Večni zakon določa smernice za celotno razmišljanje in delovanje, kar pa bo zahtevalo vlaganje celotne moči v najstrožje izpolnjevanje Božanskih zapovedi, katere pa so zopet jasne zahteve, ki so v skladu z Božanskim redom in se torej na ta način vedno prilagajajo naravnim od Boga danim zakonom. Zakon, ki je dan od tako imenovanega vrhovnega zakonodajalca, glede na to obenem tudi predstavlja smernico za celotno razmišljanje in delovanje (postopke), katero se mora.... da bi bilo v skladu z Božjo voljo, uskladiti z Božanskimi zahtevami. Vsako odstopanje oz. nasprotno delovanje mora biti glede na to prepoznano in doživeto kot ne-pravica ali greh; ravno tako pa se mora vklapljanje v Božanski red odraziti na način, da je rezultat notranjega zadovoljstva in nedvomnega duhovnega napredka Bogu prijetno življenje, ki spoštuje Njegove zakone. Kjer se tem od Boga danim zapovedim ne posveča pozornosti, tam zelo hitro pride do razpuščenega stanja, katero pa se izraža v ravno nasprotnem stanju.... v duhovni zaslepljenosti, nerazvitem duhovnem življenju in velikem obupu (stanju brez upanja) v primerjavi z življenjem v blaženosti v onostranstvu, ki se začenja po zemeljskem življenju. Toda če si človek vedno prizadeva, da svoje razmišljanje in delovanje izvede skladno z zakonom, ki je Bogu po volji, bo njegovo duhovno stanje postajalo vse bolj svetlo in jasno; in on potem lahko ravno tako razloči, do katere mere je celotno stvarstvo podrejeno Božanskim zakonom.... oz. kakšna naloga je dana vsakem delu stvarstva in zakaj mora delovanje, ki nasprotuje Božanskim zakonom, imeti težke posledice. On mora namreč kaj hitro spoznati, da nobeno bitje ne more kršiti Božje naloge, brez da pri tem v duhovnem smislu ne bi resno škodil. Človek ima sicer resda svobodo volje, da se tem nalogam (lahko) upre, vendar pa na lastno odgovornost in nevarnost. In nikoli ne bo nobenemu bitju šlo dobro od rok in da pri tem ne bi škodil svoji duši, če zanemarja te zakone; v tem kratkem zemeljskem času je namreč potrebno vedno stremeti edino k temu, da se sledi zahtevi večnega Božanstva, če duša želi imeti koristi zase. Edino neko brezpogojno priznavanje Božanskih zakonov in zavestno z veseljem izpolnjevanje Božjih Zapovedi lahko pripelje do zrelosti duše, kakor je to po volji Samemu Bogu.... da se Mu zemeljski otrok približa in da postane dostojen Njegove Ljubezni ter milosti....
AMEN
PrevajalciVečný zákon určuje pokyny pre všetky myšlienky a činy, a na to je potrebná všetka sila pre najprísnejšie dodržiavanie Božích prikázaní, ktoré sú zase iba jasnými požiadavkami, ktoré zodpovedajú Božiemu poriadku, a preto sa vždy prispôsobujú Bohom daným prírodným zákonom. Zákon tak, ako bol daný najvyšším zákonodarcom, tiež znamená usmernenie pre každé myslenie a konanie, ktoré.... ak by malo zodpovedať Božej vôli, musí sa prispôsobiť Božím požiadavkám. Akákoľvek odchýlka alebo porušenie musí byť podľa toho spoznané a zažité ako neprávosť alebo hriech; podobne aj zapadanie do Božského poriadku musí mať taký účinok, že vnútorné uspokojenie a nezameniteľný duchovný pokrok sú úspechom pozemskej chôdze, ktorá sa páči Bohu a ktorá dodržiava Jeho zákony.
Tam, kde sa nevenuje pozornosť Bohom daným zákonom, veľmi rýchlo prichádza do bezdôvodného (jalového) stavu, ktorý pochopiteľne vyjadruje opak.... v duchovnej slepote, nerozvinutom vnútornom živote a ťažkej beznádejnosti vo vzťahu k životu v blaženosti v Inej ríši, ktorý nasleduje po živote na Zemi. Ale ak sa človek vždy snaží, aby svoje myslenie a konanie vždy uskutočňoval v zmysle zákona žiadaného Bohom, jeho duchovný stav bude stále jasnejší a jasnejší a on bude tiež môcť rozlišovať, do akej miery celé Stvorenie podlieha Božským zákonom.... tj aká úloha je pridelená každému stvoreniu a prečo má porušenie Božích prikázaní také ťažké následky. Pretože si on musí čoskoro uvedomiť, že žiadna bytosť nemôže porušovať Božie príkazy bez toho, aby bola duchovne vážne poškodená.
Človek dokonca má slobodu vôle postaviť sa proti týmto príkazom, ale potom na vlastnú zodpovednosť a riziko, a nikdy sa žiadnej bytosti nepodarí vyhnúť poškodeniu svojej duše, ak ignoruje tie zákony, pretože v krátkom pozemskom čase je vždy potrebné usilovať sa spĺňať všetky požiadavky večného Božstva, ak by duša chcela zaznamenať opravdovú výhodu pre seba. Iba úplné prijatie Božích zákonov a vedomé, radostné dodržiavanie Božích prikázaní môžu viesť k zrelosti duše, ako to požaduje Samotný Boh.... aby sa pozemské dieťa priblížilo k Nemu a stalo sa hodné Jeho Lásky a Milosti....
AMEŇ
Prevajalci