• Späť

Plnenie Božích prikázaní.... pokušenia sveta....

Je oveľa ľahšie podriadiť sa svetu (zapadnúť do sveta), než plniť Božie prikázania, pretože to, čo svet požaduje od človeka, je tiež túžba samotného človeka, to znamená, že vyhovuje telu človeka a je tým, po čom ono aj túži. Božie prikázania si však vyžadujú zrieknutia sa toho, čo telo žiada, v prospech blížneho, ktorý potrebuje pomoc. Takže túžba tela musí byť položená stranou, musí sa vzdať kvôli duši, vtedy človek žije svoj život na Zemi podľa Božej vôle, ktorá mu prináša duchovný úspech.

Plnenie Božích prikázaní je preto premáhaním samého seba, premáhaním všetkých telesných túžob a neustálym obetovaním toho, čo je samotnému človekovi drahé a dôležité.... Nie je to ľahké, tj. vyžaduje si neustále doručovanie sily, pretože človek musí odolať pokušeniam, aby otestoval svoju slobodnú vôľu, pretože túžby tela vždy hrozia, že ho narušia a on neustále potrebuje silu, aby mu (telu) odolal. Bez vnútorného boja však nemožno dosiahnuť duchovný pokrok a bez pokušenia nie je možné zostať vytrvalý.

A tak sa svet bude chcieť znova a znova presadzovať, Božie prikázania budú vždy vyžadovať ochotu obetovať sa, zatiaľ čo svet sa snaží užívanie svetských radostí urobiť náplňou života, a je potrebná silná vôľa, hlboká viera a vedomé úsilie k Bohu, vzdať sa sveta a nájsť úplné uspokojenie pri plnení Božích prikázaní. Sila od Boha musí človeku umožniť, aby to urobil, musí ho preniknúť a umožniť, aby pocítil Božiu Láskou, potom sa zvýši aj jeho pôsobenie v Láske, urobí človeka šťastným, už sa viac nebude cítiť ako obeť, ale nezištná Láska k blížnemu ho poteší a už mu svetské veci nebudú chýbať, ale ochotne sa ich vzdá kvôli tomu, čo si za to vymenil.... Božiu Lásku, Ktorá mu teraz prúdi vo forme sily a ktorá všetky pozemské radosti podľa hodnoty viacnásobne presahuje.

Potom už ani telo nebude túžiť po svete, ale bude sa podieľať na duševnej práci a nájde v tom svoje uspokojenie, pretože milujúca duša porazila svoje telo, ona je ovládaná duchom a telo tiež vyhovuje jeho požiadavkám, stáva sa duchovným rovnako ako aj duša, hneď ako sa v ňom môže stať Božia Láska účinná prostredníctvom nesebeckej Lásky k blížnemu....

AMEŇ

L’esaudimento dei Comandamenti divini - Le tentazioni del mondo

E’ molto più facile adeguarsi al desiderio del mondo che adempiere i divini Comandamenti, perché quello che il mondo pretende dagli uomini è anche il desiderio dell’uomo stesso, cioè aggrada al corpo dell’uomo ed ora questo vi aspira anche. I Comandamenti divini però pretendono la rinuncia a ciò che il corpo desidera, a favore del prossimo che ora è nella miseria. Quindi il desiderio del corpo dev’essere retrocesso, per via dell’anima deve prestare resistenza, allora l’uomo vive la sua vita sulla Terra secondo la Volontà divina che gli procura il successo spirituale. L’esaudimento dei Comandamenti divini è perciò un superamento di sé stesso, un superamento di tutte le bramosie corporee ed un costante sacrificare di ciò che a lui stesso è caro e prezioso. Non è facile, cioè richiede una costante trasmissione di Forza, perché l’uomo per mettere alla prova la sua libera volontà, deve resistere alle tentazioni, perché il desiderio del corpo minaccia sempre di nuovo di farlo vacillare ed ha sempre bisogno di Forza per resistergli. Ma senza lotta interiore non può aver luogo nessun progresso spirituale, e senza tentazione non vi è nessun merito per rimanere perseverante. E quindi il mondo vorrà sempre spingersi nel proscenio, i Comandamenti divini richiederanno sempre un sacrificio gioioso, mentre il mondo cerca di fare del godimento di gioie terrene il contenuto della vita dell’uomo e ci vuole una forte volontà, una profonda fede ed un cosciente tendere verso Dio per rinunciare al mondo e di trovare la sua definitiva soddisfazione nell’esaudimento dei Comandamenti divini. A quest’ultimo la Forza di Dio deve rendere l’uomo capace, lo deve compenetrare e far sentire l’Amore di Dio, allora aumenterà anche il suo agire d’amore, lo renderà felice, non lo sentirà più come sacrificio, ma l’amore disinteressato per il prossimo lo renderà felice e non gli mancherà più il mondo, ma rinuncia volontariamente a ciò che scambia, l’Amore di Dio, che gli affluisce ora in forma di Forza e che supera di molto in valore tutte le gioie terrene. Allora nemmeno il corpo desidererà più il mondo, ma prenderà parte al lavoro sull’anima e vi troverà la sua soddisfazione, perché un’anima amorevole ha vinto il suo corpo, viene dominata dallo spirito in sé ed anche il corpo si adegua al suo desiderio, si spiritualizza come l’anima, appena l’Amore di Dio può diventare efficace in lui attraverso l’amore disinteressato per il prossimo.

Amen