• Späť

Ďalšie preklady:

Prvá stvorená bytosť.... nositeľ Svetla (LUCIFER).... OdpadNUTIE OD Boha.

Váš ľudský intelekt chápe absolútnu, čiže hlbšiu pravdu iba do určitej miery, pretože čisto duchovné veci môžu byť vysvetlené len duchovne. Toto vysvetlenie je prijímané skrze ducha vo vás a je tiež prenášané do intelektu prostredníctvom duše, ale intelekt je stále zaťažený pozemskými vecmi (svetom), a preto nemôže preniknúť tak hlboko do duchovného poznania, tak aby mu bolo všetko jasné. Môj duch sa však prejavuje vo vás prostredníctvom duchovnej iskry a ten, kto má lásku, tiež chápe význam toho, čo mu oznamujem:

Moja tvorivá vôľa bola nadrozmerná (obrovská), moja moc nevyčerpateľná a našiel som Svoju blaženosť v realizácii svojich myšlienok a plánov. A táto blaženosť sa chcela sama vyjadriť, Moja láska sa chcela odovzdať, Ja som chcel mať pri sebe ďalšiu bytosť, ktorá by sa z toho tešila, čo mi prinášalo neskutočné šťastie. Cítil som svoju osamelosť ako nedostatok, ktorý som mohol kedykoľvek odstrániť, ako som to chcel.... Ja som chcel seba znovu objaviť v bytosti, ktorá by mala byť úzko spojená (zjednotená) so mnou, ako zrkadlo samého Mňa, ako Môj obraz, aby som ho mohol obdarovať neobmedzenou blaženosťou, a tým tiež zvýšiť Moju blaženosť. Ja som chcel vytvoriť takúto bytosť a tá vôľa bola dostatočná, lebo Moja vôľa bola sila, ktorá vždy pracovala (pôsobila) skrze lásku a múdrosť. Bytosť, ktorá bola so Mňa externalizovaná (vytiahnutá, vyžiarená), bola vskutku Moja predstava (obraz), ale nemohla Ma vidieť, pretože keby Ma mohla vidieť, ona by vďaka preveľkej blaženosti prestála jestvovať, pretože pozerať sa na Mňa by nemohla vydržať žiadnu bytosť (= v zmysle, „nikto nemôže vidieť Boha v jeho podstate, aby pri tom zostal živý“, 2. Mojžišova 33, 20). Lebo každá bytosť, dokonca aj Môj najdokonalejší obraz, je vždy len produktom sily Mojej lásky, zatiaľ čo Ja sám som sila lásky a rozosvecujem všetko v neporovnateľnej sile (alebo „neporovnateľným svetlom“), preto som nemohol byť viditeľný pre bytosti, ktoré boli vyjadrené (stvorené) so Mňa. Ale v tejto stvorenej bytosti som pre Mňa mal nádobu, do ktorej mohla Moja moc lásky nepretržite prúdiť, preto ona cez ten neustály prúd Mojej sily tiež prijala Moju tvorivú vôľu, Moju silu, Moju múdrosť a Moju lásku neobmedzene. Takže teraz mohla cítiť tú istú blaženosť, mohla využiť svoju moc podľa svojej vôle, mohla by byť tvorivo aktívna pre svoje vlastné potešenie, a tak neustále zvyšovať Moju blaženosť, pretože to bola Moja moc, ktorá to umožnila a jeho šťastie bolo Mojim potešením.

A teraz, prostredníctvom tejto bytosti, sa objavilo nespočetné množstvo identických bytostí. Boli to všetky deti Mojej lásky, v žiarivom svetle, v najvyššej dokonalosti, pretože z Môjho obrazu, ktorý som stvoril a Mojej nekonečnej lásky, sa mohlo objaviť len to najdokonalejšie, pretože naša vôľa bola rovnaká. Obe naše lásky boli znovuobjavené v stvorených bytostiach, pretože nejestvovalo nič nedokonalé, až zatiaľ, kým Moja vôľa a Moja Láska pracovali/pôsobili cez prvú stvorenú bytosť. Bol to svetlom naplnený duchový svet, v ktorom boli pôvodne stvorené duchovné bytosti vo veľkom počte.... Moja sila prúdila neobmedzene na bytosť, ktorú som si zvolil za nositeľa svetla a moci.... A samotná bytosť bola nevýslovne šťastná.... Ale Ja som tiež chcel zvýšiť túto blaženosť; Chcel som, aby nebola viazaná na Moju vôľu (alebo „viazaná Mojou vôľou“), ale aby všetko vykonávala svoju vlastnú vôľu, ktorá.... keď bola bytosť dokonalá a takou by tiež zostala.... bola by Moja vôľa. Pretože som ju Ja stvoril nebola schopná mať inú vôľu. Chcel som však, aby bola schopná konať a vytvárať slobodne/samostatne.... pretože je jediná vlastnosť Božskej bytosti, že láska sama v sebe je taká silná, a je rozhodujúcim prvkom pre vôľu, ktorá je namierená smerom Mojej vôle. Chcel som prijať túto lásku od Mojej prvej stvorenej bytosti, ktorá tým spôsobom mala vstúpiť do najvyššej dokonalosti svojho bytia (čiže, výsledkom toho mala byť úplná dokonalosť bytosti), aby už nepôsobila (samostatne) ako stvorená bytosť v súlade s Mojou vôľou, ale mala by mať neobmedzenú blaženosť zjednotenia/zlučovania sa s Mojou vôľou príčinou lásky ku Mne....

