Porovnať vyhlásenie s prekladom
Proces vývoja.... zákon prinútenia.... obdobie slobodnej vôle....
Nič nie je bez účelu a cieľa.... Všetko, čo existuje, stvorené je Bohom a prinesené k životu aby naplnilo účel. V dôsledku toho má všetko svoju funkciu/osud.... musí nejakým spôsobom slúžiť na splnenie svojho účelu. Dokonca aj najmenšie dielo stvorenia, najmenšia živá bytosť, má svoju úlohu, ktorú musí dodržiavať a účinne je k tomu nútené, pretože každé stvorenie podlieha prírodnému zákonu, a preto nemôže konať proti toho zákona.
Aj keď je však splnené donútenim zákona, je to skutočné slúženie, pretože vždy bude prospešné jednému či druhému dielu stvorenia. Toto je potrebné k ich zachovaniu/údržbe. Preto v celom vesmíre nič nie je bez účelu, alebo nebolo vytvorené bez dôvodu.
Konečným cieľom a osudom je však oslobodenie duchovnej substancie (alebo „všetkého duchovného“), k čomu celé stvorenie prispieva v súlade s Božím múdrim Večným plánom. Celé stvorenie vzniklo iba za účelom oslobodenia duchovnej substancie a každé jednotlivé dielo stvorenia napĺňa svoj osud v súlade so zákonom (alebo „v stave“) prinútenia.
Ľudská bytosť je však výnimkou (alebo „celkom je to iné týkajúce sa človeka“), je to skutočne Božie dielo stvorenia, avšak jeho myšlienky, vôľa a činy nepodliehajú zákonu prinútenia. Vonkajšia ľudská bytosť, fyzické telo, stále podlieha zákonu prinútenia, pretože pozostáva (alebo „je vybudované“) z duchovných substancií, ktoré sú stále na začiatku vývoja. Jeho duša však má určitú mieru slobody, je schopná sa rozvíjať v súlade so svojou vlastnou slobodnou vôľou, a preto ju Boh nepodrobil tomuto zákonu. Avšak jej vývoj, jej oslobodenie z viazanosti pozemskej hmoty (matérie) závisí od jej vôle slúžiť.... teda slúženie je opäť skutočným účelom jej pozemského života. A keďže nie je nútená k užitočnej činnosti (slúženiu), Láska, ktorá je najistejším impulzom/motívom pre užitočnú činnosť sa musí v nej rozvíjať.
To, čo sa stalo a dosiahlo cez nekonečne dlhú dobu prinútenia, musí teraz zažiť svoje vyvrcholenie ako ľudská bytosť, ale teraz z vlastnej vôle. Človek by mal slúžiť s Láskou, aby sa úplne vyslobodil zo stavu zviazanosti, ktorý duša považuje ako (alebo „ktorý duchovná substancia považuje ako“) obmedzenie a zmenšenie svojho pôvodného nadbytku sily a svetla.... Človek môže, ale nemusí dosiahnuť tento cieľ na Zemi, pretože mu Boh dal slobodnú vôľu a umožnil mu priniesť slobodné rozhodnutie pre Neho alebo pre Jeho protivníka, ktorý ho zbavil slobody a od ktorého sa preto musí sám oslobodiť. Slúženie v Láske je kľúčom k oslobodeniu od tohto nekonečne dlhého zajatia.... To čo duchovná bytosť musela robiť v súlade s Božou vôľou na dlhej ceste cez celé stvorenie, teraz by mala v konečnom štádiu urobiť svojou vlastnou vôľou.... mala by slúžiť v Láske.... Tým demonštruje (alebo „tak dokazuje“) svoj Božský pôvod. Láska charakterizovala Božskú bytosť a človek sa znova formuje do svojej pôvodnej prirodzenosti (alebo „toho čím bolo prv“), znova prijíma to, čoho sa dobrovoľne vzdal kvôli pýche. Hneď ako bude ľudská bytosť slúžiť v Láske, bude jeho urážka proti Bohu zrušená, opustí stav hriešnosti a nájde cestu späť k Bohu, od ktorého sa vzdialil (dištancoval sa).... On spoznáv svoje synovstvo a bude túžiť vstúpiť do správneho vzťahu s Otcom a skrze svoju lásku sa stať opravdovým Božím dieťaťom....
