• Back

Immortality of the soul.... granting of grace....

So hear the voice of the lord and pay attention to it: You deprive yourselves of the greatest favour as long as you doubt the immortality of the soul, because on the assumption that life has found its end with the death of the earthly body, you desire nothing that lasts for eternity. You are therefore as it were content with the care of your body on earth and do not ask for any help for life after death. And you do not consider the spirit but are content with what is only beneficial for the body. And if you do not ask, help cannot be granted to you. You will certainly end the life of the body with the death of the body but not the life of the soul. In a form, which your way of life on earth determines itself, will be the soul's new stay according to this bodily life, you will no longer be able to do anything out of your own strength, however use your senses exactly as on earth and therefore feel joy and also suffering, and this is every soul's inevitable fate that it has to take upon itself the just atonement or the just reward and cannot escape it. And therefore it is of utmost importance to count on the soul's continued life on earth, because without faith in it the human being does not avail himself of God's grace, that is, he believes that he does not need divine help and only focuses all his thoughts and actions on the fulfilment of earthly duties, and this lets him fall seriously behind when he is asked for spiritual merit in eternity.... Nothing depresses the soul more than unutilized opportunities of earthly life.... And every earthly life will remain unused for eternity if the concept of 'eternity' is incomprehensible to the human being without faith in the soul's continued existence, for who cares for eternity if he simply lacks faith in it?.... And thus a soul certainly enters into earthly rest but can only bask in the peace of heaven if it was restlessly active on earth for life in the beyond. Or else it must now seek to reach it by a laborious path, which would have been many times easier for it when it was still in the body of flesh. And so I call out to all doubters on earth: Remember life after death and do not live in the delusion that everything ends with the death of the body.... but know that only then does the real life begin.... know that you only have to pass a probationary period on earth, but that only then does the real life begin and this life is completely dependent on how you have utilized earthly life. For it is a dreadful certainty for the soul that it let earthly life pass by and now has to regocnize its poverty of spiritual treasures at the entrance into the beyond. And therefore make use of your life as long as you are still in full possession of your strength and ask for grace unceasingly, for it alone enables your spiritual progress and clears the path to your eternal home....

Amen

NESMRTEĽNOSŤ DUŠE... DAR MILOSTI...

Počujte Pánov hlas a dávajte pozor na toto: Pripravujete sa o najväčšiu milosť, ak pochybujete o nesmrteľnosti duše, lebo za predpokladu, že život sa končí zánikom pozemského tela, netúžite po ničom, čo by malo trvať večne. Ste akosi spokojní so starostlivosťou o svoje telo na Zemi a nežiadate o pomoc pre život po smrti. A neberiete do úvahy ducha, ale uspokojíte sa s tým, čo je prospešné iba pre telo. A ak nepožiadate, pomoc vám nemôže byť poskytnutá. Svoj telesný život síce ukončíte smrťou tela, ale nie život duše. Vo forme, ktorú si určí váš spôsob života na Zemi, bude nový pobyt duše v súlade s týmto životom tela, a už nebudete môcť robiť nič z vlastnej sily, ale rovnako ako na Zemi používate svoje zmysly, a tak pociťujete radosť i utrpenie, je nevyhnutným údelom každej duše, že si musí vziať na seba spravodlivý trest, alebo spravodlivú odmenu a nemôže tomu uniknúť. A preto je nanajvýš dôležité počítať s ďalšou existenciou duše na zemi, pretože bez viery v ňu človek nevyužije Božiu milosť, teda bez viery v nesmrteľnosť duše človek Božiu milosť nevyužije, tj uverí, že nepotrebuje Božiu pomoc a vo svojích myšlienkach a činoch sa zameriava len na naplnenie pozemského života, čo ho privádza ku ťažkej porážky, keď sa ho bude pýtať na duchovné výdobytky (získania) vo večnosti... Nič neskľučuje dušu viac ako nevyužité príležitosti pozemského života... A každý pozemský život zostane na večnosť nevyužitý, keď bez viery v život duše je pojem „večnosť“ pre ľudskú bytosť nepochopiteľný, veď kto sa postará o večnosť, ak mu jednoducho chýba viera? A tak duša určite vstupuje po smrti tela do odpočinku, ale slnko Božej milosti ju nemôže vyhrievať v nebeskom pokoji vtedy, ak nebola dostatočne aktívna na Zemi pre život po smrti. Alebo sa teraz musí pokúsiť dostať sa k tomu ťažkým spôsobom, čo by pre ňu bolo mnohokrát jednoduchšie, kým bola ešte v tele. A tak vyzývam všetkých pochybovačov na Zemi: Myslite na život po smrti a nežite v klame, že smrťou tela sa všetko končí....ale vedzte, že až vtedy sa začína skutočný život... vedzte, že na Zemi iba musíte vydržať skúšobný čas (čas skúšky), ale až potom sa začína skutočný život a tento život úplne závisí od toho, ako ste využili pozemský život. Pre dušu bude totiž strašnou skutočnosťou, že nechala prejsť pozemský život a teraz musí rozpoznať svoju chudobu duchovných pokladov pri vstupe do onoho sveta. A preto využite svoj život, pokiaľ ešte plne disponujete svojimi silami a neustále proste o milosť, lebo len ona vám umožňuje duchovný pokrok a otvára vám cestu do večnej vlasti.

AMEŇ