Confronta annuncio con traduzione


L’essere di Satana – La caduta e la liberazione

L’immensa grande distanza da Me di colui che si è una volta ribellato contro di Me, come la Forza che tutto vivifica, ha anche diminuito immensamente l’effetto di Forza, e così lo spirituale, che una volta era pieno di Vita e di Forza, ha derubato sé stesso della Forza ed infine si è formato nella sostanza più dura, perché anche la sostanza spirituale indurisce, quando in questa infinitamente grande distanza da Me non viene più toccata dalla Mia Forza d’Amore. E’ il processo dell’indurimento della sostanza spirituale pari al sorgere della materia terrena, che mediante la Mia Volontà è diventata forma. L’intera Creazione ora è in fondo in fondo tale sostanza indurita, una volta la Forza spirituale proceduta da Me, che però è proceduta da Me come l’essenziale più sublimemente perfetto. Questo essenziale nella sua perfezione veniva irradiato costantemente con la Mia Forza d’Amore e da ciò era in grado dell’illimitato creare ed agire come Me. (26.02.1953) Io Sono la Fonte dall’Eternità di tutta la Forza, e da questa Fonte dall’Eernità dipende ogni esistenza. Nulla esiste fuori di Me, che dispone autonomamente della Forza, ed un distaccarsi da Me e dalla Mia Forza significa quindi anche un totale svanire, perché da nessun’altra parte sarebbe possibile un apporto di Forza. Ma anche uno sciogliersi da Me non è possibile, perché la Mia Forza non può svanire in eterno ed in eterno non è nemmeno divisibile; ma quello che è proceduto dalla Mia Forza può allontanarsi da Me all’infinito, e distanza significa, che la Forza perde nell’effetto, quindi quello che si allontana rimane immobile e si raddensa in sostanza solida, in materia, che è perciò sostanza spirituale indurita, alla quale manca la facoltà dell’attività, perché è uscita dal campo della Mia Radiazione della Forza d’Amore. Questo è quindi il destino dello spirituale caduto da Me, che si trova nella più lontana distanza da Me ed è comunque eternamente imperituro. Tutto questo è comunque in fondo in fondo qualcosa di essenziale, che una volta era capace di pensare nel grado più sublime, che stava nella conoscenza ed aveva la libera volontà e malgrado ciò con la sua caduta ha perduto tutte queste Dimostrazioni divine. Queste essenzialità spirituali si sono dissolte in innumerevoli particelle per la Mia Volontà, per poi ritrovarsi lentamente in un Processo di Salvezza riconosciuto da Me di successo, quando è stato raggiunto un certo grado di maturità e purificazione. Quindi ho legato l’essenziale, che una volta era stato creato libero mediante la Volontà dell’essere da Me primo creato con l’utilizzo della Mia Forza. Ma che cosa ne è stato di questo essere primo creato? Questo essere erra sin dalla sua caduta come scintilla di forza qua e là e cerca con la forza che gli è rimasta ad irradiare tutto ciò che la Mia Volontà gli ha sottratto, ma non per vivificarlo, ma per aumentare la sua forza, affinché questa superi Me Stesso, cioè la Mia Forza. Quello che è legato mediante la Mia Volontà non reagisce a questa irradiazione, appunto perché non gli dà nessuna Vita. Ma appena è diventato di nuovo l’essere dopo il percorso infinitamente lungo attraverso la Creazione, quando le singole particelle si sono di nuovo tutte ritrovate e s’incorpora ora come un tutto nella forma umana e con ciò riottiene la consapevolezza dell’io, reagisce anche di nuovo agli sforzi dell’essere primo creato, al Mio spirito avverso. Si lascia abbagliare dalla scintilla, perché questa scintilla non da nessuna luce, ma è soltanto una luce d’inganno, che abbaglia l’occhio, per oscurarlo del tutto, come anche la sua forza è diventata senza effetto mediante la caduta, attraverso l’infinita grande distanza da Me. Ma il suo essenziale è rimasto, non ha perduto la consapevolezza dell’io, e perciò può ancora agire sulla stessa consapevolezza dell’io, quindi può colmare completamente l’uomo con la sua essenzialità, senza con ciò però essere legato nemmeno ad un uomo. Lui può quindi esercitare ovunque la sua influenza, dove si trovano degli uomini, che gli si rivolgono volontariamente mediante la loro mentalità e quindi aumentano la sua forza mediante l’unificazione con lui. Lui usa la Forza che gli è rimasta soltanto ancora per agire contro di Me, lui cerca di aumentarla sempre con l’aiuto di uomini, che gli si arrendono. Quindi questo spirito opposto agisce del tutto apertamente, lui può anche del tutto evidentemente dominare totalmente un uomo, ma soltanto finché questo deve assolvere la prova della volontà sulla Terra. Se ora ha raggiunto la sua meta, che ha conquistato gli uomini per sé, allora ha soltanto di nuovo promosso l’indurimento della sostanza spirituale e si è privato della sua forza, in modo che lui stesso è come totalmente senza vita, quando non può più attaccarsi saldamente agli uomini, che gli regalano la loro forza vitale. E questo è poi il caso quando un periodo di Redenzione va alla fine, quando ha trascinato la maggior parte degli uomini nell’abisso e gli altri si sono dati pienamente a Me. Allora lui stesso è derubato della sua forza, poi anche lui è in uno stato legato, giace in catene, finché può di nuovo eseguire sugli uomini gli stessi tentativi, finché gli uomini stessi sono di nuovo nello stato, che rinvigoriscono la sua forza, finché loro stessi gli sciolgono per modo di dire le catene mediante la loro errata volontà, che è rivolta di nuovo alla materia, che è obbediente alla volontà del Mio avversario e con ciò aumenta di nuovo la sua posizione di potere, cosa che diventa sempre più evidente in ogni periodo di Redenzione, più si avvicina la fine. Perciò ogni periodo di Redenzione comincerà con pacifica armonia, con un vero Paradiso sulla Terra e finirà con l’agire satanico, finché al Mio avversario viene slegato anche l’ultimo essenziale, finché lui stesso è così senza forza, che desidera la Forza da ME, finché egli stesso ritornerà a Me nella sua Casa Paterna, che ha abbandonato una volta liberamente.

