Porovnať vyhlásenie s prekladom

Ďalšie preklady:

Ježišovo dielo spásy bolo začiatkom novej fázy v diele návratu....

Keď ľudská bytosť Ježiš zomrel na Kríži, začala sa nová fáza návratu Mojich živých stvorení, pretože dovtedy všetci ľudia stále žili v duchovnej temnote, ktorú Môj protivník (Satan) rozšíril ponad všetkých padlých duchov.... Všetky ľudské bytosti boli stále postihnuté pôvodným hriechom a nikto sa ku Mne nemohol priblížiť, pretože Moja spravodlivosť to nedovolila, kým nebol pôvodný hriech vykúpený (Ján 14:6). Nespočetné množstvo ľudí však už prešlo zemou a medzi nimi tiež boli niekoľkí dobrej vôle, ale bez dostatočnej sily na to, aby sa vyslobodili od Môjho protivníka, pretože oni všetci neboli schopní nadviazať správny druh kontaktu so Mnou kvôli ich nedostatku Lásky....

Boli ovládaní sebeckou láskou ako znak ich príslušnosti k Môjmu protivníkovi (alebo 'ich pripojeniu Môjmu protivníkovi').... A nevedeli ani príčinu pre svoju pozemskú existenciu, ich odpadnutie odo Mňa.... oni boli duchovne úplne neznalí, ale vo svetskom zmysle extrémne zaneprázdnení, a preto sa navždy snažili získať výhody na úkor iných ľudí.... Chýbala im nezištná Láska, prostredníctvom ktorej mohli dosiahnuť vyššiu úroveň zrelosti. Aj keď niekoľko výnimiek v skutočnosti cítilo ich duchovné ťažkosti a tiež uznávalo Boha a Stvoriteľa nad sebou, nepoznali ma ako Boha Lásky, ale iba ako Boha pomsty a hnevu. Ľudia by nikdy neboli schopní pokročiť v duchovnom vývoji; navždy by zostali rovnakou sebeckou generáciou, ktorá nebola schopná dosiahnuť vyššie povedomie, pokiaľ by ich to bremeno pôvodného hriechu tlačilo dole.... Môj protivník by vždy držal ľudí pritlačených k zemi, ak by Spasiteľ neprišiel pre pár tých, ktorí sa cítili úbohí a vo svojej núdzi vzývali Spasiteľa.

A možnosť nadviazať spojenie so Mnou sa skutočne mala raz vytvoriť, čo by sa však teraz malo vzťahovať na Otca.... Ľudia by mali byť schopní zavolať ako deti k Otcovi, kým predtým poznali vo svojom Bohu a Stvoriteľovi iba Silu, ktorej sa odmietli pokloniť, pretože stále skrývali v sebe toto protivenstvo ku Mne v dôsledku ich minulého pôvodného hriechu.... Mal by sa opäť vytvoriť vzťah Lásky medzi živými stvoreniami a Mnou Osobne, ktorý však museli založiť sami ľudia skrze ich ochotu milovať. Ale pred Ježišovým ukrižovaním bol človek len veľmi zriedka ochotný milovať, v dôsledku čoho ho Môj protivník nadmerne mučil.... takže takmer stratil nádej z Mojej existencie. Ale poznávajúc jeho vôľu Som mu pomohol a vzal Som ho zo Zeme....

Dielo Spásy Ježiša Krista priviedlo ku koncu dobu najväčšej vzdialenosti ľudí odo Mňa.... Jeho ukrižovanie prinieslo zmierenie pôvodného hriechu všetkých padlých bytostí a teraz, v štádiu ľudskej bytosti, boli schopní vytvoriť správny vzťah so Mnou, ak s pomocou Ježiša Krista oni žiju život Lásky, ak sa sami uvoľnia z okov protivníka skrze krv, Ktorú On prelial na Kríž, a tak spoznaju vo Mne Otca a sú nabádaní ku Mne Láskou.... ku vzťahu, ktorý kedysi dobrovoľne prerušili, a tým sa stali úbohými. Ježišova smrť na Kríži ukončila beznádejný stav ľudstva.... Začala sa nová doba, keď sa človek potrebuje iba vybrať cestou k Ježišovi, aby bol vedený z temnej oblasti Môjho protivníka.... kde brána do kráľovstva svetla bola opäť otvorená.... Ľudským bytostiam je teraz znova umožnené premeniť sa, tak aby mohli zmeniť svoju prirodzenosť na Lásku, aby sa znova mohli stať tým, čím boli predtým, ako odpadli odo Mňa....