Ale aby bolo možné prejsť tým testom lásky a vôle, musela sa pohybovať v úplnej slobodnej vôli. Nevidela Ma, ale Ma poznala/priznala, pretože stála vo svetle.... Ale videla tie nespočetné bytosti, ktoré jestvovali skrze jej vôľu, a cítila sa ako ich stvoriteľ, hoci to vedela, že moc na to mala odo Mňa.... A bytosť mi závidela pre Moju silu.... Aj keď dokonca bola viditeľná bytostiam, ktoré stvorila, predsa bola si vedomá svojho pôvodu od Mňa, napriek tomu vzala suverénne právo nad týmito bytosťami pre seba, prezentujúc im seba ako zdroj moci, ako jedinú silu, ktorá je schopná vytvárať.... Navyše, odoprela Mi lásku aby bola schopná vládnuť.... Je pre vás ľudí nepochopiteľný tento proces, ktorým sebavedomá bytosť bola schopná stratiť sa v úplne nesprávnom myslení, no to sa vysvetľuje slobodnou vôľou, ktorá s cieľom aby sa stala aktívnou, musí mať možnosť (môže a nemusí) pochybného výberu.

Nositeľ svetla a moci videl na jednej strane dôkazy o sile pôsobiacej srze neho, ale nevidel sám zdroj sily. A tak sa pozdvihol ako vládca nad svojimi stvorenými duchovnými bytostiami a tiež sa im snažil reprezentovať Moje nejestvovanie. Snažil sa im preniesť svoju už teraz protirečivú vôľu.... A teraz prišiel okamih rozhodnutia, dôkaz ich dokonalosti, dokonca aj pre tie stvorenia, ktoré vytvoril Nositeľ svetla skrze Moju moc.... Moja moc bola vo všetkých týchto bytostiach základným prvkom, boli naplnení svetlom a horeli láskou ku Mne, ktorého nevideli, ale poznali/priznávali. Ale mali tiež lásku k svojmu tvorcovi, pretože sila, ktorá ich vytvorila, bola láska, ktorá pretekala prvou stvorenou bytosťou a umožnila jej vytvárať. Táto láska sa teraz musela rozhodnúť, a rozdelila sa....

Medzi duchovnými bytostiami sa objavil desivý zmätok, ktorým boli nútené urobiť rozhodnutie. Ale.... pretože Moja moc lásky pôsobila ako svetlo.... bolo pochopiteľné, že v mnohých bytostiach bola silnejšia túžba k prvotnému prameňu moci, a tak ich láska klesala oproti tomu, ktorý sa oddelil odo Mňa a so zvýšenou silou tlačil smerom ku Mne.... Pre svetlo v nich bolo poznanie, že Ja som láska z večnosti. Každá bytosť mala poznanie, ale aj slobodnú vôľu, ktorá nebola viazaná poznaním, inak by to bolo nespravodlivé. A duchovný svet sa rozdelil.... externalizovaná bytosť mala svojich nasledovateľov, rovnako ako aj Ja svojich, aj keď som nebol viditeľný. Pôsobenie Mojej moci však bolo taká silné, že mnohé bytosti sa odvrátili od toho, ktorý sa chcel postaviť proti Mne. Ich vôľa zostala v správnom smere, zatiaľ čo nositeľ svetla s jeho nasledovníkmi namieril vôľu nesprávne, takže sa od Mňa dobrovoľne oddelili, a spôsobilo to pád do priepasti.

