Zem, tj vznešená svetelná bytosť začala svoj proces na Zemi, aby, ako ľudská bytosť, splnila podmienky, ktoré prví ľudia zanedbali a zničili ich.... Chcel im tým spôsobom pomôcť uniknúť ich stavu slabosti, chcel im znovu umožniť dosiahnuť deifikáciu. Bol to človek Ježiš, v ktorom sa Božia Láska osobne usadila.... Otec, Ktorý chcel pomôcť svojim deťom oslobodiť sa od protivníka a vrátiť sa k Nemu.... Poslal svojho Syna na Zem, bytosť, ktorá sa tiež vynorila z Jeho tvorivej sily a Ktorá musela vstúpiť do ľudského plášťa, aby sa najprv stala nádobou pre večného Ducha Božieho, ktorý v tejto ľudskej podobe chcel priniesť spásu Jeho živým stvoreniam. Ale opäť je rozhodujúca slobodná vôľa ľudskej bytosti.... Zatiaľ ona najprv musí uznať Božského Vykupiteľa Ježiša Krista a prijať Jeho pomoc k vykúpeniu, ak chce dosiahnuť cieľ zjednotenia s Bohom, Božie Synovstvo, čo je stav najvyššej dokonalosti a blahoslavenosti. Všetci padlí duchovia boli schopní dosiahnuť najvyšší vrchol, pretože dielo Spásy skrze človeka Ježiša preukázalo, že je vôľa ľudskej bytosti schopná odoprieť jeho protivníkovi a najväčšiemu nepriateľovi, že láska je sila odporu, ktorú každý v sebe dokáže zapáliť.... a keďže každá ľudská bytosť potrebuje iba odoslať prosbu o pomoc Božskému Vykupiteľovi, aby sa potom aj mohla stať víťazom nad smrťou a dosiahla život, ktorý možno nájsť iba v jednote s Bohom.... a ktorý tiež dokazuje prepustenie (vyslobodenie) z moci Božieho protivníka, ktorý sa vždy snaží udržať všetky stvorené bytosti v priepasti, v stave smrti. Preto „vykúpenie“ znamená „prepustenie“ z moci toho, kto priniesol smrť na svet, vykúpenie znamená prijatie pomoci od Ježiša Krista, pretože bez Neho je ľudská bytosť slabá v dôsledku pôvodného hriechu a hriechu svojich prarodičov, ktoré boli zmierené iba smrťou Ježiša Krista na kríži....
AMEŇ
PrekladateliaL’Opera della Redenzione è iniziata con il sorgere delle Creazioni nel Cosmo – è cominciata con il legare la sostanza spirituale indurita nella forma – quindi con il sorgere delle forme materiali, che prima nella loro sostanza stessa erano dello spirituale e poi ospitavano in sé anche delle sostanze spirituali, che avevano già percorso un certo cammino di sviluppo. Lo spirituale una volta caduto da Dio si era talmente allontanato da Lui, che la Forza di Dio non lo toccava più e perciò è diventato immobile e rigido, si è indurito in sé stesso. E così era in possesso dell’avversario di Dio e non avrebbe mai modificato la sua consistenza. Ma il Piano di Dio consisteva nel fatto, di creare a questo spirituale indurito una possibilità, di giungere ad una Magnificenza, che supera di molto la beatitudine di un tempo. Dio voleva formare delle Sue “creature”, dei “figli”; un’Opera, che però la creatura doveva compiere da sé. La creatura ora, che si è ribellata contro Dio nella libera volontà e perciò è caduta infinitamente in basso, aveva questa possibilità, che saliva di nuovo alla maturità e nella piena libera volontà poteva svolgere l’Opera della divinizzazione. Ma doveva essere elevato dagli abissi più profondi, perché egli stesso non era più in grado di risalire, dato che non possedeva più nessuna forza. E Dio ha fornito quest’Aiuto al caduto, che ha fatto sorgere la Creazione, che Egli ha formato la sostanza spirituale indurita mediante la Sua Volontà in Creazioni di differenti generi. E con queste Creazioni dunque cominciava la Redenzione, il