Porovnať vyhlásenie s prekladom

Ďalšie preklady:

Proces vývoja.... zákon prinútenia.... obdobie slobodnej vôle....

Nič nie je bez účelu a cieľa.... Všetko, čo existuje, stvorené je Bohom a prinesené k životu aby naplnilo účel. V dôsledku toho má všetko svoju funkciu/osud.... musí nejakým spôsobom slúžiť na splnenie svojho účelu. Dokonca aj najmenšie dielo stvorenia, najmenšia živá bytosť, má svoju úlohu, ktorú musí dodržiavať a účinne je k tomu nútené, pretože každé stvorenie podlieha prírodnému zákonu, a preto nemôže konať proti toho zákona.

Aj keď je však splnené donútenim zákona, je to skutočné slúženie, pretože vždy bude prospešné jednému či druhému dielu stvorenia. Toto je potrebné k ich zachovaniu/údržbe. Preto v celom vesmíre nič nie je bez účelu, alebo nebolo vytvorené bez dôvodu.

Konečným cieľom a osudom je však oslobodenie duchovnej substancie (alebo „všetkého duchovného“), k čomu celé stvorenie prispieva v súlade s Božím múdrim Večným plánom. Celé stvorenie vzniklo iba za účelom oslobodenia duchovnej substancie a každé jednotlivé dielo stvorenia napĺňa svoj osud v súlade so zákonom (alebo „v stave“) prinútenia.

Ľudská bytosť je však výnimkou (alebo „celkom je to iné týkajúce sa človeka“), je to skutočne Božie dielo stvorenia, avšak jeho myšlienky, vôľa a činy nepodliehajú zákonu prinútenia. Vonkajšia ľudská bytosť, fyzické telo, stále podlieha zákonu prinútenia, pretože pozostáva (alebo „je vybudované“) z duchovných substancií, ktoré sú stále na začiatku vývoja. Jeho duša však má určitú mieru slobody, je schopná sa rozvíjať v súlade so svojou vlastnou slobodnou vôľou, a preto ju Boh nepodrobil tomuto zákonu. Avšak jej vývoj, jej oslobodenie z viazanosti pozemskej hmoty (matérie) závisí od jej vôle slúžiť.... teda slúženie je opäť skutočným účelom jej pozemského života. A keďže nie je nútená k užitočnej činnosti (slúženiu), Láska, ktorá je najistejším impulzom/motívom pre užitočnú činnosť sa musí v nej rozvíjať.

To, čo sa stalo a dosiahlo cez nekonečne dlhú dobu prinútenia, musí teraz zažiť svoje vyvrcholenie ako ľudská bytosť, ale teraz z vlastnej vôle. Človek by mal slúžiť s Láskou, aby sa úplne vyslobodil zo stavu zviazanosti, ktorý duša považuje ako (alebo „ktorý duchovná substancia považuje ako“) obmedzenie a zmenšenie svojho pôvodného nadbytku sily a svetla.... Človek môže, ale nemusí dosiahnuť tento cieľ na Zemi, pretože mu Boh dal slobodnú vôľu a umožnil mu priniesť slobodné rozhodnutie pre Neho alebo pre Jeho protivníka, ktorý ho zbavil slobody a od ktorého sa preto musí sám oslobodiť. Slúženie v Láske je kľúčom k oslobodeniu od tohto nekonečne dlhého zajatia.... To čo duchovná bytosť musela robiť v súlade s Božou vôľou na dlhej ceste cez celé stvorenie, teraz by mala v konečnom štádiu urobiť svojou vlastnou vôľou.... mala by slúžiť v Láske.... Tým demonštruje (alebo „tak dokazuje“) svoj Božský pôvod. Láska charakterizovala Božskú bytosť a človek sa znova formuje do svojej pôvodnej prirodzenosti (alebo „toho čím bolo prv“), znova prijíma to, čoho sa dobrovoľne vzdal kvôli pýche. Hneď ako bude ľudská bytosť slúžiť v Láske, bude jeho urážka proti Bohu zrušená, opustí stav hriešnosti a nájde cestu späť k Bohu, od ktorého sa vzdialil (dištancoval sa).... On spoznáv svoje synovstvo a bude túžiť vstúpiť do správneho vzťahu s Otcom a skrze svoju lásku sa stať opravdovým Božím dieťaťom....

Všetko sa však musí konať v slobodnej vôli. Toto je skúška jeho pozemského života, ktorou bezpodmienečne musí prejsť. Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože dostane od Boha pomoc všelijakým spôsobom. Ale on môže aj prechádzať nekonečne dlhým procesom vývoja v zákone prinútenia márne, ak namiesto toho, aby postupoval vo fáze ľudskej bytosti sa zastaví, alebo dokonca pošmykne dolu. Potom on znova zneužíva svoju slobodnú vôľu.... nevyužíva veľa príležitostí, ktoré má k dispozícii, aby dosiahol cieľ, a potom bude musieť akceptovať (prijať) následky opakovanej cesty celým stvorením.