Prvé vykúpené duše sa vrátili ku Mne, Ja Som bol schopný pripustiť ich do Môjho kráľovstva svetla a blaženosti, čo by nikdy nebolo možné, keby Ježiš nevykúpil pôvodný hriech skrze Jeho smrť na Kríži.... Lebo Ja Som úplne dokonalý.... tiež spravodlivý, a preto Som nemohol zrušiť nevykúpenú vinu. Uplynulo veľa času, keď sa ľudia takmer zlomili (skrúšili) pod jármom hriecha, ale predsa neuznali svoju vinu, a preto sa opakovane vzbúrili proti Mne, Ktorého nemohli poprieť ako „Silu“, ale ku Ktorému sa neodovzdali s Láskou. Lebo raz odmietli Lásku a všetko, čo im zostalo, bola iba sebecká láska.... nesprávne nasmerovaná láska, ktorú im preniesol Môj protivník. Preto vo svojej podstate stále patrili úplne k nemu.... A táto podstata (prirodzenosť) sa najprv musela zmeniť, čo bolo možné iba po Ježišovom ukrižovaní, Ktorý pre nich získal vôľu a silu povstať a vzdať sa ich sebeckej lásky.... To všetko boli čisto duchovné procesy, pretože v pozemsko-ľudskom zmysle oni určite mali príjemný a dobrý život, ale nikto nemal žiadneho ohľadu k svojim blížnym ľudským bytostiam, namiesto toho si každý myslel sám na seba a silný človek utláčal slabých, ktorí sa nedokázali brániť, pretože Môj protivník sa tešil z toho, keď videl úbohý stav duší, ktoré vrazil do priepasti, pretože on sám bol úplne bez Lásky, ale plný nenávisti a nepriateľstva.... A jeho prirodzenosť sa tiež odrážala v ľudskej prirodzenosti.... Každý kto bol silný, tiež utláčal iných ľudí a nepoznal žiadne milosrdenstvo, pretože nemal Lásku, rovnako ako jeho pán.... pán temnoty.... bol bez Lásky.

Ježiš sa však snažil ľudí Láskou viesť správnou cestou. Ježiš žil a učil Lásku a dokázal im, že Láska je sila, ktorá dokonca porazila protivníka, a že ľudia sa od neho môžu oslobodiť iba skrze Lásku. Ľudská bytosť Ježiš tak ľuďom po prvýkrát príkladom ukázal život Lásky a potom vykonal najväčšie dielo Lásky a milosrdenstva tým, že Seba obetoval na Kríži za hriechy ľudstva, aby boli oslobodení a skrze správny spôsob života znovu získali silu a svetlo, aby potom mohli cestovať poslednou cestou (= myslí sa na tuzemský život) do svojho skutočného domova, ktorou Ježiš predchádzal svojou smrťou na Kríži.... Koho teraz potrebovali len nasledovať, aby vstúpili do Môjho kráľovstva v oslobodenom stave, vracajúc sa ku Mne do Otcovho domu, k Otcovi, z Čiej Lásky sa raz objavili a v Čiej Láske zostanú navždy....

AMEŇ

Prekladatelia
Preložila: Lorens Novosel

L’Opera di Redenzione di Gesù era l’ inizio di un nuovo tratto dell’Opera di Rimpatrio

