Porovnať vyhlásenie s prekladom
Prikázanie lásky je najdôležitejšie prikázanie....
Vám ľuďom je dané jedno prikázanie, ktorého splnenie je vaším jediným účelom v živote na Zemi.... prikázanie Lásky k Bohu a k vášmu blížnemu.... Keď človek Ježiš kráčal po Zemi, vyhlásil toto prikázanie za najdôležitejšie a najvýznamnejšie, pretože ľudia toho času to úplne zanedbali, pretože boli tak hlboko zakorenení v sebaláske, že to vydláždilo cestu všetkým zlozvykom a žiadostivostiam, ktoré sa odhaľovali najstrašidelnejším spôsobom a viedli tiež k úplnej nevere.
A ak by ľuďom mala byť poskytnúta pomoc teraz, aby boli vedení správnou cestou a k pevnej viere v Boha, prvou vecou, ktorú musia urobiť je pokúsiť sa obrátiť svoju silne vyvinutú sebelásku na Lásku k svojmu blížnemu, pretože iba Láska ich dušiam prináša spasenie a pretože sa z Lásky môže rozvíjať aj viera a až potom sa dá očakávať pochopenie významu Ježišovho vykupiteľského diela.... Láska je a zostáva základným zákonom po celú večnosť, no keďže je ľudstvo zbavené Lásky, je tiež úplne mimo poriadku a blízko zániku.
Keď Ježiš chodil Zemou, vedel o duchovnej depresii (najnižšieho bodu) ľudí a tiež vedel, ako túto depresiu vyriešiť.... A tak Jeho misia spočívala v prvom rade ukázať príkladom života v Láske a z toho vyplývajúce duchovné schopnosti využiť na požehnanie blížnych ľudských bytostí, aby im priniesol pomoc dokonca aj v pozemskom súžení, a tým im dokázal, koľká sila je Láska.... Preto On neustále kázal iba Lásku....
On sa snažil vychovávať ľudí k správnemu spôsobu života, chcel im zároveň priniesť pozemskú a duchovnú pomoc, pretože bol zľutovania hodný ich stav, ktorý neodvolateľne vrhal ľudí do priepasti, ktorú oni vo svojej slepote nespoznávali. Ježiš teda vyučoval Lásku.... A Jeho Evanjelium vlastne spočívalo iba v Prikázaní Láske k Bohu a blížnemu, pretože všetky rady, všetky podrobnosti sa vždy vzťahovali iba na správny spôsob života, ktorý im bol jasne a hlasne ukázaný a ktorým Sám Ježiš viditeľným príkladom žil pred všetkými ľuďmi....
Avšak ani to prikázanie Láske k Bohu a blížnemu nie je žiadnym „prikázaním“ v pravom slova zmysle.... Pretože Lásku nemožno „prikázať“, Ona sa musí praktizovať slobodnou vôľou, nemôže byť nahradená dielami, ktoré môžu byť vykonávané bez Lásky.... ale Ona sa bude zase prejavovať v skutkoch, pretože Láska vyžaduje (núti na) aktivitu. Ježiš teda ukázal ľuďom na Zemi, čo je potrebné, ak človek chce získať večný život (Lukáš:25-28). Samotný človek musí teraz v sebe vznietiť Lásku. Nestačí predstierať Lásku prostredníctvom skutkov, ktoré pravdepodobne prinesú pomoc blížnemu.... on v sebe musí mať potrebu pomáhať svojmu blížnemu, iba vtedy bude silou porušená jeho sebecká láska (Matúš 11:12), a až potom on tiež preukáže Láska k Bohu (1. Jánova 4:20)....
Ale človek prostredníctvom počiatočných mechanických skutkov môže v sebe priviesť Lásku k rozvíjaniu sa, človek, ktorý poprvé plní „prikázanie“, sa môže tiež vzdelávať v Láske, a to je to, čo sa človek Ježiš snažil dosiahnuť prostredníctvom Svojho Evanjelia Lásky, pretože čistý egoista potrebuje zo svojho predchádzajúceho pohľadu most k nesebeckej Láske k blížnemu. Najprv musí byť povzbudený, aby pomohol svojmu blížnemu, až kým to neurobí z vlastnej iniciatívy, a vtedy už nastala pomalá zmena, ktorá teraz neustále pokračuje, pretože Sám Boh ho teraz ovplyvnil skrze Lásku.
Láska k Bohu a k blížnemu je najväčšie a najdôležitejšie prikázanie (Matúš 22:40).... preto Ježišovo učenie o Láske musí vždy predchádzať všetkým učeniam, pretože Láska je tiež kľúčom ku všetkým ďalším poznatkom, ktoré bez Lásky pre ľudí zostávajú nepochopiteľné (Filipänom 1:9).... Láska je všetko a každý, kto má Lásku, zapečatil svoj na celú večnosť. A tam, kde je Láska kázaná so všetkou naliehavosťou, bude na Zemi zastúpená aj samotná Večná Láska, bude tu tiež Duch Pravdy (Ján 14:15-17; 15:26), a tiež bude existovať porozumenie pre spásonosné dielo Ježiša Krista a jeho význam.... Za týmto účelom Láska je tiež svetlom, ktoré osvetľuje ducha tých, ktorí kážu Lásku a sami žijú v Láske....
