Keď ľudská bytosť Ježiš zomrel na Kríži, začala sa nová fáza návratu Mojich živých stvorení, pretože dovtedy všetci ľudia stále žili v duchovnej temnote, ktorú Môj protivník (Satan) rozšíril ponad všetkých padlých duchov.... Všetky ľudské bytosti boli stále postihnuté pôvodným hriechom a nikto sa ku Mne nemohol priblížiť, pretože Moja spravodlivosť to nedovolila, kým nebol pôvodný hriech vykúpený (Ján 14:6). Nespočetné množstvo ľudí však už prešlo zemou a medzi nimi tiež boli niekoľkí dobrej vôle, ale bez dostatočnej sily na to, aby sa vyslobodili od Môjho protivníka, pretože oni všetci neboli schopní nadviazať správny druh kontaktu so Mnou kvôli ich nedostatku Lásky....
Boli ovládaní sebeckou láskou ako znak ich príslušnosti k Môjmu protivníkovi (alebo 'ich pripojeniu Môjmu protivníkovi').... A nevedeli ani príčinu pre svoju pozemskú existenciu, ich odpadnutie odo Mňa.... oni boli duchovne úplne neznalí, ale vo svetskom zmysle extrémne zaneprázdnení, a preto sa navždy snažili získať výhody na úkor iných ľudí.... Chýbala im nezištná Láska, prostredníctvom ktorej mohli dosiahnuť vyššiu úroveň zrelosti. Aj keď niekoľko výnimiek v skutočnosti cítilo ich duchovné ťažkosti a tiež uznávalo Boha a Stvoriteľa nad sebou, nepoznali ma ako Boha Lásky, ale iba ako Boha pomsty a hnevu. Ľudia by nikdy neboli schopní pokročiť v duchovnom vývoji; navždy by zostali rovnakou sebeckou generáciou, ktorá nebola schopná dosiahnuť vyššie povedomie, pokiaľ by ich to bremeno pôvodného hriechu tlačilo dole.... Môj protivník by vždy držal ľudí pritlačených k zemi, ak by Spasiteľ neprišiel pre pár tých, ktorí sa cítili úbohí a vo svojej núdzi vzývali Spasiteľa.
A možnosť nadviazať spojenie so Mnou sa skutočne mala raz vytvoriť, čo by sa však teraz malo vzťahovať na Otca.... Ľudia by mali byť schopní zavolať ako deti k Otcovi, kým predtým poznali vo svojom Bohu a Stvoriteľovi iba Silu, ktorej sa odmietli pokloniť, pretože stále skrývali v sebe toto protivenstvo ku Mne v dôsledku ich minulého pôvodného hriechu.... Mal by sa opäť vytvoriť vzťah Lásky medzi živými stvoreniami a Mnou Osobne, ktorý však museli založiť sami ľudia skrze ich ochotu milovať. Ale pred Ježišovým ukrižovaním bol človek len veľmi zriedka ochotný milovať, v dôsledku čoho ho Môj protivník nadmerne mučil.... takže takmer stratil nádej z Mojej existencie. Ale poznávajúc jeho vôľu Som mu pomohol a vzal Som ho zo Zeme....
Dielo Spásy Ježiša Krista priviedlo ku koncu dobu najväčšej vzdialenosti ľudí odo Mňa.... Jeho ukrižovanie prinieslo zmierenie pôvodného hriechu všetkých padlých bytostí a teraz, v štádiu ľudskej bytosti, boli schopní vytvoriť správny vzťah so Mnou, ak s pomocou Ježiša Krista oni žiju život Lásky, ak sa sami uvoľnia z okov protivníka skrze krv, Ktorú On prelial na Kríž, a tak spoznaju vo Mne Otca a sú nabádaní ku Mne Láskou.... ku vzťahu, ktorý kedysi dobrovoľne prerušili, a tým sa stali úbohými. Ježišova smrť na Kríži ukončila beznádejný stav ľudstva.... Začala sa nová doba, keď sa človek potrebuje iba vybrať cestou k Ježišovi, aby bol vedený z temnej oblasti Môjho protivníka.... kde brána do kráľovstva svetla bola opäť otvorená.... Ľudským bytostiam je teraz znova umožnené premeniť sa, tak aby mohli zmeniť svoju prirodzenosť na Lásku, aby sa znova mohli stať tým, čím boli predtým, ako odpadli odo Mňa....