Na ten spôsob nositeľ svetla (Lucifer), úplne osvietená bytosť, ktorú som externalizoval (=vyžiaril som ho zo Seba), stala sa Mojim protivníkom/nepriateľom, zatiaľ čo všetko to čo sa z neho vynorilo, čo bolo stvorené láskou nás oboch, sa čiastočne obrátilo ku Mne, čiastočne k nemu, v závislosti od žiare lásky, ktorou bolo preniknuté. Akonáhle sa nositeľ svetla odo Mňa oddelil, bytosti zažili nedefinovanú túžbu po určitom/definovanom póle. Slobodná vôľa sa začala rozvíjať/objavovať.... neboli násilne ovplyvňovaní Mnou alebo Mojím protivníkom, boli iba vystavení vyžarovaniu oboch síl, ktoré chcely získať každú bytosť pre seba. Prúd Mojej moci bola čistá láska a dotýkal sa bytostí tak mocne, že ma poznali/priznali bez toho, aby Ma videli, ale mohli tiež rozpoznať zmenu vôle Mojej prvej stvorenej bytosti. No keďže boli schopní vidieť túto bytosť, mnohí ho nasledovali, to znamená, že boli podriadení jeho vôli, a tak sa odo Mňa vzdialili. Ale iné pôvodne stvorené bytosti sa cítili ako Moje deti a dobrovoľne zostali Mne verné, iba že ich počet bol oveľa menší. Boli to prvé stvorené bytosti, ktoré vznikli z najblaženejšej tvorivej vôle Môjho nositeľa svetla a z môjho obrovského prílivu sily lásky, ktorá ho napĺňala. A táto sila lásky bola neoddeliteľnou súčasťou týchto bytostí a neustále ich tlačila smerom ku Mne, pretože spoznali prítomnú vôľu svojho tvorcu ako zlú, a preto sa od neho odvrátili. Dokonca aj ostatné bytosti by to dokázali rozpoznať, ale slepo nasledovali toho, ktorého mohli vidieť, a ich vôľa bola rešpektovaná a nijakým spôsobom som ju nechcel ovplyvniť, pretože toto rozhodnutie vôle sa muselo uskutočniť, aby sa stvorené bytosti formovali k nezávislej dokonalosti. Bytosť, ktorá ma opustila, potiahla za sebou do priepasti veľký počet nasledovníkov, pretože vzdialiť sa od Mňa znamenalo usilovať sa o priepasť, zamerať sa na úplne opačný stav, čo znamená tmu a slabosť, stratu vedomosti a sily. Zatiaľ čo Moje deti zostali v najjasnejšom svetle a nesmiernej sile a blaženosti.

Po tomto páde Lucifera, nositeľa svetla, bola jeho sila zlomená/porazená.... Už nemohol pracovať a tvoriť, hoci som ho nezbavil jeho sily (v zmysle „vziať mu silu“), pretože bol mojím stvorením. Jeho sila a moc bola v jeho nasledovníkoch, nad ktorým teraz vládol ako knieža temnoty. Ale aj oni sú tiež produkty Mojej lásky, ktoré nenechám navždy svojmu protivníkovi. Pokiaľ tieto bytosti stále zdieľajú jeho vôľu, patria jemu; Akonáhle sa Mi podarí obrátiť ich vôľu smerom ku Mne, on ich stratí, a tak sa jeho sila zmenšuje rovnako, ako Ja prepúšťam väzňov z jeho kontroly, čo však vždy predpokladá slobodnú vôľu bytosti.

A toto je zámerom Môjho večného plánu Spasenia, ktorý je horlivo a láskyplne podporovaný všetkými obyvateľmi kráľovstva svetla, Mojimi anjelmi a archanjelami, pretože sú to všetci Moji spolupracovníci, ktorí sa snažia znovu priniesť blaženosť ich padlým bratom, ktorú (blaženosť) kedysi dobrovoľne zapreli.... A toto dielo vyslobodenia sa podarí, aj keď to vyžaduje večné časy, až kým sa Mi posledný, raz padlý duch nevráti, dokonca kým sa Moja prvá bytosť, ktorá sa raz vynorila z Mojej lásky, ku Mne znovu nepriblíži v túžbe po Mojej láske.... dokiaľ sa ona v pokání nevráti do Otcovho domu, ktorý raz dobrovoľne opustila....

