Váš ľudský intelekt chápe absolútnu, čiže hlbšiu pravdu iba do určitej miery, pretože čisto duchovné veci môžu byť vysvetlené len duchovne. Toto vysvetlenie je prijímané skrze ducha vo vás a je tiež prenášané do intelektu prostredníctvom duše, ale intelekt je stále zaťažený pozemskými vecmi (svetom), a preto nemôže preniknúť tak hlboko do duchovného poznania, tak aby mu bolo všetko jasné. Môj duch sa však prejavuje vo vás prostredníctvom duchovnej iskry a ten, kto má lásku, tiež chápe význam toho, čo mu oznamujem:
Moja tvorivá vôľa bola nadrozmerná (obrovská), moja moc nevyčerpateľná a našiel som Svoju blaženosť v realizácii svojich myšlienok a plánov. A táto blaženosť sa chcela sama vyjadriť, Moja láska sa chcela odovzdať, Ja som chcel mať pri sebe ďalšiu bytosť, ktorá by sa z toho tešila, čo mi prinášalo neskutočné šťastie. Cítil som svoju osamelosť ako nedostatok, ktorý som mohol kedykoľvek odstrániť, ako som to chcel.... Ja som chcel seba znovu objaviť v bytosti, ktorá by mala byť úzko spojená (zjednotená) so mnou, ako zrkadlo samého Mňa, ako Môj obraz, aby som ho mohol obdarovať neobmedzenou blaženosťou, a tým tiež zvýšiť Moju blaženosť. Ja som chcel vytvoriť takúto bytosť a tá vôľa bola dostatočná, lebo Moja vôľa bola sila, ktorá vždy pracovala (pôsobila) skrze lásku a múdrosť. Bytosť, ktorá bola so Mňa externalizovaná (vytiahnutá, vyžiarená), bola vskutku Moja predstava (obraz), ale nemohla Ma vidieť, pretože keby Ma mohla vidieť, ona by vďaka preveľkej blaženosti prestála jestvovať, pretože pozerať sa na Mňa by nemohla vydržať žiadnu bytosť (= v zmysle, „nikto nemôže vidieť Boha v jeho podstate, aby pri tom zostal živý“, 2. Mojžišova 33, 20). Lebo každá bytosť, dokonca aj Môj najdokonalejší obraz, je vždy len produktom sily Mojej lásky, zatiaľ čo Ja sám som sila lásky a rozosvecujem všetko v neporovnateľnej sile (alebo „neporovnateľným svetlom“), preto som nemohol byť viditeľný pre bytosti, ktoré boli vyjadrené (stvorené) so Mňa. Ale v tejto stvorenej bytosti som pre Mňa mal nádobu, do ktorej mohla Moja moc lásky nepretržite prúdiť, preto ona cez ten neustály prúd Mojej sily tiež prijala Moju tvorivú vôľu, Moju silu, Moju múdrosť a Moju lásku neobmedzene. Takže teraz mohla cítiť tú istú blaženosť, mohla využiť svoju moc podľa svojej vôle, mohla by byť tvorivo aktívna pre svoje vlastné potešenie, a tak neustále zvyšovať Moju blaženosť, pretože to bola Moja moc, ktorá to umožnila a jeho šťastie bolo Mojim potešením.
