Porovnať vyhlásenie s prekladom

Ďalšie preklady:

Agónia bytostí bez sebavedomia.... Rim. 8, 19:22....

Boli ste stvorení na večnosť.... Preto nemôžete nikdy prestať existovať, aj keď ste mali začiatok. Ale dokázali ste zmeniť svoju prirodzenosť, čo ste aj urobili, a preto ste sa dočasne zbavili sebauvedomenia. Určite ste aj naďalej pokračovali existovať, ale už ste si neboli vedomí svojej existencie. Napriek tomu to nebol stav šťastia, nebol to blažený prechod do prázdnoty, ale stav trápenia, pretože to znamenalo obmedzenie pre duchovnú bytosť, ktorá bola kedysi stvorená ako slobodná bytosť, ktorá tiež zažila toto obmedzenie ako agóniu. Keďže budete aj naďalej žiť večne, mali by ste si tiež užiť svoju existenciu, mali by ste žiť v blaženom stave, to znamená, že by ste mali byť aktívni pre vaše vlastné potešenie v sile a svetle. To je váš cieľ. Cieľom každej bytosti, ktorú Som kedy stvoril, je žiť a byť aktívny v Mojej vôli, byť blažene šťastný v plnom svetle a sile ako Ja a schopný vytvárať a tvarovať pre svoje vlastné potešenie. Napriek tomu nespočetné množstvo bytostí, ktoré Som vyžiaril vo svetle a slobode stratilo sebauvedomenie v dôsledku ich vlastnej chyby. Vzdali sa slobody, svetla a sily a sami si vybrali hrozný osud.... Ale oni boli neschopní seba zničiť a nikdy to nedokážu. Keby sa tento dobrovoľne zvolený stav bez sebapoznania zbavil všetkej agónie, žiadna bytosť by sa nikdy nesnažila o život v blahoslavenstve, pretože potom by do určitej miery zahynula a jedine z Mojej strany by bola považovaná za bytosť. Agónie vylúčenej bytosti sú však nemysliteľné a vy, ľudia, by ste nemali zostať ľahostajní k hrozbe obnoveného vylúčenia (exilu), pretože aj keď vám chýba sebapoznanie, budete napriek tomu vystavení utrpeniam, ktoré budete môcť pochopiť spätne jedného dňa, keď vstúpite do života. Lebo je to duchovná esencia (podstata), ktorá trpí, nie ľudská bytosť, o ktorej sa domnievate, že zomrela. A duchovná esencia sa určite dokázala stvrdnúť sama o sebe, ale nie je zahladená, nie je necitlivá a trpí extrémnou bolesťou dokonca aj vo svojej najmenšej substancii (častici), teda v celom Stvorení.... duchovnej substancii zaviazanej v hmote (matérii).... na rozdiel od kráľovstva svetla a jeho obyvateľov.... je „nevykúpené“ alebo „nešťastné“, tj zviazané bolesťou a vo svojej bolesti túži po vykúpení.

Bolesť, ktorú prežíva duchovná substancia je pre vás, ľudí nepochopiteľná, pretože to, čo bolo poskytnuté vašej duši ako obal.... vaše pozemské telo.... je schopné cítiť a vydržať bolesť len do určitej miery, ktorú však nie je možné porovnať s utrpením, ktoré musí duša vydržať vo svojom nevykúpenom stave a ktoré pociťujú aj stále spútané duchovné substancie vonkajšieho obalu. Keďže však iba duša je uvedomujúcou si bytosťou, môže sa preto vedome usilovať iba v stave ľudskej bytosti o zmenu svojej prirodzenosti, o premenu na svoju základnú prirodzenosť. Uvedomenie si, že nikdy nemôže zahynúť, že bude existovať navždy, ju potom bude motivovať k tomu, aby sa vážne usilovala o šťastný večný život, o „život v blahoslavenstve“ a aby znovu získala silu a svetlo, aby bola aktívna v súlade so zákonom Božského poriadku. Pokiaľ však chýba toto porozumenie, život človeka na Zemi nebude k žiadnemu úžitku a duša zostane zviazaná a tiež opustí svoje telo v zaviazanom stave.... A potom sa znova objaví stav agónie, ktorý ona toľko necítila na Zemi. Ona je mŕtva, aj keď existuje.... Nezískala blažený život na Zemi, stav vyhnanstva (exilu) ju tiež znova ohrozuje ak sa jej nepodarí dosiahnuť porozumenie v kráľovstve inej ríši (porozumej „v záhrobí“), že neprestala a nemôže prestať existovať, aj keď už viac nežije na Zemi.... Iba toto porozumenie ju môže v kráľovstve inej ríši nakoniec prinútiť usilovať sa o „život“ a potom jej bude poskytnutá pomoc. Ale pre už uvedomiteľnú dušu je to hrozné, ak musí znova zažiť osud nového vyhnanstva.... ak je jej sebapoznanie odstránené a musí ísť cestou cez stvorenie rozostavená do nespočetných, malých častíc a znovu trpieť agóniou, čo pre duchovnú bytosť predstavuje každý vonkajší obal. Len vďaka bolesti sa môže duchovná bytosť natoľko očistiť, že znova dospeje k sebauvedomenej bytosti, ktorá jedného dňa ožije a potom už nikdy viac nestratí svoj život.