Prvé vykúpené duše sa vrátili ku Mne, Ja Som bol schopný pripustiť ich do Môjho kráľovstva svetla a blaženosti, čo by nikdy nebolo možné, keby Ježiš nevykúpil pôvodný hriech skrze Jeho smrť na Kríži.... Lebo Ja Som úplne dokonalý.... tiež spravodlivý, a preto Som nemohol zrušiť nevykúpenú vinu. Uplynulo veľa času, keď sa ľudia takmer zlomili (skrúšili) pod jármom hriecha, ale predsa neuznali svoju vinu, a preto sa opakovane vzbúrili proti Mne, Ktorého nemohli poprieť ako „Silu“, ale ku Ktorému sa neodovzdali s Láskou. Lebo raz odmietli Lásku a všetko, čo im zostalo, bola iba sebecká láska.... nesprávne nasmerovaná láska, ktorú im preniesol Môj protivník. Preto vo svojej podstate stále patrili úplne k nemu.... A táto podstata (prirodzenosť) sa najprv musela zmeniť, čo bolo možné iba po Ježišovom ukrižovaní, Ktorý pre nich získal vôľu a silu povstať a vzdať sa ich sebeckej lásky.... To všetko boli čisto duchovné procesy, pretože v pozemsko-ľudskom zmysle oni určite mali príjemný a dobrý život, ale nikto nemal žiadneho ohľadu k svojim blížnym ľudským bytostiam, namiesto toho si každý myslel sám na seba a silný človek utláčal slabých, ktorí sa nedokázali brániť, pretože Môj protivník sa tešil z toho, keď videl úbohý stav duší, ktoré vrazil do priepasti, pretože on sám bol úplne bez Lásky, ale plný nenávisti a nepriateľstva.... A jeho prirodzenosť sa tiež odrážala v ľudskej prirodzenosti.... Každý kto bol silný, tiež utláčal iných ľudí a nepoznal žiadne milosrdenstvo, pretože nemal Lásku, rovnako ako jeho pán.... pán temnoty.... bol bez Lásky.
Ježiš sa však snažil ľudí Láskou viesť správnou cestou. Ježiš žil a učil Lásku a dokázal im, že Láska je sila, ktorá dokonca porazila protivníka, a že ľudia sa od neho môžu oslobodiť iba skrze Lásku. Ľudská bytosť Ježiš tak ľuďom po prvýkrát príkladom ukázal život Lásky a potom vykonal najväčšie dielo Lásky a milosrdenstva tým, že Seba obetoval na Kríži za hriechy ľudstva, aby boli oslobodení a skrze správny spôsob života znovu získali silu a svetlo, aby potom mohli cestovať poslednou cestou (= myslí sa na tuzemský život) do svojho skutočného domova, ktorou Ježiš predchádzal svojou smrťou na Kríži.... Koho teraz potrebovali len nasledovať, aby vstúpili do Môjho kráľovstva v oslobodenom stave, vracajúc sa ku Mne do Otcovho domu, k Otcovi, z Čiej Lásky sa raz objavili a v Čiej Láske zostanú navždy....
AMEŇ
PrekladateliaQuando o homem Jesus sofreu a morte na cruz começou uma nova etapa no trabalho de regresso das Minhas criações vivas, pois até essa altura todas as pessoas ainda andavam na escuridão espiritual que o Meu adversário tinha espalhado por todos os seres espirituais caídos.... Todas as pessoas ainda estavam afligidas pelo pecado original e nenhum ser humano foi capaz de se aproximar de Mim porque a Minha justiça não o permitiu até que o pecado original tivesse sido expiado. No entanto, inúmeras pessoas já tinham caminhado na terra, havia também entre elas pessoas de boa vontade mas que não tinham força própria para se libertarem do Meu adversário, pois todas elas eram incapazes de estabelecer uma ligação correcta comigo porque lhes faltava amor.... O amor de si próprio dominou-os como sinal da sua filiação ao Meu adversário.... E também desconheciam a razão da sua existência terrena, da sua apostasia de Me.... Foram atingidos pela cegueira total, mas extremamente activos no mundo, e por isso procuraram constantemente obter vantagens em detrimento dos seus semelhantes.... Faltava-lhes o amor altruísta, através do qual poderiam ter atingido um estado de maturidade mais elevado. E as poucas excepções sentiram certamente as suas dificuldades espirituais, também reconheceram um Deus e Criador acima deles, mas não me reconheceram como um Deus de amor, mas apenas como um Deus de vingança e ira. E as pessoas nunca teriam sido capazes de progredir no seu desenvolvimento espiritual, teriam sempre e para sempre permanecido a mesma geração I-amante que não foi capaz de alcançar uma maior realização enquanto o fardo do pecado original a tivesse mantido em baixo.... O meu adversário teria sempre mantido as pessoas no chão se um Salvador não tivesse vindo por causa dos poucos que se sentiam infelizes e clamavam por um Salvador na sua adversidade. E mais uma vez deve ser criada a possibilidade de estabelecer uma ligação comigo que, no