A teraz, prostredníctvom tejto bytosti, sa objavilo nespočetné množstvo identických bytostí. Boli to všetky deti Mojej lásky, v žiarivom svetle, v najvyššej dokonalosti, pretože z Môjho obrazu, ktorý som stvoril a Mojej nekonečnej lásky, sa mohlo objaviť len to najdokonalejšie, pretože naša vôľa bola rovnaká. Obe naše lásky boli znovuobjavené v stvorených bytostiach, pretože nejestvovalo nič nedokonalé, až zatiaľ, kým Moja vôľa a Moja Láska pracovali/pôsobili cez prvú stvorenú bytosť. Bol to svetlom naplnený duchový svet, v ktorom boli pôvodne stvorené duchovné bytosti vo veľkom počte.... Moja sila prúdila neobmedzene na bytosť, ktorú som si zvolil za nositeľa svetla a moci.... A samotná bytosť bola nevýslovne šťastná.... Ale Ja som tiež chcel zvýšiť túto blaženosť; Chcel som, aby nebola viazaná na Moju vôľu (alebo „viazaná Mojou vôľou“), ale aby všetko vykonávala svoju vlastnú vôľu, ktorá.... keď bola bytosť dokonalá a takou by tiež zostala.... bola by Moja vôľa. Pretože som ju Ja stvoril nebola schopná mať inú vôľu. Chcel som však, aby bola schopná konať a vytvárať slobodne/samostatne.... pretože je jediná vlastnosť Božskej bytosti, že láska sama v sebe je taká silná, a je rozhodujúcim prvkom pre vôľu, ktorá je namierená smerom Mojej vôle. Chcel som prijať túto lásku od Mojej prvej stvorenej bytosti, ktorá tým spôsobom mala vstúpiť do najvyššej dokonalosti svojho bytia (čiže, výsledkom toho mala byť úplná dokonalosť bytosti), aby už nepôsobila (samostatne) ako stvorená bytosť v súlade s Mojou vôľou, ale mala by mať neobmedzenú blaženosť zjednotenia/zlučovania sa s Mojou vôľou príčinou lásky ku Mne....
Ale aby bolo možné prejsť tým testom lásky a vôle, musela sa pohybovať v úplnej slobodnej vôli. Nevidela Ma, ale Ma poznala/priznala, pretože stála vo svetle.... Ale videla tie nespočetné bytosti, ktoré jestvovali skrze jej vôľu, a cítila sa ako ich stvoriteľ, hoci to vedela, že moc na to mala odo Mňa.... A bytosť mi závidela pre Moju silu.... Aj keď dokonca bola viditeľná bytostiam, ktoré stvorila, predsa bola si vedomá svojho pôvodu od Mňa, napriek tomu vzala suverénne právo nad týmito bytosťami pre seba, prezentujúc im seba ako zdroj moci, ako jedinú silu, ktorá je schopná vytvárať.... Navyše, odoprela Mi lásku aby bola schopná vládnuť.... Je pre vás ľudí nepochopiteľný tento proces, ktorým sebavedomá bytosť bola schopná stratiť sa v úplne nesprávnom myslení, no to sa vysvetľuje slobodnou vôľou, ktorá s cieľom aby sa stala aktívnou, musí mať možnosť (môže a nemusí) pochybného výberu.
Nositeľ svetla a moci videl na jednej strane dôkazy o sile pôsobiacej srze neho, ale nevidel sám zdroj sily. A tak sa pozdvihol ako vládca nad svojimi stvorenými duchovnými bytostiami a tiež sa im snažil reprezentovať Moje nejestvovanie. Snažil sa im preniesť svoju už teraz protirečivú vôľu.... A teraz prišiel okamih rozhodnutia, dôkaz ich dokonalosti, dokonca aj pre tie stvorenia, ktoré vytvoril Nositeľ svetla skrze Moju moc.... Moja moc bola vo všetkých týchto bytostiach základným prvkom, boli naplnení svetlom a horeli láskou ku Mne, ktorého nevideli, ale poznali/priznávali. Ale mali tiež lásku k svojmu tvorcovi, pretože sila, ktorá ich vytvorila, bola láska, ktorá pretekala prvou stvorenou bytosťou a umožnila jej vytvárať. Táto láska sa teraz musela rozhodnúť, a rozdelila sa....
