Confronta annuncio con traduzione


Il chiarimento sullo spirito primordiale e la caduta

Tutta la Mia Provvidenza è per voi, che Mi volete servire nell’ultimo tempo, prima della fine, perché dovete correggere ancora molto errore, che Io scopro per voi e perciò vi do in mano i mezzi di procedere contro l’errore, cosa che non potete mai fare senza l’Apporto della Mia Parola dall’Alto. Io so dove il pensare degli uomini è ancora confuso, Io so dove si sono stabilite in loro delle opinioni, a cui non vogliono volentieri rinunciare e che comunque non corrispondono alla Verità. Ma voglio dare a tutti una Luce, voglio illuminare il pensare di coloro che hanno da Me l’Incarico di diffondere la Verità. Posso anche sempre dare soltanto la stessa Spiegazione, che siete degli esseri una volta irradiati fuori da Me, che non hanno seguito la loro destinazione, perché si sono ribellati a Me. Quello che ora ho irradiato fuori da Me come Forza, erano delle creature consapevoli dell’io, capaci di pensare e provvisti di una libera volontà, quindi non delle Opere morte, ma che avevano in sé la Vita, perché la Mia Forza, che era la loro sostanza primordiale, è e rimane qualcosa di vivente, che spinge ad una costante attività. A questa Forza quindi ho dato la forma di esseri, cosa che però è da intendere spiritualmente, perché potevano contemplarsi reciprocamente come delle più magnifiche creature nella Luce più raggiante. Ogni essere irradiato fuori da Me era anche un essere a sé stante, era quindi esternato indipendente e veniva costantemente compenetrato dai Raggi della Mia Forza d’Amore. Erano delle immagini di Me Stesso, erano delle miniature del Mio proprio Essere, che potevano agire autonomamente nella Forza e nella Luce e che stavano nella più sublime Perfezione, dato che da Me poteva procedere soltanto la Perfezione. Questi esseri sono caduti da Me, attraverso la loro libera volontà si sono invertiti nel contrario, hanno perduto la loro Perfezione, diventando imperfetti e miseri, perché hanno respinto la divina Luce d’Amore che li irradiava e quindi si sono privati della parte divina. Ma gli esseri continuavano ad esistere, hanno soltanto rinunciato all’Amore e questo era possibile, perché come dimostrazione della loro Origine divina avevano anche in proprio la libera volontà, che poteva svilupparsi in ogni direzione e che si manifestava nella direzione opposta a Dio. L’essere aveva soltanto respinto la Forza d’Amore di Dio, quindi la Mia continua Irradiazione d’Amore e questo significava la sua caduta nell’abisso più profondo, perché diventava incapace di agire e s’induriva nella sua sostanza. Quindi, l’essere che una volta era stato creato da Me in tutta la Perfezione, si è allontanato liberamente da Me e tendeva sempre di più verso l’abisso. Questa caduta degli spiriti da Me vi è sempre di nuovo stato spiegato e voi sapete, in che cosa consisteva la caduta da Me: che il Mio Amore veniva respinto. Con ciò l’essere si è reso incapace di agire. Ma dato che l’essere era in sé la Forza irradiata al di fuori di Me, che non poteva rimanere inattiva, questa Forza doveva manifestarsi diversamente e questo diventava quindi possibile, mentre questa Forza veniva formata in Creazioni ed ora si attivava secondo la Mia Volontà. L’essere caduto svolgeva quindi un’attività servente in altra formazione, nella Legge dell’obbligo. Quello che passa legato attraverso le Opere di Creazione allo scopo di una lenta risalita verso l’Alto, è la creatura spirituale caduta, che una volta era proceduta da Me. E’ l’essere, che Io avevo creato sublimemente perfetto, che ho esternato autonomo come la Mia Immagine e che ora si deve di nuovo formare in ciò che è stato primordialmente su una via di ritorno tormentosa in un tempo infinitamente lungo. Non vi può essere data nessuna Risposta più chiara, se domandate dov’è rimasto lo ‘spirito’, quando l’essere cadeva. Di quale spirito parlate? Ho creato degli esseri spirituali, e questi sono caduti da Me. Quindi l’anima non è “l’anima di uno spirito”. Ma l’anima stessa è lo spirito primordiale una volta caduto, che s’incorpora nell’uomo per l’ultimo perfezionamento. Quando uno spirito caduto s’incorpora in un uomo, allora la sua anima è appunto quello spirito primordiale, ma non solo una parte dello stesso. Che ora tutti gli spiriti caduti vengono costantemente assistiti durante l’intero processo di Rimpatrio da esseri della Luce, che sono entrati totalmente nella Mia Volontà nella loro prova, questo vi viene sempre di nuovo spiegato, perché costoro trovano la loro beatitudine nel fatto di contribuire al definitivo ritorno dello spirituale caduto ed il loro ultragrande amore assiste costantemente tutte le creature e provvede a sempre nuovi involucri che rendono possibile la risalita allo spirituale caduto, perché l’amore sarà sempre attivo nella Mia Volontà ed affluisce anche costantemente allo spirituale imperfetto, affinché cambi coscientemente durante la vita terrena e diventi di nuovo ciò che era in principio. Questo cambiamento lo svolge perciò anche soltanto l’amore, che l’essere come uomo stesso ora deve accendere, per ritrovare di nuovo l’unione con Me, che lo rende l’essere beato in tutta l’Eternità.