Rimpatrio dello spirituale a Dio. Allo spirituale era assicurato una salita fino ad un certo grado, perché in questo Piano di Creazione decide la Volontà divina, e l’avversario di Dio non ha alcuna influenza sullo spirituale legato nelle Creazioni. Anche l’ulteriore risalita sarebbe stata assicurata come uomo, se i primi uomini fossero vissuti fedeli ai facili Comandamenti di Dio ed avessero posto resistenza alle tentazioni dell’avversario di Dio, per cui i primi uomini, Adamo ed Eva, possedevano anche la forza. Ma dato che potevano usare la loro volontà e si sono lasciati sedurre dall’avversario, hanno fallito ed ora hanno reso molto più difficile l’Opera di Redenzione per l’intera umanità, di come avrebbe dovuto essere, nel giusto uso della loro volontà. Gli uomini posteri ora erano notevolmente indeboliti a causa di questo peccato dei primi uomini, non possedevano più la forza, che era a disposizione di quelli, portavano per così dire il peso di questo peccato e l’avversario di Dio aveva compiuto una grande opera: egli metteva in pericolo l’ultima meta che gli uomini, gli spiriti primordiali una volta caduti, non raggiungevano mai la divinizzazione. E per questo Dio ha portato loro un nuovo Aiuto, ha inviato il Suo Figlio sulla Terra, cioè un sublimissimo Essere di Luce cominciò il percorso sulla Terra, per compiere da Uomo le Condizioni, che i primi uomini lasciarono inadempiute, sui quali si spezzarono. Questo “Uomo” con ciò voleva aiutare tutti gli uomini ad uscire dal loro stato di debolezza, voleva di nuovo rendere loro possibile di raggiungere la divinizzazione. Era l’Uomo Gesù, nel Quale l’Amore Stesso ha preso dimora, il Padre, Che voleva aiutare i Suoi figli, di diventare liberi dall’avversario, per ritornare da Lui. Egli ha inviato Suo Figlio sulla Terra, un Essere Che era pure proceduto dalla Sua Forza creativa e che doveva prendere un involucro umano, per diventare soltanto ora un Vaso per l’Eterno Spirito Dio, Che in questa forma umana voleva portare la Redenzione alle Sue creature. Ma di nuovo rimane determinante la libera volontà dell’uomo, perché ora anche questa deve dapprima confessarsi per il divino Redentore Gesù Cristo ed accettare il Suo Aiuto liberatore, se vuole giungere alla meta, all’unificazione con Dio, alla figliolanza di Dio, che è uno stato della più sublime Perfezione e più sublime Felicità e Beatitudine. Tutto lo spirituale $$può$$ raggiungere la più sublime Altura, perché attraverso l’Opera di Redenzione dell’Uomo Gesù è stata portata la conferma, che la volontà dell’uomo può porre resistenza al suo avversario e nemico mortale, che la Forza per la resistenza è l’amore, che ogni uomo può accendere in sé. Ed ogni uomo ha soltanto bisogno di chiedere l’Assistenza del divino Redentore, per poi anche procedere come vincitore della morte, per giungere ora alla Vita, che si trova solamente nell’unificazione con Dio, e che dimostra anche la liberazione dall’avversario di Dio, che si sforza sempre soltanto di trattenere tutto l’essenziale nell’abisso, nello stato di morte.“ Redenzione” quindi significa “divenire libero” da colui, che ha portato la morte nel mondo, Redenzione significa l’accettazione dell’Aiuto di Gesù Cristo, perché senza di Lui l’uomo è debole come conseguenza del peccato Ur e del peccato dei suoi genitori Ur, che è stato soltanto estinto tramite la morte di Gesù Cristo sulla Croce.
Amen
Prekladatelia