Medzi duchovnými bytostiami sa objavil desivý zmätok, ktorým boli nútené urobiť rozhodnutie. Ale.... pretože Moja moc lásky pôsobila ako svetlo.... bolo pochopiteľné, že v mnohých bytostiach bola silnejšia túžba k prvotnému prameňu moci, a tak ich láska klesala oproti tomu, ktorý sa oddelil odo Mňa a so zvýšenou silou tlačil smerom ku Mne.... Pre svetlo v nich bolo poznanie, že Ja som láska z večnosti. Každá bytosť mala poznanie, ale aj slobodnú vôľu, ktorá nebola viazaná poznaním, inak by to bolo nespravodlivé. A duchovný svet sa rozdelil.... externalizovaná bytosť mala svojich nasledovateľov, rovnako ako aj Ja svojich, aj keď som nebol viditeľný. Pôsobenie Mojej moci však bolo taká silné, že mnohé bytosti sa odvrátili od toho, ktorý sa chcel postaviť proti Mne. Ich vôľa zostala v správnom smere, zatiaľ čo nositeľ svetla s jeho nasledovníkmi namieril vôľu nesprávne, takže sa od Mňa dobrovoľne oddelili, a spôsobilo to pád do priepasti.
Na ten spôsob nositeľ svetla (Lucifer), úplne osvietená bytosť, ktorú som externalizoval (=vyžiaril som ho zo Seba), stala sa Mojim protivníkom/nepriateľom, zatiaľ čo všetko to čo sa z neho vynorilo, čo bolo stvorené láskou nás oboch, sa čiastočne obrátilo ku Mne, čiastočne k nemu, v závislosti od žiare lásky, ktorou bolo preniknuté. Akonáhle sa nositeľ svetla odo Mňa oddelil, bytosti zažili nedefinovanú túžbu po určitom/definovanom póle. Slobodná vôľa sa začala rozvíjať/objavovať.... neboli násilne ovplyvňovaní Mnou alebo Mojím protivníkom, boli iba vystavení vyžarovaniu oboch síl, ktoré chcely získať každú bytosť pre seba. Prúd Mojej moci bola čistá láska a dotýkal sa bytostí tak mocne, že ma poznali/priznali bez toho, aby Ma videli, ale mohli tiež rozpoznať zmenu vôle Mojej prvej stvorenej bytosti. No keďže boli schopní vidieť túto bytosť, mnohí ho nasledovali, to znamená, že boli podriadení jeho vôli, a tak sa odo Mňa vzdialili. Ale iné pôvodne stvorené bytosti sa cítili ako Moje deti a dobrovoľne zostali Mne verné, iba že ich počet bol oveľa menší. Boli to prvé stvorené bytosti, ktoré vznikli z najblaženejšej tvorivej vôle Môjho nositeľa svetla a z môjho obrovského prílivu sily lásky, ktorá ho napĺňala. A táto sila lásky bola neoddeliteľnou súčasťou týchto bytostí a neustále ich tlačila smerom ku Mne, pretože spoznali prítomnú vôľu svojho tvorcu ako zlú, a preto sa od neho odvrátili. Dokonca aj ostatné bytosti by to dokázali rozpoznať, ale slepo nasledovali toho, ktorého mohli vidieť, a ich vôľa bola rešpektovaná a nijakým spôsobom som ju nechcel ovplyvniť, pretože toto rozhodnutie vôle sa muselo uskutočniť, aby sa stvorené bytosti formovali k nezávislej dokonalosti. Bytosť, ktorá ma opustila, potiahla za sebou do priepasti veľký počet nasledovníkov, pretože vzdialiť sa od Mňa znamenalo usilovať sa o priepasť, zamerať sa na úplne opačný stav, čo znamená tmu a slabosť, stratu vedomosti a sily. Zatiaľ čo Moje deti zostali v najjasnejšom svetle a nesmiernej sile a blaženosti.
Po tomto páde Lucifera, nositeľa svetla, bola jeho sila zlomená/porazená.... Už nemohol pracovať a tvoriť, hoci som ho nezbavil jeho sily (v zmysle „vziať mu silu“), pretože bol mojím stvorením. Jeho sila a moc bola v jeho nasledovníkoch, nad ktorým teraz vládol ako knieža temnoty. Ale aj oni sú tiež produkty Mojej lásky, ktoré nenechám navždy svojmu protivníkovi. Pokiaľ tieto bytosti stále zdieľajú jeho vôľu, patria jemu; Akonáhle sa Mi podarí obrátiť ich vôľu smerom ku Mne, on ich stratí, a tak sa jeho sila zmenšuje rovnako, ako Ja prepúšťam väzňov z jeho kontroly, čo však vždy predpokladá slobodnú vôľu bytosti.