Amen

Traduttore
Tradotto da: Ingrid Wunderlich

Vysvetlenie týkajúce sa pôvodného ducha a odpadnutia

Ku vám, ktorí Mi chcete slúžiť v posledných dňoch pred koncom, obrátená je všetká Moja starostlivosť a pozornosť. Pretože ešte musíte napraviť veľa omylov (odchýlok), ktoré vám odhalím, a tiež vám dávam prostriedky na to, aby ste konali (bojovali) proti ním, čo by ste nikdy nemohli urobiť bez prenosu Môjho slova zhora.

Viem kde je myslenie ľudí stále zmätené, viem kde sa v nich zakorenili názory, ktorých sa neradi vzdávajú, aj napriek tomu, že nezodpovedajú pravde. Chcem však všetkým dať svetlo. Chcem osvietiť myšlienky tých, ktorým som dal úlohu, aby šírili Pravdu.

Vždy vám môžem poskytnúť iba jedno a to rovnaké vysvetlenie, že ste Mojimi kedysi vyžarovanými bytosťami, ktoré nesplnili svoj účel, pretože sa postavili proti Mne. To čo Som Ja vyjadril ako silu so Mňa, boli sebavedomé a inteligentné živé bytosti obdarené slobodnou vôľou.... teda nie mŕtve diela, ale živé, pretože Moja sila, ktorá bola ich základnou podstatou, je a zostane niečím živým, ktorá tiež chce byť neustále aktívna.

Takže, tej sile Som dal formu stvorení/bytostí, čo je potrebné porozumieť v duchovnom zmysle, pretože sa mohli navzájom vnímať ako predivné a žiarivé živé bytosti.... Každá vyžiarená bytosť bola sama za seba.... bola externalizovaná ako nezávislá bytosť a neustále ju prenikala sila Mojej lásky.

Boli to obrazy Mňa Samého, boli to miniatúry Môjho Vlastného Bytia, ktoré boli schopné samostatne pracovať v sile/moci a svetle a boli mimoriadne dokonalé, pretože zo Mňa mohla vyjsť iba dokonalosť. A tieto bytosti odo Mňa odpadli, v dôsledku svojej slobodnej vôle sa obrátili na pravý opak, stratili svoju dokonalosť, stali sa nedokonalými a ubohými, pretože odmiet(a)li Božské svetlo lásky, ktoré ich prenikalo a následne sa vzdali svojej Božskej prirodzenosti. Tie bytosti však naďalej existovali, iba že opustili lásku, a to bolo možné, pretože ako dôkaz svojho Božského pôvodu vlastnili slobodnú vôľu, ktorú bolo možné použiť akýmkoľvek smerom a ktorá sa vyjadrila v opozícii voči Bohu.