AMEŇ
Prekladatelia
ZAPOVIJED LJUBAVI JE GLAVNA ZAPOVIJED (PRIJE SVIH DRUGIH)
Vama ljudima dana je jedna zapovijed, ispunjavanje koje je jedina svrha zemaljskog života.... zapovijed Ljubavi prema Bogu i bližnjemu.... Dok je čovjek Isus hodio po Zemlji, On je tu zapovijed objasnio kao glavnu i najznačajniju, jer su ljudi tog vremena to potpuno zanemarili, jer su bili tako duboko ukorijenjeni u samoljublju, da je time bio otvoren put svim porocima i požudama pa su se one i razvijale na najužasniji način te vodile i do potpune nevjere.
Tako da, ako bi da se ljudima donese pomoć, da bi bili dovedeni na pravi put i do čvrste vjere u Boga, kao prvo moraju se potruditi svoje jako razvijeno samoljublje promijeniti u Ljubav prema bližnjemu, jer jedino Ljubav njihovim dušama donosi spasenje i jer se iz Ljubavi može razviti i vjera, a tek onda se može očekivati razumijevanje za značaj djela spasenja Isusa.... Ljubav jeste i ostaje temeljni zakon od vječnosti, no kako je čovječanstvo lišeno Ljubavi, ono je tako potpuno iskoračilo iz reda i blizu je propasti.
Kad je Isus hodio Zemljom, On je znao o duhovnoj depresiji (najniža točka) ljudi, i isto tako je znao kako se ta depresija mogla riješiti.... Tako da se Njegova misija sastojala prvo u tome kako ljudima primjerom prikazati život Ljubavi te se iz toga rezultirajućim duhovnim sposobnostima opet okoristiti na blagoslov bližnjih, kako bi im i u zemaljskoj nevolji donio pomoć a time im dokazao i to koja je sila Ljubav.... I stoga je On neprestano propovijedao Ljubav....
On se trudio ljude odgojiti u ispravan način života, htio im je istovremeno donijeti zemaljsku i duhovnu pomoć, budući da je njihovo stanje bilo za sažalijevanje, koje je ljude sasvim izvjesno strmoglavilo u ponor koji oni u svojoj sljepoći nisu prepoznavali. Isus je dakle naučavao Ljubav.... a Njegovo Evanđelje sastojalo se u stvari samo u toj zapovjedi Ljubavi prema Bogu i bližnjemu, jer sve upute, sve pojedinosti, u biti su se uvijek odnosile jedino na ispravan način življenja, koji im je jasno i glasno bio pokazan i koji je Sam Isus svim ljudima vidljivim primjerom živio....
Pa i pored toga, ni ta zapovijed Ljubavi prema Bogu i bližnjemu nije nikakva “zapovijed” u stvarnom smislu te riječi.... jer Ljubav se ne može “zapovjediti”, Ona mora biti prakticirana u slobodnoj volji, Ona se ne može zamijeniti djelima koja se mogu vršiti i bez Ljubavi.... ali ona se izražava u djelima, pošto Ljubav nagoni na djelovanje. Isus je na Zemlji dakle pokazao što je nužno želi li se čovjek domoći vječnog života. No čovjek sam u sebi mora zapaliti Ljubav. Nije dovoljno da on Ljubav simulira putem djela koja bližnjemu doduše donose dobrobit.... on u sebi mora imati potrebu da pomogne svome bližnjemu, tek tada će na njegovo samoljublje biti primijenjena sila, i tek tada kroz to on dokazuje i Ljubav prema Bogu....
No, čovjek putem početno mehaničkih djela, Ljubav u sebi može dovesti do razvoja, čovjek koji prvo ispunjava “zapovijed” može sam sebe odgojiti u (naučiti) Ljubavi, a to je se čovjek Isus putem Svoga Evanđelja Ljubavi trudio postići, jer čisti egoista treba premoštenje od svog ranijeg stajališta do nesebične Ljubavi prema bližnjemu. On prvo mora biti potaknut na pružanje pomoći njegovom bližnjemu, sve dok to ne čini iz vlastitog impulsa, a tada je već došlo do jedne lagane promjene, koja se onda neprestano nastavlja, kad je Sam Bog putem Ljubavi zadobio utjecaj na njega.
Ljubav prema Bogu i bližnjemu jeste najveća i glavna zapovijed.... i stoga se učenje Ljubavi Isusa uvijek treba pretpostaviti svim podukama, budući da je Ljubav ključ i do sveg daljnjeg znanja, koje bez Ljubavi ljudima ostaje nerazumljivo.... Ljubav je sve, i tko ima Ljubav, njegova sudbina već je zapečaćena za svu vječnost. I gdje se sa svom upornošću propovijeda Ljubav, tamo se na Zemlji zastupa i Vječna Ljubav, tamo je i Duh Istine, a tamo je i razumijevanje za djelo spasenja Isusa Krista i njegovu važnost.... Jer Ljubav je i svjetlo, koje prosvjetljava duh onih koji propovijedaju Ljubav i sami žive u Ljubavi....
AMEN
Prekladatelia