Chodiť správnou cestou na Zemi si vyžaduje spĺňanie Božích prikázaní, ktoré je však veľmi ľahko splniť (1. Jánova 5:3), ak človek žije v Láske, tj. ak zvnútra má pohnútku byť dobrým a robiť dobro.... vtedy on nevníma Božie prikázania ako nátlak alebo vplyv, ktorý by ho obmedzoval, ale sám sa usiluje o to, čo od neho požaduje Boh, a potom kráča správnou cestou. On vtedy nepotrebuje žiadne prikázania, pretože jeho bytosť sa mení na Lásku z vlastnej iniciatívy a preto, že sa jeho vôľa snaží priblížiť k Bohu, čiže to čo je duchovné v ňom je už vedomé večného Božstva, aj keď si toho človek neuvedomuje alebo on ešte nevlastní poznanie o tom.
To poznanie už v ňom spí, ale ešte sa neobjavilo, no aj napriek tomu jeho duša uznáva Boha, inak by sa ona neusilovala o dobro. Človek sa bude tiež usilovať o dokonalosť, pretože jeho srdce, ktoré je hotové a schopné pre Lásku, ho vedie k neustálemu pôsobeniu v Láske. Takže jeho činy a myšlienky nie sú v rozpore s prikázaniami Lásky, ktoré dal Boh, aby umožnili ľuďom meniť sa a žiť podľa Jeho vôle.
U mnohých ľudí sa znalosť dobra a zla ešte nerozvila, pretože je vnútorná vôľa ešte stále obrátená k Božiemu protivníkovi. To u človeka zakaľuje jasný zmysel pre dobro a zlo, on mu zlo predstavuje v určitom svetle tak, aby sa mu zdalo lákavé. A tak človek, ktorý podľahol jeho vplyvu, ktorý v sebe nechá pôsobiť všetky zlé inštinkty, bude presvedčený vo svojom vnútri, že koná správne, pretože vidí iba svoj vlastný prospech a považuje za dobré všetko čo sa mu stáva výhodou. Čím nižšie sa on ponorý, tj. dostane sa pod kontrolu Božieho protivníka, tým viac mu zmizne rozoznanie dobra a zla.
A Božie prikázania by mu teraz mali byť usmernením, akonáhle vynaloží vážne úsilie, aby žil správne na Zemi. Lebo znova a znova sa mu musí ukázať na jeho zlý spôsob života a Božie prikázania musia mu slúžiť ako meradlo, pomocou ktorého budú hodnotené a posudzované jeho skutky. Prikázanie Lásky vždy bude zanedbávať vlastnú výhodu a obhajovať výhodu blížneho, a iba keď človek tomu venuje svoju pozornosť, začne sa týmto prikázaniam podrobovať. Pre človeka, ktorý je pod vplyvom protivníka museli byť vydané jednotlivé prikázania, oproti ktorým mohol rozpoznať nesprávnosť jeho myslenia a konania. Avšak človek, ktorý je v Láske, tieto prikázania nepotrebuje, on nie je schopný prekročiť jednotlivé prikázania, pretože Láska ho ochraňuje (zdržuje, odpudzuje) od toho, čo človek, ktorý je bez Lásky, bez váhania robí.
U človeka, ktorý je aktívny v Láske, dobré sily sú činné a oni ho odpudzujú od akéhokoľvek bezohľadného a zlého skutku, zatiaľ čo človek vzdialený od Boha, ktorý je zbavený akejkoľvek Lásky, poskytuje prístup silám zla a oni ho neustále poháňajú, aby konal bez Lásky. Ak sa mu však ponukne každé jednotlivé prikázanie, môže tiež prebudiť zmysel pre zodpovednosť za svoje činy, a on potom bude vykonávať zlý skutok s pochybnosťou, ktorá dokonca môže viesť k zmene jeho myslenia, ak sa on sám rozhodne zmeniť jeho spôsob života v predpoklade života po smrti, ktorý sa mu tak zdá premárnený....
