• Back

Fulfilment of the divine commandments.... knowledge of God....

To walk the right path on earth requires the fulfilment of divine commandments which, however, are extremely easy to fulfil if the human being lives in love, i.e. if he has the instinct from within to be good and to do good.... Then he will not feel God's commandments as pressure or influence which inhibits him, but he will strive of his own accord to do the same as God demands of him, and then he will also walk the right path. Then he does not need any commandments because his nature changes to love of its own accord and because his will strives towards God, thus the spiritual in him is already in the recognition of the eternal deity, even if the human being is not aware of it or has the corresponding knowledge. The knowledge is certainly already slumbering in him but has not yet come to light, and yet his soul recognizes God, otherwise it would not strive for good. The human being will also strive for perfection, for his heart, which is willing and able to love, impels him to constant activity in love. Thus his actions and thoughts do not contradict the commandments of love which God has given in order to make it possible for people to change according to His will. For many people's knowledge of good and evil is not so well developed because their inner will is still turned towards God's adversary. The latter clouds the human being's clear perception of good and evil, he presents evil in such a light that it seems tempting to him. And thus a person who has fallen under his influence, who allows all bad instincts to take effect in him, can nevertheless be convinced within himself that he is acting right, for he only sees his own benefit and considers everything to be good which brings him advantage. The deeper he sinks, i.e. falls into the power of God's adversary, the more his knowledge of good and evil fades. And the divine commandments shall now be a guideline for him as soon as he seriously endeavours to live right on earth. For again and again his wrong way of life has to be held up to him and the divine commandments have to be his standard by which his deeds are evaluated and judged. The commandment of love will always put one's own advantage aside and protect the neighbour's advantage, and only when the human being observes this will he begin to submit to these commandments. Individual commandments had to be issued for the person under the influence of the adversary by which he can recognize the wrongness of his thoughts and actions. The person who is in love, on the other hand, does not need these commandments, it is not possible for him to transgress the individual commandments because love prevents him from doing what a person without love does without hesitation. In a loving person the good forces are active and these keep him back from every thoughtless bad deed, whereas the God-remote person, who is devoid of all love, grants access to the forces of evil and these repeatedly drive him to carry out unloving actions. But if every single commandment is held up to him, the feeling of responsibility for his actions can also be awakened in him and he will then carry out a bad deed with inhibitions which can even result in a change of his thinking, providing he decides to change his way of life in anticipation of a life after death which seems forfeit to him....

Then he directs his attention to the salvation of his soul, then he seizes every opportunity to gain information about God's will, and he seriously repents of his failed life, and then he seeks to change.... He detests himself and his previous actions, he acknowledges the divine commandments and henceforth endeavours to live in accordance with them.... And only then will he be granted spiritual success, i.e. his soul can still develop upwards shortly before his death, and although its degree of maturity is still low it nevertheless enters the spiritual kingdom with the realization of the eternal deity, and it is no longer completely turned away from God. As soon as it acknowledges God and His commandments it is saved, it is on the path of ascent, its ascent development has begun and the soul will also reach its aim, if not on earth then nevertheless one day in the spiritual kingdom. Yet as long as the human being ignores the divine commandments or associates the fulfilment of these with earthly advantages the soul will remain on the lowest spiritual level, and then it will also remain in dark spiritual night.... It does not recognize God and cannot love Him either, it will not strive towards Him but turn to God's adversary who, however, can never make the soul knowledgeable, thus he cannot impart knowledge of God to it either.... And it is this knowledge which humanity lacks, the knowledge of a God of love Who is omnipotent and wise and wants to win people over for Himself.... As soon as the human being is enlightened, as soon as he believes in God as a supremely perfect being, he will also take notice of what this supreme being requires of the human being.... and he will do this out of innermost impulse, because love for God awakens in him and he seeks to join the supreme, most perfect being.... And then he will not need any commandments but he will be full of love for God and his neighbour from within....

Amen

Plnenie Božích prikázaní.... spoznávanie Boha....

Chodiť správnou cestou na Zemi si vyžaduje spĺňanie Božích prikázaní, ktoré je však veľmi ľahko splniť (1. Jánova 5:3), ak človek žije v Láske, tj. ak zvnútra má pohnútku byť dobrým a robiť dobro.... vtedy on nevníma Božie prikázania ako nátlak alebo vplyv, ktorý by ho obmedzoval, ale sám sa usiluje o to, čo od neho požaduje Boh, a potom kráča správnou cestou. On vtedy nepotrebuje žiadne prikázania, pretože jeho bytosť sa mení na Lásku z vlastnej iniciatívy a preto, že sa jeho vôľa snaží priblížiť k Bohu, čiže to čo je duchovné v ňom je už vedomé večného Božstva, aj keď si toho človek neuvedomuje alebo on ešte nevlastní poznanie o tom.