AMEŇ

Prekladatelia

PRVO-STVORENO BIĆE.... SVJETLONOŠA.... OTPADNIŠTVO OD BOGA

Vaš ljudski intelekt može shvatiti apsolutnu/najdublju istinu samo do određenog stupnja, pošto je čista duhovnost jedino duhovno objašnjiva. Ovo objašnjenje će biti prihvaćeno od strane duha u vama i, zaista, preko duše također predano razumu, ali razum je i dalje previše svjetovan i prema tome ne može kopati tako duboko u duhovno znanje da bi shvatio sve. Ipak, Moj duh sebe izražava kroz duhovnu iskru u vama, i svatko tko ima ljubavi će također i shvatiti značenje onog što mu govorim:

Moja kreativna volja je bila ogromna, Moja snaga neiscrpna, i Ja sam pronašao Svoje blaženstvo u ostvarivanju/provedbi/izvedbi Svojih misli i planova. I to blaženstvo se htjelo izraziti, Moja ljubav se htjela (pre)dati, Ja sam pored Sebe želio drugo biće da također uživa [[ili ‘koje bi također uživalo’]] ono što je Mene činilo neopisivo sretnim. Ja sam Svoju samoću doživljavao kao nedostatak kojeg sam mogao promijeniti u bilo kojem trenutku ako sam to želio.... I Ja sam Sebe želio ponovno otkriti u biću koje bi sa Mnom trebalo biti blisko sjedinjeno, koje sam želio oblikovati kao Svoje ogledalo, kao Moju vlastitu sliku, da bi ga mogao obdariti sa neograničenim blaženstvom i na taj način također povećati Moje blaženstvo. Ja sam želio stvoriti takvo biće i ta volja je bila dovoljna, pošto je Moja volja bila snaga koja je uvijek postupala (proceed) sa ljubavlju i mudrošću. Entitet kojeg sam eksternalizirao [[externalised from within Myself = kojeg sam iz Sebe izvadio/postavio iz-van Sebe]] je uistinu bio Moja slika ali Me ipak nije mogao vidjeti, jer da Me mogao vidjeti on bi zahvaljujući prevelikom blaženstvu prestao postojati, pošto ni jedno biće ne može izdržati pogled u Mene [[= u smislu, ‘nitko ne može vidjeti Boga kakav je On uistinu u Svojoj suštini a da ne bude uništen’; Izlazak 33:20]]. Jer svako biće, čak i Moja najsavršenija slika, je uvijek samo proizvod Moje snage ljubavi, dok sam Ja sama snaga ljubavi i osvjetljavam sve sa neusporedivim intenzitetom [[ili ‘neusporedivom jačinom’]] ali, kao rezultat, Mene [[= Moje prisustvo]] biće koje sam eksternalizirao [[= stvoreno biće = biće koje je Bog iz Sebe postavio ‘iz-van’ Sebe]] ne može izdržati/podnijeti. Ali stvorivši ovo biće Ja sam imao posudu u koju je snaga Moje ljubavi mogla neprestano teći, i stoga je ono [[zajedno]] sa ovim neprestanim uplivom snage od Mene također primilo Moju kreativnu volju, Moju snagu, Moju mudrost i Moju ljubav preko svake granice. Kao rezultat toga, ono je sada bilo sposobno iskusiti isto blaženstvo, bilo je kadro iskoristiti svoju snagu u skladu sa svojom vlastitom voljom, moglo je biti kreativno aktivno na svoje vlastito zadovoljstvo i na taj način neprestano povećavati Moje blaženstvo, jer to je bila Moja snaga koja je omogućila biću da tako čini i Ja sam uživao u njegovoj sreći....