Bytosť iba odmietla silu Božej lásky, teda Moje neustále osvietenie (vyžiarovanie) lásky, a to viedlo k jej pádu do najhlbšej priepasti, pretože sa stala neschopnou k činnosti a zatvrdila sa vo svojej podstate. Takže tá bytosť, ktorú Som raz vytvoril vo všetkej dokonalosti sa dobrovoľne vzdialila od Mňa a čoraz viac sa usilovalo k priepasti. Toto odpadnutie duchov odo Mňa Som vám znova a znova vysvetlil a vy viete, z čoho to odpadnutie pozostávalo: v tom, že Moja láska bola odmietnutá.... Tým sa stvorenie stalo neschopným akejkoľvek aktivity/činnosti.

Ale keďže samotná bytosť bola Mojou vyžiarenou silou, ktorá nemohla zostať neaktívna, táto sila sa musela prejaviť iným spôsobmi, a to bolo umožnené pretvorením tejto sily na stvorenie.... ktoré potom muselo byť aktívne podľa Mojej vôľe.... Takže padlé stvorenie vykonávalo činnosť služby v rôznych tvaroch podľa zákona prinútenia.... ktoré sa v zaviazanom stave pohybuje dielami stvárania za účelom postupného vzostupu do vyšších sfér, je to padlé duchovné stvorenie, ktoré kedysi vyšlo odo Mňa.... Je to bytosť, ktorú Som stvoril v najvyššej dokonalosti, ktorú Som externalizoval ako Svoj obraz a ktorá je na mimoriadne bolestivej a nekonečne dlhotrvajúcej ceste návratu, kým sa znova pretvorí na to, čím bolo na úplnom začiatku.... Odpoveď vám nemôže byť daná jasnejšie, keď sa pýtate, čo sa stalo s „duchom“, keď bytosť padla.

O ktorom duchu hovoríte?.... Ja som vytvoril duchovné bytosti a oni odo Mňa odpadli. Duša preto nie je „dušou toho ducha“, ale samotná duša je pradávne poklesnutý pôvodný duch, ktorý sa stelesňuje v ľudskej bytosti, aby dosiahol svoj konečný stav dokonalosti.... A keď sa (jeden) nepadlý duch stelesňuje v ľudskej bytosti tá duša je práve ten pôvodný duch, a nielen jeho časťou.

Skutočnosť, že bytosti svetla, ktoré keď bola skúšaná ich vôľa, úplne vzplynuli-zjednotili sa s Mojou vôľou, sa neustále starajú o všetkých padlých duchov počas celého procesu návratu, bude vám znovu a znovu vysvetľovaná, pretože ich blaženosť spočíva v tom, že môžu prispieť ku konečnému návratu padlých bytostí, a ich preveľká láska sa neustále stará o všetky stvorenia a vždy poskytuje nové „škrupiny“ („obaly“), ktoré umožňujú padlým bytostiam ich vzostup.

Lebo láska bude vždy konať podľa Mojej vôle, a preto tiež bude neustále tiecť k nedokonalej duši, aby sa vedome mohla zmeniť/obrátiť počas svojho života na Zemi a stať sa znova tým, čím bola na začiatku (od pradávna). A túto premenu možno dosiahnuť iba láskou, ktorú stvorenie ako ľudská bytosť musí teraz samé zapáliť, aby znovu našla spojenie so Mnou, čo ju učiní požehnanou bytosť na celú večnosť.

ameŇ

Traduttore
Tradotto da: Lorens Novosel