Potom on upriamuje svoju pozornosť na spásu svojej duše a vtedy využije každú príležitosť, aby získal pojasnenie ohľadne Božej vôle, vážne ľutuje svoj neúspešný život a pokúša seba zmeniť.... hnusí sa sám sebe a svojích predchádzajúcich činov, uznáva Božské prikázania a naďalej sa snaží podľa nich žiť.... a až potom mu je zaručený duchovný úspech, tj. že jeho duša sa ešte krátko pred smrťou môže rozvíjať na hore, a aj keď jej stupeň zrelosti je stále nízky, ona vo vedomí večného Božstva vstupuje do duchovného kráľovstva a už nie je úplne odvrátená od Boha.
Hneď ako uzná Boha a Jeho prikázania, je spasená, je na ceste vzostupu, jej vzostupný vývoj sa začal a duša aj dosahuje svoj cieľ, ak nie na Zemi, potom neskoršie v duchovnom kráľovstve. Ale pokiaľ človek ignoruje Božské prikázania alebo spája ich plnenie s pozemskými výhodami, duša zostáva na najnižšej duchovnej úrovni, a ona potom aj zostane v temnej duchovnej noci.... ona nerozpoznáva Boha a nemôže Ho milovať, nebude sa o neho usilovať, ale sa obráti k Božiemu protivníku (Satanovi), ktorý však dušu nikdy nemôže uviesť do vedomosti, čiže nemôže jej ponuknúť poznanie Boha....
A práve toto poznanie chýba ľudstvu, poznanie Boha Lásky, Ktorý je všemohúci a múdry a Ktorý chce získať ľudí pre Seba.... Akonáhle sa človek dozvie, rovnako ak verí v Boha ako najvyššiu dokonalú bytosť, všimne si aj to, čo táto najvyššia bytosť vyžaduje od človeka.... a urobí to zo svojej najvnútornejšej pohnútky, pretože v ňom sa budí Láska k Bohu a on sa snaží pripojiť k najvyššej, najdokonalejšej bytosti.... A on potom nepotrebuje žiadne prikázania, lebo je zvnútra plný Lásky k Bohu a k blížnemu....
AMEŇ
PrekladateliaCamminare sulla retta via sulla Terra richiede l’adempimento dei Comandamenti divini, che però sono oltremodo facili da adempiere, se l’uomo vive nell’amore, cioè ha la spinta dall’interiore ad essere buono e di fare del bene. Allora non sente i Comandamenti di Dio come pressione o influenza che lo ostacola, ma tende da sé allo stesso di ciò che Dio esige da lui ed allora cammina anche sulla retta via. Allora non ha bisogno di Comandamenti, perché il suo essere cambia nell’amore per propria spinta e perché la sua volontà tende a Dio, lo spirituale in lui sta quindi già nella conoscenza dell’eterna Divinità, persino quando l’uomo non se ne rende ancora conto oppure dispone di un rispettivo sapere. Il sapere sonnecchia bensì già in lui, ma non è ancora venuto alla luce del giorno e malgrado ciò la sua anima riconosce Dio, altrimenti non tenderebbe al bene. L’uomo aspirerà anche alla perfezione, perché il suo cuore volenteroso e capace di amare lo spinge alla costante attività d’amore. Il suo agire e pensare quindi non contraddice i Comandamenti dell’amore che Dio ha dato per rendere possibile agli uomini un cammino secondo la Sua Volontà, perché in molti uomini non è molto sviluppata la conoscenza di bene e male, perché la volontà interiore è ancora rivolta all’avversario di Dio. Costui offusca nell’uomo la chiara percezione per bene e male, gli presenta il male in una luce che gli sembra seducente. E così un uomo che è caduto alla sua influenza, che fa giungere ad effetto tutti i cattivi istinti in sé, nel suo interiore può comunque essere convinto di agire bene, perché vede soltanto la propria utilità e considera buono tutto ciò che gli procura il vantaggio. Più in basso sprofonda, cioè capita nel potere dell’avversario di Dio, più scompare in lui la conoscenza