entanto, deve agora ser destinada ao Pai.... As pessoas deveriam poder chamar ao Pai como filhos, enquanto anteriormente só reconheciam um poder no seu Deus e Criador, mas não queriam curvar-se perante ele porque esta rebelião contra Mim ainda estava nelas como resultado do antigo pecado original.... Uma relação de amor deveria ser novamente possível entre as criaturas e Eu, mas tinha de ser estabelecida pelas próprias pessoas através da sua vontade de amar, que, no entanto, só raramente foi possuída por um ser humano antes da morte de Jesus na cruz, e depois ele foi excessivamente atormentado pelo Meu adversário.... de modo que quase desesperou da Minha existência. Mas eu apoiei-o porque sabia da sua vontade e tirei-o da Terra.... A obra redentora de Jesus Cristo terminou agora uma era de maior distância das pessoas de Mim.... A sua crucificação expiada pelo pecado original de todos os seres caídos, e eles podem agora estabelecer novamente a ligação certa comigo no palco como um ser humano, se eles próprios viverem uma vida de amor com o apoio de Jesus Cristo, se se libertarem da escravidão do adversário através do Seu sangue derramado na cruz e assim verem o Pai em Mim e o amor os impele para Mim.... ao vínculo que uma vez romperam voluntariamente e assim se tornaram infelizes. A morte de Jesus na cruz acabou com um estado desesperado de humanidade.... Uma nova era começou onde o ser humano só precisava de tomar o seu caminho para Jesus a fim de ser conduzido por Ele para fora do reino sem luz do meu adversário.... onde o portão para o reino da luz também foi novamente aberto.... Era agora novamente possível ao ser humano mudar, moldar novamente a sua natureza em amor, voltar a ser o que tinha sido antes da sua apostasia de Mim.... Os primeiros redimidos voltaram para Mim, pude recebê-los no Meu reino de luz e felicidade, o que, contudo, nunca teria sido possível se Jesus não tivesse expiado o pecado original através da Sua morte na cruz.... para mim.... como supremamente perfeito.... também justo e, portanto, não podia cancelar qualquer culpa pela qual não tivesse sido feita a expiação. Passaram-se longos tempos em que as pessoas quase caíram sob o peso do pecado mas não reconheceram a sua culpa e, por isso, rebelaram-se repetidamente contra Mim, a quem não podiam negar como 'Poder' mas não se entregaram a Ele no amor. Pois uma vez rejeitaram o amor e o que ainda possuíam era apenas amor_próprio.... o amor mal dirigido que o meu adversário lhes tinha transferido. Assim, ainda eram plena e completamente a sua quota-parte na sua natureza.... E a sua natureza teve de mudar primeiro, o que só foi possível após a morte de Jesus na cruz, que adquiriu a sua vontade e força para se erguer e desistir do amor-próprio.... Todos estes processos eram meramente espirituais, pois, humanamente, viviam certamente na alegria e no bem-estar, mas ninguém levava o seu semelhante em consideração, mas todos só pensavam em si, e os fortes oprimiam os fracos, incapazes de se defenderem, porque o meu adversário tinha prazer em ver tudo o que ele tinha atirado para o abismo na miséria, pois ele próprio era desprovido de amor mas cheio de ódio e hostilidade.... E a sua natureza também se reflectiu na natureza das pessoas.... Aquele que era forte também oprimia os seus semelhantes e não conhecia misericórdia, pois não possuía amor, tal como o seu Senhor.... o príncipe das trevas.... estava sem amor. Jesus, contudo, procurou conduzir as pessoas para o caminho certo através do amor. Jesus viveu e ensinou o amor e deu-lhes a prova de que o amor era um poder que até derrotou o adversário e que só através do amor é que as pessoas se podem libertar dele. Assim o homem Jesus viveu uma vida de amor pela primeira vez antes de Ele próprio realizar o maior acto de amor e misericórdia, entregando-se na cruz pelos pecados das pessoas para que elas se tornassem livres e alcançassem novamente força e luz através de uma vida justa, a fim de percorrer o caminho final de volta à sua verdadeira casa, que Jesus tinha precedido através da Sua morte na cruz.... A quem agora só precisavam de seguir para poderem entrar no Meu reino como redimidos, para se juntarem a Mim na casa do Pai, de volta ao Pai de cujo amor tinham emergido e em cujo amor agora também permanecerão eternamente...._>Ámen
Prekladatelia