I sada su iz ovog bića proizašla bezbrojna druga bića iste prirode.... Sva ona su bila djeca Moje ljubavi u isijavajućem svjetlu, u najvišem/krajnjem savršenstvu, pošto je iz Moje slike koju [[ili ‘Mojeg odraza kojeg’]] sam stvorio i Moje bezmjerne ljubavi moglo nastati jedino krajnje savršenstvo, pošto smo mi dijelili istu volju. Obje naše ljubavi su sebe ponovno pronašle u stvorenim bićima, pošto ništa ne-savršeno nije postojalo sve dok su Moja volja i Moja ljubav djelovali putem/kroz ovo prvo-stvoreno biće. To je bio jedan prosvjetljeni svijet duhova, u kojem je originalno stvorenih duhova bilo u velikom broju.... Moja snaga je neograničeno utjecala u biće koje sam odabrao za Sebe kao nositelja svjetla i snage.... A sam entitet je bio više nego blaženo sretan.... Ali Ja sam želio povećati to blaženstvo još više; Ja nisam htio da ono bude vezano uz Moju volju [[ili ‘vezano Mojom voljom’]] već da bude aktivno po svojoj vlastitoj volji koja.... ako je biće bilo savršeno i ako bi tako savršeno [[i]] ostalo.... je [[također]] bila Moja volja. Jer biće, pošto sam ga Ja stvorio, nije bilo sposobno imati ni jednu drugu volju. Ali Ja sam želio da ono može djelovati neovisno/samostalno.... pošto je jedina karakteristika Božanskog bića da je ljubav tako moćna unutar sebe da je odlučujući faktor volje koja se kreće u istom pravcu poput Moje. Ja sam od Svog prvo-stvorenog bića želio primiti ovu ljubav što je, međutim, istovremeno trebalo rezultirati u njegovom konačnom savršenstvu [[u smislu, ‘namjera je bila da to istovremeno rezultira u konačnom savršenstvu toga bića’]], tako da ono više nije bilo aktivno kao stvoreno biće [[koje djeluje samo]] u skladu sa Mojom voljom već bi trebalo uživati neograničeno blaženstvo sjedinjavajući/stapajući se sa Mojom voljom iz ljubavi prema Meni....

Ali da bi prošlo ovaj test ljubavi i volje to biće je moralo imati potpunu slobodu volje. Ono Me nije vidjelo ali Me prepoznalo/priznalo pošto je bilo prosvjetljeno.... Međutim, ono je vidjelo bezbrojna bića stvorena njegovom voljom, i to biće je osjećalo za sebe kako je njihov stvoritelj bez obzira na saznanje/spoznaju da je svoju snagu primilo od Mene.... i entitet je bio zavidan na Mojoj snazi.... Iako je bio vidljiv bićima koja je stvorio, ipak je bio svjestan svojeg ishodišta u Meni, ali je za sebe tražio pravo vladanja nad tim bićima predstavljajući im sebe kao izvor snage, kao jedinu silu sposobnu stvarati.... Više nego manje Mi je uskratio ljubav da bi mogao vladati.... Vi ljudska bića ne možete shvatiti proces putem kojeg je samo-svjesno biće moglo prekoračiti u potpuno pogrešno razmišljanje ali to je objašnjivo slobodnom voljom koja, sa ciljem da bi postala aktivna, mora također biti sposobna ali/iako ne mora učiniti pogrešan izbor.

Nositelj svjetla [[= Lucifer]] i snage je na jednoj strani vidio dokaz snage dostavljene/transportirane kroz njega, ipak on nije vidio sam izvor snage. Stoga je on sebe proglasio vladarem nad svojim stvorenim duhovima i također Me njima htio predočiti kao ne-postojećeg. On je na njih pokušao prebaciti svoju sada oprečnu volju.... I sada je trenutak odluke, dokazivanja njihova savršenstva, došao također za bića koja su bila stvorena od strane svjetlonoše uz pomoć Moje sile.... Moja sila je bila prirođena svim tim bićima, oni su bili u potpunosti prosvjetljeni i gorjeli su od ljubavi prema Meni, Kojeg nisu mogli vidjeti ali Kojeg su ipak spoznavali/priznavali. Ali oni su također voljeli svoga stvoritelja, pošto je snaga koja ih je stvorila bila ljubav koja je zračila iz prvo-stvorenog bića i omogućivala mu stvarati. Ta ljubav je sada morala odlučiti, i podijelila se....

Užasna zbrka je nastala među duhovima koji su se osjećali natjerani donijeti odluku. Ali.... pošto je Moja snaga ljubavi efektivno bila svjetlo.... bilo je razumljivo kako je ono što ih je tjeralo ka prvotnom izvoru snage bilo snažnije u mnogih bića, da se njihova ljubav prema onome koji se odvojio od Mene i koji je prema Meni navaljivao sa pojačanom silom smanjivala.... Jer svjetlo u njima je bila spoznaja kako sam Ja bio Vječna Ljubav. Svako biće je uistinu imalo ovo znanje, ali je također imalo slobodnu volju koja nije ovisila o znanju, inače ne bi bila slobodna. I duhovni svijet se podijelio.... eksternalizirano biće je imalo svoje sljedbenike baš kao što sam Ja imao svoje, čak iako nisam bio vidljiv. Ali učinak Moje snage je bio toliko snažan da su se mnoga bića okrenula od onog koji Mi se htio suprotstaviti.... Njihova volja je zadržala ispravan pravac, dok su svjetlonoša i njegovi sljedbenici krivo usmjerili svoju volju, tako su se oni dobrovoljno odvojili od Mene što je prouzročilo njihovo propadanje u ponor....

