Vy, ľudia, si nedokážete predstaviť výsledok svojho pôvodného hriechu, keby ste neboli vykúpení.... Ja vám stále hovorím, že dokážete pochopiť iba obmedzené koncepty (termíny), zatiaľ čo dôsledok pôvodného hriechu by bol neobmedzený, pretože Moje zákony nemôžu nikdy byť zrušené.... A hriech spáchaný proti Mne, ktorý bol taký obrovský a taký vážny kvôli odpadnutiu odo Mňa aj napriek poznaniu, že je to zlé, mal podľa Božskej spravodlivosti za následok rovnako hrozivé následky, ktoré pre tieto bytosti znamenali večnú biedu.... stav večného utrpenia a tmy....
Preto by nespočetné bytosti museli očakávať tento stav, pretože Moja spravodlivosť nemohla jednoducho zrušiť nevykúpenú vinu. Ale tieto bytosti neboli schopné samé to opraviť, pretože nejde iba o to, že bytosti v určitom časovom rozsahu vytrpia trest, a tým spôsobom by dosiahli vykúpenie viny za hriech.... ide o to, že bytosti zhrešili proti samotnej Láske a že zmierenie viny by sa preto mohlo znova uskutočniť iba skutkom Lásky....
Ide o to, že bytosti museli zapáliť ich Lásku vo svojom vnútri, potom spoznať obrovskú vinu a v úprimnej Láske ku Mne volať o odpustenie.... Ale padlé bytosti to už nedokázali urobiť, pretože boli úplne bez Lásky.... A boli rovnako neschopné urovnať túto nesmiernu vinu, pretože keď boli úplne zatvrdené *(v ich duchovnej bytosti)*, stratili sebauvedomenie, a preto so Mnou už neexistoval žiadny vedomý kontakt. Niečo, čo bolo stvorené na život, zomrelo a nebolo schopné sa ku Mne vrátiť vlastným úsilím.
Kvôli Mojej Láske, múdrosti a sile Ja som skutočne mohol prebudiť tieto mŕtve bytosti do krehkého života.... ale obrovský pôvodný hriech zostal a udržoval bytosť nekonečne ďaleko odo Mňa, a kým táto vina nebola vykúpená, úplný návrat ku Mne bol nemožný. A potom to nijaká padlá bytosť nebola schopná dokázať, pretože boli úplne bez Lásky.... Ja Som to všetko predvídal od večnosti a stále by Som sa nemohol vyhnúť odpadnutiu bytostí bez odstránenia slobodnej vôle.... Ale od večnosti Som tiež predvídal cestu návratu ku Mne pre tieto padlé bytosti a navrhol Som plán návratu a implementoval (uskutočnil) ho....
A všetky bytosti, ktoré zostali so Mnou, sa zúčastňujú na realizácii tohto večného plánu Spásy, nachádzajúc v tom najvyššie šťastie.... Oni sú neustále prenikané Mojou láskou a v úplnom vlastníctve svetla a sily.... A ich Láska neustále ich núti pomáhať padlej duchovnej substancii (látke), ktorá sa vydala na cestu cez diela stvorenia, ktoré sa objavili za účelom ich návratu. Ich Láska núti ich aktívne vytvárať a navrhovať formy pre padlú duchovnú substanciu (látku), ktorá prechádza stvorením. A tak ona dosahuje stupeň zrelosti až keď sa sama môže znova slobodne rozhodnúť. A napriek tomu jej obrovský pôvodný hriech nie je a nikdy by nebol vykúpený, pretože bytosti, ktoré sa jej kedysi dobrovoľne vzdali, sú bez Lásky. Z tohto dôvodu svetelná bytosť Seba dobrovoľne ponúkla na vykúpenie tohto hriechu, pretože bola plná Lásky, a Láska vezme na seba všetko, aby potešila a pomohla tam, kde vidí biedu a utrpenie.