A toto je zámerom Môjho večného plánu Spasenia, ktorý je horlivo a láskyplne podporovaný všetkými obyvateľmi kráľovstva svetla, Mojimi anjelmi a archanjelami, pretože sú to všetci Moji spolupracovníci, ktorí sa snažia znovu priniesť blaženosť ich padlým bratom, ktorú (blaženosť) kedysi dobrovoľne zapreli.... A toto dielo vyslobodenia sa podarí, aj keď to vyžaduje večné časy, až kým sa Mi posledný, raz padlý duch nevráti, dokonca kým sa Moja prvá bytosť, ktorá sa raz vynorila z Mojej lásky, ku Mne znovu nepriblíži v túžbe po Mojej láske.... dokiaľ sa ona v pokání nevráti do Otcovho domu, ktorý raz dobrovoľne opustila....
AMEŇ
PrekladateliaComo seres humanos el intelecto de ustedes sólo puede captar la verdad más profunda hasta cierto punto, ya que las cosas espirituales puras sólo pueden ser explicadas espiritualmente, esta explicación es recibida por el espíritu en ustedes y ciertamente, a través del alma, también transmitida al intelecto, pero éste todavía está demasiado cargado terrenalmente y por lo tanto es incapaz de penetrar en el conocimiento espiritual tan profundamente como para que todo sea claro para él. Mi espíritu, sin embargo, se anuncia a través de la chispa espiritual que hay en ustedes, y quien tiene amor también capta el sentido de lo que le anuncio:
Mi voluntad de modelar creaciones era demasiado grande, Mi fuerza inagotable, y encontré Mi felicidad en la realización de Mis pensamientos y planes. Y esta dicha quería compartirse, Mi amor quería regalarse, quería que otro ser además de Mí disfrutara de lo que Me hacía indeciblemente feliz. Sentí que mi soledad era un defecto que podía remediar en cualquier momento en cuanto quisiera.... Y quise reencontrarme en un ser que debía estar lo más estrechamente unido a Mí, al que quise modelar como un espejo de Mí, como Mi imagen, para poder proporcionarle dichas ilimitadas y así también aumentar de nuevo Mi dicha. Quise crear un ser así y esta voluntad fue suficiente, pues Mi voluntad fue la Fuerza y siempre obró con amor y sabiduría.
El ser que surgió de Mí era, en efecto, Mi imagen, pero no podía verme porque, si hubiera podido verme, se habría acabado la beatitud, porque ningún ser podría soportar Mi visibilidad, ya que todo ser, incluso la imagen más perfecta de Mí mismo, sólo es siempre un producto de Mi fuerza de amor, mientras que Yo mismo Soy la fuerza del amor y eclipso, sobreirradio todo con una fuerza incomparable, pero por eso, no era visible para el ser que surgió de Mí. (Nota del Traductor: Ningún ser puede soportar esa visibilidad sin ser consumido por Su fuerza y abundancia de luz – BD 3398). Sin embargo, había creado un recipiente para Mí en este ser en el que podía fluir constantemente Mi fuerza de amor, un ser que, por lo tanto, también recibió Mi voluntad creativa, Mi fuerza, Mi sabiduría y Mi amor en abundancia de Mí a través de la constante afluencia de fuerza de Mí. Por lo tanto, ahora podía sentir la misma dicha, podía según su fuerza exteriorizar su voluntad, podía ser activo creativamente, para su felicidad, y así aumentar constantemente Mi dicha porque Mi fuerza permitía a este ser hacerlo, y Yo me complacía en su felicidad....