Amen

Traduttore
Tradotto da: Ingrid Wunderlich

Satanova povaha.... pád a vykúpenie....

Mimoriadne veľká vzdialenosť od Mňa tomu, ktorý sa kedysi vzbúril proti Mne, sile, ktorá všetko oživuje, tiež ohromne znížila účinok sily, a tak duchovná substancia (hmota), ktorá bola kedysi plná života a sily, sa zbavila sily a nakoniec sa zmenil na najtvrdšiu látku, pretože aj duchovná látka stvrdne (spevnie), ak je tak nekonečne vzdialená odo mňa, že už nie je ovplyvnená silou Mojej lásky. Proces stvrdnutia duchovnej hmoty je jednoznačný vzniku pozemskej matérie, ktorá bola sformovaná vďaka Mojej vôli. Celé stvorenie je teda v podstate takou stuženou látkou, Moja kedysi vyžarovaná duchovná sila, ktorá napriek tomu vyšla odo Mňa ako niečo, čo je vo svojej podstate mimoriadne dokonalé.... Táto dokonalá duchovná látka bola neustále preniknutá silou Mojej lásky, a teda schopná tvoriť a pracovať bez obmedzenia ako Ja.

Ja som pôvodný zdroj sily a všetko, čo existuje, závisí od tohto zdroja sily. Nič oddelené od Mňa neexistuje so samostatnou silou, ktorú by malo k dispozícii, a preto oddelenie od Mňa a Mojej sily tiež znamená úplnú dezintegráciu (rozpadnutie), pretože nie je možné získať prítok sily odkiaľkoľvek inde. Nie je však možné ani oddelenie od Mňa, pretože Moja sila nemôže prestať naveky a je tiež večne nedeliteľná; ale to, čo vyplynulo z Mojej sily, je schopné sa dištancovať (vzdialiť) nekonečne ďaleko a vzdialenosť znamená, že sila stráca svoj účinok, takže ďaleko odstránená látka zostáva nehybná a zhusťuje sa na pevnú látku, na matériu, ktorá je takto spevnená duchovná látka bez schopnosť byť aktívnya, pretože opustil pole vyžarovania sily Mojej lásky.