di bene e male. Ed i Comandamenti divini gli devono ora essere la linea di condotta, appena si sforza seriamente di vivere nel modo giusto sulla Terra, perché gli deve sempre di nuovo essere tenuto davanti il suo errato cammino di vita ed i Comandamenti divini gli devono valere come misura secondo la quale vengono valutate e giudicate le sue azioni. Il Comandamento dell’amore retrocederà sempre il proprio vantaggio e conserverà quello del prossimo e soltanto quando l’uomo osserva questo, comincia a sottomettersi a questi Comandamenti. I singoli Comandamenti hanno dovuto essere rilasciati per l’uomo che è sotto l’influenza dell’avversario, nei quali può riconoscere il falso del suo pensare ed agire. L’uomo che sta nell’amore invece non ha bisogno di questi Comandamenti, per lui non è possibile infrangere i singoli Comandamenti, perché l’amore lo trattiene da ciò che un uomo senza amore fa senza riflessione. In un uomo attivo nell’amore sono attive la Forze buone e queste lo trattengono da ogni cattiva azione spensierata, mentre l’uomo lontano da Dio è privo di qualsiasi amore, concede l’accesso alle forze del male e queste lo spingono sempre di nuovo ad eseguire azioni disamorevoli. Ma se gli viene tenuto davanti ogni singolo Comandamento, allora può essere risvegliato in lui anche il sentimento di responsabilità per le sue azioni ed allora esegue con titubanza una cattiva azione, che può anche aver persino come conseguenza un cambiamento del suo pensare, premesso che si decida a cambiare il suo cammino di vita nel presagio di una Vita dopo la morte che gli sembra perduta.
Allora rivolge la sua attenzione alla salvezza della sua anima, coglie ogni occasione per ottenere il chiarimento sulla Volontà di Dio e si pente seriamente della sua vita sbagliata e cerca di cambiare. Disprezza sé stesso ed il suo agire compiuto finora, riconosce i Comandamenti divini e d’ora in poi si sforza di vivere secondo questi. E solo allora ha un successo spirituale, cioè la sua anima può svilupparsi verso l’Alto ancora poco prima della sua morte e benché il suo grado di maturità sia ancora basso, entra comunque nel Regno spirituale con la conoscenza dell’eterna Divinità e non è più del tutto distolto da Dio. Appena riconosce Dio ed i Suoi Comandamenti, l’anima è salvata, è sulla via verso l’Alto, ha iniziato il suo sviluppo verso l’Alto e raggiunge anche la sua meta, anche se non sulla Terra, comunque nel Regno spirituale. Ma finché l’uomo lascia inosservati i Comandamenti divini oppure con l’osservanza di questi allaccia dei vantaggi terreni, l’anima rimane ferma sul più basso grado spirituale ed allora rimarrà anche nella buia notte dello spirito. Non riconosce Dio e non Lo può nemmeno amare, non tenderà verso di Lui, ma si rivolgerà all’avversario di Dio, che però non può mai rendere l’anima sapiente, quindi non le è nemmeno data la conoscenza su Dio. Ed è questa conoscenza che manca all’umanità, la conoscenza di un Dio dell’Amore il Quale E’ onnipotente e saggio e vuole conquistare gli uomini per Sé. Appena l’uomo sta nella conoscenza, appena crede in Dio come l’Essere più sublime e perfetto, osserverà anche ciò che questo sommo Essere esige dall’uomo e lo farà dalla spinta più interiore, perché in lui è risvegliato l’amore per Dio e cerca di unirsi con l’Essere più sublime, più perfetto. Ed allora non ha bisogno di nessun Comandamento, ma è colmo d’amore dall’interiore per Dio e per il prossimo.
Amen
Prekladatelia