Y ahora innumerables seres idénticos surgieron de ese ser.... Todos eran hijos de Mi amor, en luz radiante, en la más alta perfección, pues sólo lo más perfecto podía surgir de la imagen que creé de Mí mismo y de Mi amor infinito, porque ambas nuestras voluntades eran las mismas, ambos amores se reflejaban en los seres creados, porque nada era imperfecto mientras Mi voluntad y Mi amor obraran a través de ese primer ser creado. Era un luminoso mundo de espíritus, había un gran número de espíritus originalmente creados.... la fuerza de Mí fluía sin restricciones hacia el ser que había elegido para ser el portador de la luz y la fuerza....
Y el mismo ser era dichoso.... Pero también quise aumentar esta dicha; quise que no estuviera atada a Mi voluntad, sino que fuera activa por su propia voluntad, que.... si el ser era y permanecía perfecto.... era mi voluntad. Porque el ser, al ser creado por Mí, era incapaz de cualquier otra voluntad. Pero quise que pudiera hacer lo que quisiera porque ésto era, de entrada, la característica de un ser divino, que el amor es tan poderoso en él que determina una voluntad igualmente dirigida hacia Mí. Este amor es lo que quise recibir de Mi primer ser creado, amor que al mismo tiempo también estaba destinado a llevar al ser a la más alta perfección, para que ya no funcionara como un ser creado según Mi voluntad, sino que, habiendo entrado en Mi voluntad por amor, estuviera destinado a disfrutar de una beatitud ilimitada.... Pero para someterlo a esta prueba de voluntad y amor tuvo que moverse en completa libertad de voluntad. No me ha visto, pero me ha reconocido, porque estaba en la luz.... Pero vió a los innumerables seres que su voluntad había hecho nacer y se sintió su productor, aunque sabía que había recibido la fuerza de Mí.... Y el ser me envidió la fuerza.... Siendo él mismo visible para los seres que creó, era sin embargo consciente de su origen en Mí, pero aún así reclamó para sí el derecho a gobernar a estos seres presentándose ante ellos como la fuente de la fuerza, como el único poder capaz de crear.... Al mismo tiempo me retiró el amor para poder gobernar.... Este proceso es incomprensible para ustedes, los humanos, que un ser con conciencia de sí mismo pueda extraviarse hacia un pensamiento completamente erróneo, sin embargo, el libre albedrío explica que, para poder funcionar como tal, también podía, pero no tenía, que elegir negativamente.
El portador de la luz y el poder vio por un lado la evidencia del poder dirigido a través de él, pero no vio la fuente de poder en sí. Así que se elevó a sí mismo a gobernante sobre sus espíritus creados y también trató ante ellos de presentarme a Mí mismo como inexistente. Trató de transferir su voluntad, ahora alejada de Mí, a aquellos.... Y ahora llegó el momento de la decisión, la prueba de su perfección, también para estos seres creados por el portador de luz utilizando Mi fuerza.... Mi fuerza estaba en todos estos seres, estaban llenos de luz y brillaban de amor por Mí, a quien no veían pero sin embargo reconocían. Pero también se volvieron hacia su creador con amor, porque la fuerza que los creó era el amor que había fluido a través del primer ser creado y le permitió a este crear. Este amor debía decidir ahora, y se dividió....
Una impía confusión surgió entre los seres espirituales que se sintieron urgidos a tomar una decisión. Pero esto también era comprensible.... ya que Mi fuerza de amor funcionaba como luz.... que el impulso hacia la fuente original de fuerza era más fuerte en muchos seres, que el amor disminuía hacia el que se separaba de Mí y ahora empujaba hacia Mí con mayor fuerza.... Porque la luz que había en ellos era la constatación de que Yo era el Amor de la eternidad. Aunque todo ser tenía discernimiento, también tenía libre albedrío, que no estaba ligado al mismo, o no habría sido libre. Y el mundo espiritual se dividió.... El ser apartado de Mí tenía sus seguidores, al igual que Yo mismo, aunque no era visible. Pero la fuerza que proviene de Mí tuvo un efecto tan fuerte que muchos seres se apartaron del que quería oponerse a Mí.... Su voluntad permaneció correctamente dirigida, mientras que el portador de la luz y sus seguidores dirigieron su voluntad erróneamente, por lo que se separaron de Mí en términos de voluntad y esto significó su caída en el abismo....
