Porovnať vyhlásenie s prekladom
Porušenie Božích prikázaní.... hriech.... otroctvo....
Porušenie Božích prikázaní je hriech, pretože zvyšuje vzdialenosť od Boha tým, že On nemôže byť tam, kde nie je Láska. Čokoľvek, čo je v rozpore s prikázaním Lásky, tiež spôsobí ochladenie Božskej Lásky a poškodí tak samotnú duchovnú bytosť, pretože to bude mať za následok stále viac neslobodný (zotročený) stav. Keď je ona vo forme ľudskej bytosti tento stav má za následok, že je sila Božieho protivníka nad ním čoraz väčšia, že je ním nútená pod jeho vôľu, že jej myslenie a konanie bude vždy také, ako on (protivník) chce, takže vždy proti Bohu. A to je pre dušu nepredstaviteľne bolestivé, pretože je ona ešte stále ďaleko od svojho konečného oslobodenia, ona svoj zotročený stav ponesie zo sebou do duchovnej ríše. Pretože iba Láska môže bytosť vyslobodiť a zachrániť, keďže je ona zotročená neláskou.
A ktokoľvek nemiluje svojho blížneho, porušuje prikázanie Lásky, a preto nebude nikdy prepustený z otroctva, ktoré mu priniesla jeho bývalá vzbura proti Bohu. Preto Boh dal ľuďom prikázanie Lásky, ktoré oni iba musia nasledovať, aby sa dostali bližšie k Bohu a vstúpili do duchovného kráľovstva ako blahoslavená bytosť. Človek môže hrešiť proti prikázaniu Lásky tým, že koná proti Božiemu učeniu Lásky alebo dokonca vynecháva (zavrhuje) skutky, ktoré majú dokázať Lásku k blížnemu. Človek by mal nielen chrániť svojho blížneho pred poškodením, ale mal by tiež prispieť jeho prospechu, tj urobiť mu všetko, čo si on sám želá, až potom bude nadviazané spojenie s Bohom, pretože sám Boh zostúpi k milujúcemu človeku a poctí ho Svojou blízkosťou.... a to pre neho znamená duchovnú slobodu. Človek sa oslobodzuje od moci protivníka, pretože Božia Moc, ktorá cez Jeho blízkosť prechádza na človeka, je silnejšia ako sila Božieho protivníka.... a tak víťazom bude vždy človek, ktorý je spája sa so Samotnou večnou Láskou prostredníctvom skutkov Lásky. On poláme putá a bude oslobodený od akéhokoľvek nátlaku, ktorého Boží protivník na neho chce vykonávať.
Prikázania Lásky sa nesmú ignorovať, pretože sú oni prostriedkom vykúpenia z nekonečne dlhého obdobia spútanosti. A zároveň sú mostom k spájaniu s Bohom.... Pretože každý, kto je aktívny v nezištnej Láske, sa k Bohu stále približuje a prekonáva každú vzdialenosť od Neho.... on napĺňa Božie požiadavky a tak bude schopný prijať aj odmenu od Boha, ktorá spočíva v tom, že sa Boh zjednocuje s tým, ktorý Mu slúži v Láske, tj ktorý vo svojich blížnych tiež vidí Božie stvorenia, ktorým chce robiť dobre. Večná blaženosť je iba výsledkom nesebeckej Lásky, rovnako, ako je zatratenie (prekliatstvo) tiež výsledkom nelásky, a všetko, čo je usmernené proti Bohu alebo Jeho prikázaniam, je nespravodlivé pred Bohom, čiže hriech....
AMEŇ
Prekladatelia
KRŠENJE BOŽANSKIH ZAPOVEDI.... GREH.... OMEJENOST....
Kršenje Božanskih zapovedi je greh; ono namreč povečuje razdaljo do Boga, ker On ne more biti tam, kjer je neljubeznivost (greh). Vse, kar se upira Ljubezni (Bogu Osebno), obenem tudi za seboj povleče ohlajevanje Božanske Ljubezni, da tako škoduje samemu duhovnemu bitju, ker ono na ta način prihaja v vse bolj nesvobodno (omejeno) stanje. Ko je ono v človeški obliki, se to stanje izraža tako, da sila Božjega nasprotnika (Satana) postaja vse večja nad njim, da je človek s strani njega prisiljen biti pod njegovo voljo, da bodo njegovo razmišljanje in delovanja nenehno takšni, kakršne on želi, da bodo, torej vedno Bogu nasprotni. To pa za dušo predstavlja nezamisljivo trpljenje, ker je ona še tako zelo daleč od svoje končne osvoboditve; ona svoje omejeno stanje prenese v duhovno kraljestvo. Namreč edino Ljubezen (Bog Osebno, Jezus Kristus) lahko osvobodi in reši bitje, kakor ga tudi neljubeznivost (Bogu nasprotno delovanje - greh) mora ravno tako pripeljati do omejenega stanja.
Kdor je torej neljubezniv do svojega bližnjega, ta krši zapoved Ljubezni, in nikoli se ne bo osvobodil omejenosti, katero si je priskrbel z njegovim nekdanjim uporom proti Bogu. Zaradi tega je Bog ljudem dal zapoved Ljubezni, kateri pa morajo oni samó slediti, da bi lahko vstopili v duhovno kraljestvo. Človek lahko stori greh zoper zapovedi ljubezni tako, ko deluje v nasprotju z Božanskim učenjem Ljubezni ali pač, ko zanemarja tiste postopke (delovanja), ki bi morali dokazati Ljubezen do bližnjega (Jakob 4:17). Človek, ne samó da mora bližnjega zaščititi, da ga ne bi prizadel, on mora biti zanj koristen oz. mu storiti vse, kar si on sam želi; šele tedaj bo vzpostavljena veza z Bogom, ker se k človeku, ki ljubi, spušča Sam Bog in ga počasti s Svojo bližino.... to pa zanj predstavlja duhovno svobodo. Človek se osvobaja od lastnega nasprotnika (Satana), ker je Božja moč, ki preko Njegove bližine prehaja v/na človeka, močnejša od sile Božjega nasprotnika.... tako da bo zmagovalec vedno tisti človek, ki se preko del Ljubezni spaja s Samo večno Ljubeznijo (z Bogom). Ta (človek) bo razbil okove in se osvobodil vsake prisile, katero Božji nasprotnik želi vršiti nad njim.
Zapovedi Ljubezni ne smejo biti zanemarjene, ker so one sredstvo osvoboditve iz neskončno dolge periode omejenosti. Vendar pa one obenem tudi predstavljajo most povezovanja z Bogom.... Namreč tisti, ki je dejaven v nesebični Ljubezni, se na ta način vse bolj približuje Bogu in premaguje vsako oddaljenost od Njega.... on izpolnjuje Božje zahteve, in tako bo lahko ravno tako prejel plačo od Boga, katera je sestavljena iz tega, da se Bog zedinja s tistim, ki Mu služi v Ljubezni oz. ki v njegovih bližnjih ravno tako vidi Božje stvaritve, katerim želi storiti dobro. Večna blaženost je edino rezultat nesebične Ljubeznive dejavnosti (aktivnosti), kakor je temu nasprotno prekletstvo posledica neljubeznivosti; in vse, kar je usmerjeno zoper Boga in Njegovih zapovedi, je pred Bogom nepravično oz. greh....
AMEN
Prekladatelia