Quando l’Uomo Gesù ha subito la morte sulla Croce, è iniziato un nuovo tratto dell’Opera di Rimpatrio delle creature, perché fino a quel tempo tutti gli uomini camminavano ancora nell’oscurità spirituale, che il Mio avversario aveva steso su tutto lo spirituale caduto. Tutti gli uomini erano ancora attaccati dal peccato Ur, e nessun uomo poteva avvicinarsi a ME, perché la Mia Giustizia non lo permetteva, prima che il peccato Ur non fosse espiato. Ma innumerevoli uomini erano già passati sulla T erra, e tra di loro c’erano anche quelli che erano di una buona volontà, ma che da sé non avevano la forza, di liberarsi dal Mio avversario, perché nessuno riusciva più a stabilire il giusto contatto con Me, perché a loro mancava l’amore. Li dominava l’amore dell’io come segno della loro appartenenza al Mio avversario. E non sapevano nemmeno della causa della loro esistenza terrena, della loro caduta da Me. Erano colpiti da totale cecità, ma mondanamente ultra attivi e perciò cercavano continuamente di conquistare dei vantaggi a costo dei prossimi. A loro mancava l’amore disinteressato, con il quale sarebbero potuti arrivare ad uno stato di maturità più elevato. E le poche eccezioni sentivano bensì la loro miseria spirituale, riconoscevano anche sopra di loro un Dio e Creatore, non Mi riconoscevano come un Dio dell’Amore, ma soltanto come un Dio della vendetta e dell’ira. E gli uomini non avrebbero mai potuto progredire nel loro sviluppo spirituale, sarebbe sempre ed eternamente rimasta la stessa razza amante dell’io che non poteva arrivare ad una conoscenza più alta, finché il peso del peccato Ur li schiacciava. Il Mio avversario avrebbe tenuto gli uomini sempre al suolo, se non fosse venuto un Salvatore per via dei pochi, che si sentivano infelici ed invocavano un Salvatore nella loro miseria. Ed una volta doveva di nuovo essere creata una possibilità, di stabilire un contatto con Me, che però ora doveva essere con il Padre. Gli uomini dovevano poter chiamare come figli il loro Padre, mentre dapprima riconoscevano nel loro Dio e Creatore soltanto un Potere, al quale però non volevano piegarsi, perché in loro c’era ancora questa ribellione contro di Me come conseguenza del peccato Ur di una volta. Doveva di nuovo essere possibile un rapporto d’amore fra le creature e Me, che però doveva essere stabilito da parte degli uomini stessi mediante la volontà d’amore di questi, che però prima della morte sulla Croce di Gesù un uomo possedeva raramente, e questo veniva poi oltremodo tormentato dal Mio avversario, che quasi si disperava della Mia Esistenza. Ma lo assistevo, perché sapevo della sua volontà e lo presi dalla Terra. L’Opera di Redenzione di Gesù Cristo chiudeva ora un’epoca della più grande distanza degli uomini da Me. La Sua morte sulla Croce ha espiato la colpa primordiale di tutti gli esseri caduti, ed ora nello stadio come uomo possono di nuovo stabilire il giusto legame con Me, quando loro stessi con il Sostegno di Gesù Cristo conducono una vita d’amore, quando diventano liberi dalle catene dell’avversario attraverso il Suo Sangue versato sulla Croce e quindi vedono in Me il Padre, e l’amore li spinge verso di Me, al legame, che loro una volta hanno sciolto volontariamente e perciò sono diventati infelici. La morte di Gesù sulla Croce ha terminato uno stato senza speranza dell’umanità. Cominciava una nuova epoca, in cui l’uomo doveva soltanto prendere la sua via verso Gesù, per essere guidato da Lui fuori dal territorio senza Luce del Mio avversario, dove era anche di nuovo aperta la Porta nel Regno di Luce. Ora era di nuovo possibile, che l’uomo cambiasse, che formasse il suo essere di nuovo nell’amore, che diventasse di nuovo ciò che era prima della sua caduta da Me. I primi redenti ritornarono da Me, potevo accoglierli nel Mio Regno della Luce e della Beatitudine, cosa che non sarebbe mai stato possibile, se Gesù non avesse espiato la colpa primordiale mediante la Sua morte sulla Croce, perché come Essere il più perfetto, Sono anche giusto e non potevo cancellare perciò nessuna colpa, per la quale non fosse stata prestata un’espiazione. Sono passati lunghi tempi, in cui gli uomini si spezzavano quasi sotto il peso del peccato, ma non riconoscevano la loro colpa e perciò si ribellavano di nuovo contro di Me, il Quale non potevano rinnegare come “Potere”, ma non Gli si davano nell’amore. Perché una volta avevano rifiutato l’Amore, e quello che possedevano ancora, era soltanto l’amore dell’io, l’amore orientato erroneamente, che il Mio avversario aveva trasmesso su di loro. Quindi erano ancora totalmente la sua parte nel loro essere, e prima doveva cambiare l’essere, cosa che era soltanto possibile dopo la morte di Gesù sulla Croce, il Quale ha conquistato per loro la volontà e la Forza di elevarsi e di rinunciare all’amore dell’io. Questi erano tutti soltanto dei procedimenti spirituali, perché nel terrenamente-umano vivevano bensì nelle gioie e benessere, ma nessuno aveva rispetto per il suo prossimo, ognuno pensava soltanto a sé stesso e così il forte opprimeva il debole, che non poteva difendersi, perché il Mio avversario aveva la sua gioia nel veder nella miseria tutto ciò che aveva precipitato nell’abisso, perché lui stesso era privo di ogni amore, ma pieni di odio e di animosità. Ed il suo essere si rispecchiava nell’essere degli uomini. Chi era forte, opprimeva quasi i prossimi e non conosceva nessuna pietà, perché non possedeva l’amore, come il suo padrone, il principe della tenebra, era senz’amore. Ma Gesù cercava di condurre gli uomini con l’Amore sulla giusta via. Gesù viveva ed insegnava l’amore e portava loro la dimostrazione, che l’Amore era una Forza, che vinceva persino l’avversario e che soltanto mediante l’amore gli uomini possono liberarsi da lui. Così dunque l’Uomo Gesù viveva la prima volta come esempio una vita d’amore per gli uomini, prima che Egli Stesso abbia compiuto la più grande Opera d’Amore e di Misericordia, di darSi sulla Croce per i peccati degli uomini, affinché questi diventassero liberi e giungessero ora mediante una giusta vita di nuovo alla Forza ed alla Luce, per passare ora l’ultima via verso la loro vera Patria, che Gesù aveva pre-percorso per loro mediante la Sua morte sulla Croce, il Quale dovevano soltanto seguire nel Mio Regno, da Me nella Casa del Padre, di ritorno al Padre, dal Cui Amore erano proceduti e nel Cui Amore ora rimangono anche eternamente.

Amen

Prekladatelia
Preložila: Ingrid Wunderlich