Keby ste vy, ľudia, mohli vyhodnotiť veľkosť pôvodného hriechu, pochopili by ste aj to, prečo rozsah utrpenia, ktorý ďaleko prevyšoval ľudskú silu, musel byť vytrpený na vykúpenie tohto hriechu.... čo by „ľudská bytosť“ nikdy dokázala zniesť, keby mu Láska nedala silu, pretože Láska je sila a jedine Láska vydržala bolesť a utrpenie, ktoré ľudská bytosť Ježiš dobrovoľne vzal na Seba.
On vedel všetko, a tak tiež vedel, že niet nádeje pre padlých duchov, aby sa niekedy vrátili k Bohu a znova boli šťastní, ak by sa hriech nevykúpil.. Obetoval Seba ako svetelná bytosť, aby dosiahol dielo Spásy, pretože ako svetelná bytosť bol schopný uvedomiť si, čo Ho čakalo, ale Láska bola väčšia ako osud, ku ktorému sa blížil ako ľudská bytosť.... Pretože svetelná bytosť vedela, že bude v neustálom kontakte so Mnou a Ona vedela tiež, že Jej Budem neustále poskytovať silu, pretože Moja základná prirodzenosť je Láska, a preto Som bol v ľudskej bytosti, Ježišovi prítomný so Svojou základnou prirodzenosťou. „Ľudská bytosť“ Ježiš určite očakával nepredstaviteľnú mieru utrpenia a bolesti, no napriek tomu, vzhľadom na veľkosť pôvodného hriechu nespočetných bytostí, taká nadmerná miera utrpenia bola nevyhnutná, aby Som uspokojil Moju spravodlivosť, ktorej sa nedalo vyhnúť.... alebo, aby Som milosrdne vymazal vinu kvôli väčšej od najväčšej Láske.
Ubohý stav padlých bytostí bez obeti zmierenia by bol trval večne.... Ježišovo utrpenie však trvalo obmedzené obdobie a Ježiš Mi túto obetu ochotne ponúkol, pretože tým vykúpil celý svet z pôvodného hriechu, aj keď každá bytosť určuje chvíľu svojej vlastnej spásy svojou vlastnou vôľou. Ježiš zomrel na Kríži v mene všetkých ľudí v minulosti, súčasnosti a budúcnosti a Jeho nesmierne utrpenie poskytlo všetkým padlým bytostiam odpustenie ich pôvodného hriechu. Cesta návratu ku Mne sa stala priechodnou pre každú jednotlivú bytosť a vďaka Jeho väčšej od najväčšej Láske ľudia opäť dostali príležitosť zapáliť Lásku vo svojom vnútri, aby mohli zmeniť svoju prirodzenosť a zjednotenie sa znova môže uskutočniť, čo by bolo nemožné bez vykúpenia z pôvodného hriechu.
AMEŇ
PrekladateliaOs humanos não podem imaginar o efeito do vosso pecado original se este não pudesse ter sido erradicado.... Uma e outra vez também digo que só se consegue compreender coisas limitadas, mas que o efeito do pecado original seria ilimitado porque as Minhas leis não podem ser anuladas para sempre. E um pecado cometido contra Mim, que foi tão grande e grave como a apostasia de Mim contra um melhor conhecimento, teve de resultar numa consequência igualmente terrível segundo a justiça divina, que consistiu na infelicidade eterna para aqueles seres.... num estado de eterno tormento e escuridão.... Assim, inúmeros seres teriam de suportar este estado porque a Minha justiça não poderia simplesmente cancelar uma culpa pela qual não estava atenta. Mas estes seres não podiam fazer eles próprios a expiação, pois não se tratava apenas de seres que suportam uma medida de castigo e, portanto, a culpa do pecado teria sido redimida.... mas tratava-se do facto de que estes seres tinham pecado contra o próprio amor e que uma expiação da culpa só poderia, portanto, consistir numa obra de amor novamente.... Tratava-se do facto de que os seres tinham de acender amor dentro de si próprios, depois tinham de reconhecer a magnitude da sua culpa e apelar a Mim no amor sincero pelo perdão.... Mas os seres caídos já não eram capazes de o fazer porque eram completamente desprovidos de amor.... E eram igualmente incapazes de pagar esta imensa culpa porque, sendo completamente endurecidos, tinham perdido a sua autoconsciência e, portanto, já não existia qualquer ligação consciente comigo. Algo criado para a vida tinha chegado à morte e era incapaz de regressar a Mim com as suas próprias forças. Agora consegui, de facto, despertar novamente este ser