Así, el portador de la luz, el ser más lleno de luz que surgió de Mí, se convirtió en Mi adversario, mientras que lo surgido de él, que nuestras dos voluntades de amor creó, se volvió en parte hacia Mí y en parte hacia él, según el ardor de amor del que estaba lleno. Pues con el momento de la separación del portador de luz de Mí, surgió también en los seres un deseo indeterminado de un polo solidificado. El libre albedrío comenzó a desplegarse.... no fueron influenciados a la fuerza ni por Mí ni por mi adversario, sino sólo iluminados por la fuerza de nosotros que queríamos ganar cada uno a cada ser para sí mismo. Mi flujo de fuerza era sólo amor y tocó a los seres tan poderosamente que me reconocieron sin verme, pero también fueron capaces de reconocer el cambio de voluntad de mi primer Ser creado. Pero desde que pudieron ver a este ser muchos lo siguieron, es decir, se subordinaron a su voluntad y así se alejaron de Mí. Pero igualmente, seres creados originalmente se sintieron hijos Míos y permanecieron fieles a Mí por su propia voluntad, sólo que su número era mucho menor. Estos fueron los primeros seres creados que fueron traídos a la existencia por la más dichosa voluntad creativa de Mi portador de luz y la inconmensurable fuerza de amor que fluía hacia él. Y esta fuerza de amor era también inherente a estos seres y los impulsaba constantemente hacia Mí, ya que reconocían que la voluntad actual de su creador era errónea y, por lo tanto, se alejaban de él. Este reconocimiento también habría sido posible para los otros seres, pero ellos siguieron ciegamente al que podían ver, y su voluntad fue respetada y de ninguna manera influenciada por Mí, porque esta decisión de la voluntad tuvo que ser hecha para dar forma al ser creado en una perfección autónoma. El ser que Me abandonó arrastró consigo a un gran número de seguidores hacia el abismo, ya que apartarse de Mí significa dirigirse hacia el abismo, acercarse a un estado completamente opuesto, que por lo tanto significa oscuridad e impotencia, falta de conocimiento y fuerza. Mientras que Mis hijos permanecieron en la más radiante luz e inconmensurable fuerza, en la dicha.
Después de esta caída de Lucifer, el portador de la luz, su fuerza se rompió.... Ya no podía ocuparse creando y dando forma, aunque no le retiré la fuerza porque era Mi ser creado. Su poder y fuerza fueron sus seguidores sobre los que ahora gobernó como príncipe de las tinieblas. Pero ellos también son Mis productos de amor que no dejo para siempre a Mi adversario. Mientras estos seres sigan siendo portadores de su voluntad, le pertenecen; pero en cuanto Yo haya logrado volver su voluntad hacia Mí, los perdió, y así su poder disminuye en la misma medida en que Yo libero de su control al ser esclavizado a él, lo cual, sin embargo, requiere siempre el libre albedrío del ser. Y este es el propósito de Mi plan eterno de Salvación, que es apoyado con gran entusiasmo y amor por todos los habitantes del reino de la luz, por Mis ángeles y arcángeles, ya que todos ellos son Mis colaboradores que se esfuerzan por devolver a los hermanos caídos la dicha que una vez desecharon voluntariamente.... Y esta obra de liberación tendrá éxito, aunque requiera tiempos eternos hasta que el último una vez caído regrese a Mí, hasta que Mi primer ser, que surgió de Mi amor, también se acerque de nuevo a Mí en deseo de Mi amor.... hasta que también éste regrese arrepentido a la casa del Padre que una vez dejó voluntariamente....
Amen
Prekladatelia