Jedného dňa určite dosiahne svoj cieľ, ale je na samotnej bytosti, aby rozhodla o trvaní svojho zajatia/zviazanosti. Boh mu umožnil aby sa mohol stať dokonalým, ale vždy bude rešpektovať jeho slobodnú vôľu.

AMEŇ

Prekladatelia
Preložila: Lorens Novosel

Curso de desenvolvimento.... Lei da coacção.... Estágio do livre arbítrio....

Nada é sem propósito e objectivo.... Tudo o que existe foi criado por Deus e trazido à existência para cumprir um propósito. Tudo, portanto, também tem o seu propósito, deve servir de alguma forma para cumprir o seu propósito. Mesmo a mais pequena obra de criação, o mais pequeno ser vivo, tem a sua tarefa, que deve cumprir e é obrigado a fazê-lo, por assim dizer, porque tudo criado está sujeito a uma lei natural e, portanto, não pode agir ilegalmente. No entanto, mesmo aquilo que é realizado ao abrigo da lei da compulsão permanece, por assim dizer, um serviço, pois é sempre em benefício de outra obra de criação, é necessário para a sua criação e manutenção. E por isso não há nada em todo o universo que não tenha um propósito, que por isso seria criado sem propósito. Mas o objectivo e destino final é a libertação do espiritual, para o qual todo o trabalho da criação contribui, portanto, de acordo com o plano divinamente sábio da eternidade. Toda a criação surgiu apenas com o propósito de redimir o espiritual, e cada obra individual da criação cumpre este propósito na lei da compulsão.

Mas é diferente com o ser humano, que é certamente também uma obra da criação de Deus, mas que não está sujeito à lei da compulsão no seu pensamento, vontade e acção. O ser humano exterior, a forma física, ainda está sujeito à lei da compulsão porque ainda é formado a partir do espiritual, que ainda se encontra no início do seu desenvolvimento. A sua alma, porém, tem uma certa liberdade, pode desenvolver-se de acordo com a sua própria vontade e, portanto, não está sujeita a esta lei por Deus. No entanto, o seu desenvolvimento, a sua libertação da escravidão da matéria terrestre, depende também da sua vontade de estar activo no serviço.... Assim, mais uma vez, o serviço é o verdadeiro objectivo da sua existência terrena. E como não é forçado a servir a actividade, o amor, que é o impulso mais seguro para servir a actividade, deve desenvolver-se nela. O que se passou e foi alcançado em tempo infinito na lei da compulsão, deve agora experimentar o seu auge como ser humano, mas em livre arbítrio. O ser humano deve servir no amor para assim se tornar completamente livre do estado vinculado, que o espírito sente como um grilhão e como uma restrição da sua plenitude original de força e luz. A alma do ser humano pode alcançar este objectivo na terra se tiver a vontade séria de o fazer, no entanto, não tem de o alcançar porque Deus lhe deu liberdade de vontade para que o possa escolher livremente a Ele ou ao Seu adversário, que o fez livre e do qual, portanto, tem de se libertar. O amor servente é a chave para se libertar de uma prisão interminável.... (6.5.1951) O que a disponibilidade teve de fazer de acordo com a vontade de Deus no longo curso de toda a criação, fará agora na última fase em livre arbítrio.... deve servir por amor.... Assim, prova a sua origem divina, pois o amor molda o ser divino, e volta a moldar-se naquilo que era desde o início, retoma aquilo de que tinha abdicado de livre vontade por arrogância. Assim que o ser humano serve com amor a sua ofensa contra Deus é levantada, ele emerge do estado de pecado e reencontra o seu caminho de volta a Deus, de Quem ele queria distanciar-se.... (tinha-se distanciado) reconheceu a sua filiação e deseja entrar na relação certa com o Pai, e através do amor ele torna-se um filho de Deus.... Mas tudo tem de acontecer de livre vontade, e esta é a sua prova de vida terrena que ele tem absolutamente de passar. O ser humano pode alcançar o objectivo porque é ajudado por Deus de todas as maneiras, mas também pode ter coberto em vão todo o longo curso do desenvolvimento em estado de compulsão se, em vez de progredir para cima no palco como ser humano, ficar parado ou mesmo regredir. Depois volta a abusar do seu livre arbítrio.... não faz uso das muitas oportunidades que lhe são dadas para alcançar o objectivo, e deve então suportar também as consequências.... uma caminhada renovada por toda a criação. Uma vez atingido o seu objectivo, mas o próprio ser determina a duração da sua vinculação, pois Deus deu-lhe livre arbítrio que Ele também respeita para que ele se torne perfeito...._>Ámen

Prekladatelia
Preložila: DeepL