morto para uma vida fraca por amor, sabedoria e força.... mas o grande pecado original permaneceu, o que manteve o ser infinitamente distante de Mim, e até esta culpa ser redimida não houve um regresso completo a Mim. E mais uma vez, nenhum dos seres caídos foi capaz de o fazer porque estavam inteiramente sem amor.... Previ tudo isto desde a eternidade e no entanto não teria sido capaz de impedir a apostasia dos seres de Mim se não quisesse tirar-lhes a sua liberdade de vontade.... Mas também previ desde a eternidade uma forma de regresso destes seres caídos a Mim, e concebi um plano de regresso e levei-o a cabo.... E na implementação do plano de Salvação desde a eternidade todos os seres que permanecem comigo tomam parte e encontram nele a sua bem-aventurança.... Estes são constantemente permeados pelo Meu amor e em plena posse de luz e força.... E o seu amor impele-os incessantemente a ajudar o espiritual caído que passa através das obras da criação ressuscitada para efeitos de repatriamento.... O seu amor leva-os eles próprios a serem activos na criação e na moldagem, a fim de criar formas para o espiritual caído que percorre o caminho através da criação. E assim também atinge o grau de maturidade onde pode novamente decidir livremente. E no entanto, o seu grande pecado original não foi redimido e também não pôde ser redimido eternamente, porque os seres estão sem o amor que outrora deram voluntariamente. E por isso um ser de luz ofereceu-se voluntariamente para redimir esta dívida porque estava cheio de amor e o amor leva tudo sobre si para fazer feliz e ajudar onde vê miséria e sofrimento. Se vocês, humanos, pudessem agora medir a magnitude do pecado original, então também compreenderiam por que razão foi necessário suportar um grau de sofrimento para redimir esta culpa que excedeu em muito a força humana.... que um "ser humano" nunca teria sido capaz de suportar se o amor não Lhe tivesse dado a força, pois o amor é força e só o amor suportou esta dor e sofrimento que o homem Jesus assumiu voluntariamente sobre si próprio. Ele sabia de tudo e, portanto, também da desesperança da pessoa caída de alguma vez poder voltar a Deus e à beatitude se a culpa não fosse redimida.... Ofereceu-se como espírito de luz para realizar o acto de Salvação, pois como ser de luz foi capaz de avaliar o que lhe estava reservado, mas o seu amor era maior do que o destino que enfrentou como ser humano.... Pois o ser de luz sabia que estava constantemente unido a Mim e também sabia que seria constantemente abastecido de força por Mim, porque o amor é a Minha natureza fundamental e por isso tinha estado com a Minha natureza fundamental no ser humano Jesus.... O "ser humano" Jesus suportou certamente uma quantidade inconcebível de sofrimento e dor, no entanto, tendo em conta a magnitude do pecado original de inúmeros seres, tal excesso de sofrimento foi necessário para fazer expiação pela Minha justiça, que não pôde ser contornada.... caso contrário, teria cancelado a culpa por misericórdia, por amor excessivo. O estado miserável dos seres caídos era um estado de eternidade sem o acto de expiação.... O sofrimento de Jesus, porém, foi limitado no tempo, e Jesus ofereceu-me de bom grado o sacrifício porque assim redimiu o mundo inteiro do pecado original, ainda que cada ser determine o tempo da sua redenção por si mesmo através da sua vontade. Jesus morreu na cruz por todas as pessoas do passado, presente e futuro, e o Seu imenso sofrimento trouxe o perdão do seu pecado original a todos os seres caídos. O caminho de retorno a Mim tornou-se viável para cada ser, através do Seu maior que grande amor foi também dada novamente a possibilidade de as pessoas acenderem amor dentro de si mesmas, de mudarem a sua natureza e de realizarem a unificação comigo, o que era impossível sem a redenção do pecado original...._>Ámen
Prekladatelia