To poznanie už v ňom spí, ale ešte sa neobjavilo, no aj napriek tomu jeho duša uznáva Boha, inak by sa ona neusilovala o dobro. Človek sa bude tiež usilovať o dokonalosť, pretože jeho srdce, ktoré je hotové a schopné pre Lásku, ho vedie k neustálemu pôsobeniu v Láske. Takže jeho činy a myšlienky nie sú v rozpore s prikázaniami Lásky, ktoré dal Boh, aby umožnili ľuďom meniť sa a žiť podľa Jeho vôle.

U mnohých ľudí sa znalosť dobra a zla ešte nerozvila, pretože je vnútorná vôľa ešte stále obrátená k Božiemu protivníkovi. To u človeka zakaľuje jasný zmysel pre dobro a zlo, on mu zlo predstavuje v určitom svetle tak, aby sa mu zdalo lákavé. A tak človek, ktorý podľahol jeho vplyvu, ktorý v sebe nechá pôsobiť všetky zlé inštinkty, bude presvedčený vo svojom vnútri, že koná správne, pretože vidí iba svoj vlastný prospech a považuje za dobré všetko čo sa mu stáva výhodou. Čím nižšie sa on ponorý, tj. dostane sa pod kontrolu Božieho protivníka, tým viac mu zmizne rozoznanie dobra a zla.

A Božie prikázania by mu teraz mali byť usmernením, akonáhle vynaloží vážne úsilie, aby žil správne na Zemi. Lebo znova a znova sa mu musí ukázať na jeho zlý spôsob života a Božie prikázania musia mu slúžiť ako meradlo, pomocou ktorého budú hodnotené a posudzované jeho skutky. Prikázanie Lásky vždy bude zanedbávať vlastnú výhodu a obhajovať výhodu blížneho, a iba keď človek tomu venuje svoju pozornosť, začne sa týmto prikázaniam podrobovať. Pre človeka, ktorý je pod vplyvom protivníka museli byť vydané jednotlivé prikázania, oproti ktorým mohol rozpoznať nesprávnosť jeho myslenia a konania. Avšak človek, ktorý je v Láske, tieto prikázania nepotrebuje, on nie je schopný prekročiť jednotlivé prikázania, pretože Láska ho ochraňuje (zdržuje, odpudzuje) od toho, čo človek, ktorý je bez Lásky, bez váhania robí.

U človeka, ktorý je aktívny v Láske, dobré sily sú činné a oni ho odpudzujú od akéhokoľvek bezohľadného a zlého skutku, zatiaľ čo človek vzdialený od Boha, ktorý je zbavený akejkoľvek Lásky, poskytuje prístup silám zla a oni ho neustále poháňajú, aby konal bez Lásky. Ak sa mu však ponukne každé jednotlivé prikázanie, môže tiež prebudiť zmysel pre zodpovednosť za svoje činy, a on potom bude vykonávať zlý skutok s pochybnosťou, ktorá dokonca môže viesť k zmene jeho myslenia, ak sa on sám rozhodne zmeniť jeho spôsob života v predpoklade života po smrti, ktorý sa mu tak zdá premárnený....

Potom on upriamuje svoju pozornosť na spásu svojej duše a vtedy využije každú príležitosť, aby získal pojasnenie ohľadne Božej vôle, vážne ľutuje svoj neúspešný život a pokúša seba zmeniť.... hnusí sa sám sebe a svojích predchádzajúcich činov, uznáva Božské prikázania a naďalej sa snaží podľa nich žiť.... a až potom mu je zaručený duchovný úspech, tj. že jeho duša sa ešte krátko pred smrťou môže rozvíjať na hore, a aj keď jej stupeň zrelosti je stále nízky, ona vo vedomí večného Božstva vstupuje do duchovného kráľovstva a už nie je úplne odvrátená od Boha.

Hneď ako uzná Boha a Jeho prikázania, je spasená, je na ceste vzostupu, jej vzostupný vývoj sa začal a duša aj dosahuje svoj cieľ, ak nie na Zemi, potom neskoršie v duchovnom kráľovstve. Ale pokiaľ človek ignoruje Božské prikázania alebo spája ich plnenie s pozemskými výhodami, duša zostáva na najnižšej duchovnej úrovni, a ona potom aj zostane v temnej duchovnej noci.... ona nerozpoznáva Boha a nemôže Ho milovať, nebude sa o neho usilovať, ale sa obráti k Božiemu protivníku (Satanovi), ktorý však dušu nikdy nemôže uviesť do vedomosti, čiže nemôže jej ponuknúť poznanie Boha....

A práve toto poznanie chýba ľudstvu, poznanie Boha Lásky, Ktorý je všemohúci a múdry a Ktorý chce získať ľudí pre Seba.... Akonáhle sa človek dozvie, rovnako ak verí v Boha ako najvyššiu dokonalú bytosť, všimne si aj to, čo táto najvyššia bytosť vyžaduje od človeka.... a urobí to zo svojej najvnútornejšej pohnútky, pretože v ňom sa budí Láska k Bohu a on sa snaží pripojiť k najvyššej, najdokonalejšej bytosti.... A on potom nepotrebuje žiadne prikázania, lebo je zvnútra plný Lásky k Bohu a k blížnemu....

AMEŇ