AMEŇ

Prekladatelia
Preložila: Lorens Novosel

Tormento do ser sem consciência de ego.... Romanos 8, 19-22....

Você foi criado para a eternidade.... Portanto, você não pode mais falecer eternamente, mesmo que tenha tido um começo. Mas vocês foram capazes de mudar a sua natureza, e o fizeram e assim se privaram temporariamente da consciência do ego. Você continuou a existir, mas não estava mais consciente do seu ser. No entanto, este estado não era felicidade, não era uma passagem feliz para o nada, mas era um estado de tormento, porque significava escravidão para o espiritual, outrora criado livremente, que também sentia esta escravidão como tormento. Mas como agora você existe eternamente, você também será capaz de desfrutar do seu ser, você viverá em um estado de felicidade, ou seja, será capaz de trabalhar seu caminho para a alegria em força e luz. Este é o seu objetivo, o objetivo de tudo o que uma vez criado por Mim, que ele vive e é ativo de acordo com a Minha vontade, que é feliz como Eu, cheio de luz e força, e pode criar e se moldar para sua própria felicidade. No entanto, inúmeros seres irradiados por Mim em luz e liberdade perderam sua autoconsciência por sua própria culpa. Desistiram da sua liberdade, da sua luz e da sua força e escolheram um destino terrível para si próprios. Mas eles não puderam se destruir e nunca serão capazes de o fazer. Se este estado voluntariamente escolhido sem consciência de ego estivesse livre de todo tormento, então nenhum ser jamais lutaria por uma vida de felicidade, pois então também teria falecido, por assim dizer, apenas reconhecido por Mim mesmo como um ser.... Mas os tormentos de um ser banido são inconcebíveis, e a ameaça de um novo banimento não vos deve deixar intocados, porque mesmo que vos falte auto-consciência, sereis sujeitos a tormentos que sereis capazes de compreender em retrospectiva, um dia, quando tiverdes entrado na vida. Pois é o espiritual que sofre, não o ser humano que você acha que faleceu. E o espiritual pode realmente ser congelado em si mesmo, mas não se extingue, não é insensível e sofre as maiores agonias, mesmo em sua mais ínfima substância, razão pela qual toda a criação é o limite espiritual na matéria, ao contrário do reino da luz e do seu reino de luz. ao contrário do reino da luz e dos seus habitantes.... como "não redimido" é também "infeliz", ou seja, preso na dor, e definha no seu tormento de redenção. A dor que o espiritual sente é incompreensível para vocês, humanos, porque aquilo que foi dado à vossa alma como uma cobertura.... seu corpo terreno.... só pode sentir e suportar a dor até certo ponto, mas isso não é comparação com os tormentos que a alma tem de suportar num estado não redimido e que a substância espiritual ainda ligada também sente na sua forma externa. Mas como a alma é apenas um ser consciente, ela também só pode lutar conscientemente por uma mudança de sua natureza, uma transformação para sua natureza original, no palco como um ser humano. A consciência de que nunca poderá perecer, de que existirá eternamente, fará com que também ela se esforce seriamente para moldar a eternidade feliz para si mesma, para lutar por uma "vida em êxtase" e para adquirir força e luz novamente, a fim de poder ser ativa de acordo com a lei da ordem divina. Mas enquanto faltar esta realização o ser humano vive inutilmente na Terra, e a alma permanece ligada e também deixa o seu corpo ainda ligado.... E agora emerge novamente o estado agonizante, que na Terra não se sentia assim. Está morto, embora exista.... Ela não adquiriu a vida feliz na Terra, o estado de banimento a ameaça novamente se ela não conseguir alcançar a realização no reino do além de que ela não faleceu e não pode passar, mesmo que ela não viva mais na Terra.... Somente esta realização pode induzi-la no reino do além a lutar pela "vida", e ela também será ajudada nisto. Mas é terrível para uma alma já consciente de si mesma quando experimenta o destino de um novo banimento novamente.... quando a sua autoconsciência lhe é retirada e tem de percorrer o caminho através da criação em inúmeras pequenas partículas e tem de suportar novamente os tormentos intermináveis que qualquer forma externa significa para o ser espiritual. Pois somente através de tormentos o espiritual pode ser purificado a tal ponto que amadurece novamente em um ser I-consciente que uma vez deveria viver e agora não perderá mais sua vida eternamente...._>Amém

Prekladatelia
Preložila: DeepL