Všetko sa však musí konať v slobodnej vôli. Toto je skúška jeho pozemského života, ktorou bezpodmienečne musí prejsť. Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože dostane od Boha pomoc všelijakým spôsobom. Ale on môže aj prechádzať nekonečne dlhým procesom vývoja v zákone prinútenia márne, ak namiesto toho, aby postupoval vo fáze ľudskej bytosti sa zastaví, alebo dokonca pošmykne dolu. Potom on znova zneužíva svoju slobodnú vôľu.... nevyužíva veľa príležitostí, ktoré má k dispozícii, aby dosiahol cieľ, a potom bude musieť akceptovať (prijať) následky opakovanej cesty celým stvorením.
Jedného dňa určite dosiahne svoj cieľ, ale je na samotnej bytosti, aby rozhodla o trvaní svojho zajatia/zviazanosti. Boh mu umožnil aby sa mohol stať dokonalým, ale vždy bude rešpektovať jeho slobodnú vôľu.
AMEŇ
Prekladatelia
Process of development.... Law of compulsion.... Stage of free will....
Nothing is without purpose and goal.... Everything in existence was created by God and brought to life to fulfil a purpose. Consequently, everything also has its function; it has to serve in some way or other in order to fulfil its purpose. Even the smallest work of creation, the smallest living being, has its task which it has to comply with and effectively is forced to do so, because every creation is subject to natural law, thus it is unable to act unlawfully.
Nevertheless, even an accomplished task in the law of compulsion is effectively a service, for it will always benefit another work of creation, it is necessary for the emergence and preservation of same. And thus, nothing in the entire universe is without purpose, or was created for no reason.
The final purpose and destiny, however, is the liberation of the spiritual substance, towards which the whole of creation contributes in accordance with God's wise plan of eternity. The whole of creation only came into being for the purpose of liberating the spiritual substance, and every single work of creation complies with this destiny in the law of compulsion.
The human being, however, is an exception, he is indeed God's work of creation too, nevertheless, his thoughts, will and actions are not subject to the law of compulsion. The external human being, the physical body, is still subject to the law of compulsion, because this consists of spiritual substances which are still at the beginning of development. His soul, however, enjoys a certain amount of freedom, it is able to develop in line with its own will, thus God has not subjected it to this law. All the same, even the soul's development, its release from the constraint of earthly matter, depends on its will to occupy itself in a helpful manner.... thus, again, service is the actual purpose of its earthly life. And since it is not forced into a helpful activity, love has to develop within itself, which is the most certain impulse for helpful activity.
What occurred and was achieved during an infinitely long time in the law of compulsion shall now experience its culmination as human being, but of its own volition. The human being should serve with love in order to become completely liberated from the constrained state, which the soul regards as a limitation and restriction of its original abundance of strength and light.... The human being's soul can reach this goal on earth if it has the sincere will to do so, yet it does not have to attain it, because God gave it freedom of will to enable its free decision for Him or His adversary, who caused its loss of freedom and from whom it therefore has to liberate itself. Loving service is the key to liberation from this infinitely long captivity.... What the spiritual substance had to do in line with God's will during the long path through all of creation, it should now, in the final stage, do of its own volition.... it should serve because of love.... Thereby it demonstrates its divine origin, for love characterises the divine being and it shapes itself again into its original nature, it accepts again what it had voluntarily abandoned due to arrogance. As soon as the human being serves with love his offence against God will be cancelled, he will have left the state of sinfulness and will have found his way back to God, from Whom he wanted to distance himself.... (had distanced himself) he has recognised his childship and desires to enter into the right kind of relationship with the Father, and through love he will become a true child of God....
Yet it all has to take place in free will, and this is his test of earthly life which he absolutely has to pass. The human being is able to reach this goal since he will receive help from God in every way, but he may also have completed the infinitely long process of development in the law of compulsion in vain if he, instead of progressing in the stage of a human being, comes to a standstill or even slips back. Then he will misuse his free will again.... he does not use the many opportunities at his disposal to reach the goal, and then he will also have to accept the consequences.... a repeated path through all of creation. One day he will surely reach his goal, but it is up to the being itself to decide the duration of its captivity, for God gave it free will which He respects so that it can become perfect....
Amen
Prekladatelia