Na taj način je svjetlonoša, potpuno prosvjetljeno biće koje sam eksternalizirao [[= postavio iz-van Sebe]], postalo Moj neprijatelj/protivnik, dok se sve što je proizašlo iz njega, što je bilo stvoreno od strane obje naše ljubavi, dijelom okrenulo prema Meni a dijelom prema njemu, u ovisnosti kakvim je sjajem ljubavi bilo prožeto. Čim se svjetlonoša odvojio od Mene bića su iskusila neodređenu/nejasnu želju za određenim/jasnim polom. Slobodna volja se započela otkrivati/razvijati.... niti Ja a niti Moj protivnik nismo silom utjecali na njih, oni su jedino bili izloženi zračenju obiju naših snaga koje su svako biće željele pridobiti za sebe. Priliv Moje snage je bila čista ljubav i utjecala je na bića tako žestoko da su Me ona prepoznala/priznala bez da su Me vidjela, ali oni su također mogli prepoznati promjenu u volji prvo-stvorenog bića. Međutim, pošto su oni mogli vidjeti taj entitet mnogi su ga slijedili, to jest, oni su sebe podredili njegovoj volji i tako se udaljili od Mene. Ali druga prvobitno stvorena bića su se pak osjećala kao Moja djeca i dobrovoljno su Mi ostali odani, samo ih je bio puno manji broj. Ti [[vjerni]] su bili prvo-stvorena bića koja su nastala iz najblaženije stvaralačke volje Mog svjetlonoše i Mog neizmjernog ulijevanja/priticanja ljubavne snage. I ova snaga ljubavi je bila također neodvojiva/prirođena tim bićima i postojano ih je gurala ka Meni, jer oni su sadašnju volju svojeg stvoritelja prepoznali kao pogrešnu i stoga su se okrenuli od njega. Druga bića su također mogla doći do ove spoznaje ali oni su slijepo slijedili onog kojeg su mogli vidjeti, i njihova volja je bila poštovana i Ja na nijedan način na nju nisam utjecao, pošto se ta odluka volje morala dogoditi sa ciljem da bi se stvorena bića oblikovala u neovisno savršenstvo. Biće koje Me napustilo je povuklo veliki broj sljedbenika u ponor, jer udaljiti se od Mene znači težiti prema ponoru, ciljati ka potpuno suprotnom stanju, koje stoga predstavlja tamu i slabost, gubitak znanja i snage. Dok su Moja djeca blaženo ostala u najsjajnijem svjetlu i ogromnoj sili, u blaženstvu.

Nakon pada Lucifera, svjetlonoše, njegova snaga je bila svladana/poražena.... On više nije mogao aktivno stvarati i oblikovati iako Ja nisam povukao snagu od njega [[u smislu, ‘oduzeo mu snagu’]] pošto je on bio Moja živa kreacija. Njegova moć i snaga su počivali u njegovim sljedbenicima, kojima je sad gospodario kao princ tame. Ali oni su također proizvodi Moje ljubavi koje Ja svome neprijatelju neću prepustiti/ostaviti zauvijek. Sve dok ta bića i dalje dijele njegovu volju oni pripadaju njemu; ali čim Ja uspijem okrenuti njihovu volju prema Meni on ih je izgubio, i stoga se njegova snaga umanjuje u istoj mjeri u kojoj Ja oslobađam zatvorenike od njegove kontrole koja, međutim, uvijek pretpostavlja slobodnu volju toga bića.

I to je svrha Mojeg vječnog plana Spasenja, kojeg gorljivo i naj-blago-naklonjenije podržavaju svi stanovnici kraljevstva svjetla, Moji anđeli i arhanđeli, jer svi oni su Moji pomagači koji nastoje ponovno donijeti blaženstvo njihovoj paloj braći, koja su ga [[= to blaženstvo]] jednom dobrovoljno odbacila.... I ovo djelo oslobađanja će uspjeti, čak i ako bude potrebno beskonačno dugo vrijeme prije nego se posljednji jednom (ot)pali duh vrati k Meni, dok Mi se čak i prvo-stvoreno biće koje je jednom proizašlo iz Moje ljubavi opet ne približi u svojoj žudnji za Mojom ljubavlju.... dok se ono također pokajnički ne vrati u Očevu kuću, koju je jednom dobrovoljno napustilo.

AMEN

Prekladatelia