Toto je teda osud padlej duchovnej substancie, ktorá je od Mňa najvzdialenejší a napriek tomu večne neprestane existovať.... Napriek tomu je to v podstate niečo, čo kedysi bolo inteligentné do najvyššej miery, s vedomím a slobodnou vôľou, a pritom v dôsledku svojho pádu stratila všetky dôkazy o svojej božskosti. Prostredníctvom Mojej vôle sa tieto duchovné bytosti rozpustili (rozložili) v nespočetné miniatúrne častice, aby sa postupne znova spojili po dosiahnutí určitého stupňa zrelosti alebo očistenia pomocou procesu uzdravenia, ktorý Som uznal za úspešný.... Tak som zviazal kedysi slobodných duchov, ktoré boli vytvorené mojou prvou stvorenou bytosťou a použitím Mojej sily.... Ale čo sa stalo s touto prvou stvorenou bytosťou?

Od svojho pádu sa táto bytosť túlala sem a tam ako iskra sily, ktorá sa snažila využiť svoju zostávajúcu silu na osvietenie všetkého, čo mu Moja vôľa odobrala.... nie aby to oživil, ale aby zvýšil svoju vlastnú silu, aby prekonal Mňa Samého, to jest Moju silu.... Duchovná substancia obmedzená Mojou vôľou nereaguje na toto osvietenie (ilumináciu) jednoducho preto, že mu nedáva život.... Ale akonáhle sa stane bytosťou po nekonečne dlhej ceste cez stvorenie, keď sa jednotlivé maličké častice opäť zhromaždili a ako celok sa stelesňujú v ľudskej podobe a tým znovu získajú svoje sebavedomie, bude znova reagovať na snahy prvého stvorenia, Mojho protikladného ducha. Dovolí si byť oslepená tou iskrou, pretože táto iskra nesvieti, je to iba klamlivé svetlo, ktoré oslepuje oko, aby úplne zakrylo jeho pohľad.... rovnako ako jeho sila sa stala neúčinnou kvôli odpadnutiu, kvôli nekonečne veľkej vzdialenosti odo Mňa. Jeho podstata však zostáva, nestratil svoje sebauvedomenie, a preto je stále schopný ovplyvňovať rovnako sebauvedomené bytosti, takže jeho podstata môže dôkladne preniknúť do ľudskej bytosti bez toho, aby bola obmedzená iba na jednu ľudskú bytosť.

Preto je schopný uplatniť svoj vplyv všade, kde sa ľudia úmyselne obracajú k nemu kvôli ich náklonosti a ktorí tak zvyšujú jeho silu prostredníctvom zjednotenia s ním.... On svoju pozostalú silu využíva iba na to, aby pracoval proti Mne, neustále sa ju snaží povýšiť pomocou ľudí, ktorí sa mu podrobia. Tento protikladný duch je teda celkom očividne aktívny, je tiež schopný celkom jasne ovládnuť človeka, ale iba dovtedy, kým osoba má vykonať skúšku vôle na Zemi....

Ak dosiahol svoj cieľ získať ľudí pre seba, potom iba napomohol zatvrdeniu duchovnej substancie a stratil svoju silu, takže aj on sám bude úplne bez života, len čo sa už nebude môcť držať ľudí ktorí mu poskytujú energiu ich života.... A to je prípad, keď sa blíži koniec obdobia Spásy, keď on vtiahne väčšinu ľudí do priepasti a ostatní sú mi úplne oddaní. Potom on sám bude úplne zbavený svojej sily, potom bude tiež v obmedzenom stave, bude pripútaný.... kým nebude schopný pokúšať ľudí rovnakým spôsobom ešte raz, kým sa ľudia nedostanú k stavu, aby zvyšovali jeho silu, až kým oni viac alebo menej znova uvoľnia jeho putá ako následok svojej pochybnej vôli vôči matérie, ktorá sa podriaďuje vôle Môjho protivníka, a teda ešte raz zvyšuje jeho moc, čo sa stáva stále viac zjavné v každom období Spásy, čím viac sa on približuje ku Koncu. Z tohto dôvodu každé obdobie Spásy začne v pokojnej harmónii ako pravý raj na Zemi a končí satanskou činnosťou, až kým nebude od môjho protivníka odňatá aj posledná duchovná bytosť, kým nebude on sám taký natoľko slabý, že požiada o silu od Mňa.... kým sa sám ku Mne nevráti do domu svojho Otca.... ktorý kedysi opustil z vlastnej slobodnej vôle.

ameŇ

Traduttore
Tradotto da: Lorens Novosel