Padlá duchovná substancia (hmota) potrebovala nekonečne dlhý čas pre svoj vzostupný vývoj a nekonečne dlhé obdobie bolo potrebné aj pre Moje ojedinelé stvorenia, ktoré sa viac-menej museli vyvíjať v súlade s duchovnými látkami zviazanými v ních, aby dosahovali stále väčšiu duchovnú vyspelosť. Stále sa vytvárali nové formy a týmto formám boli znovu a znovu pridelené úlohy.
Preto stvorenie Zeme nevzniklo v okamihu, ale nekonečne dlhé časové obdobia plynuli, kým duchovná podstata všetkých stupňov zrelosti nenašla pre seba vhodnú vonkajšiu formu, pretože neustále rastúca zrelosť si tiež vyžadovala neustále nové stvorenia, ktoré by sa k nej mohli prispôsobiť. Ale pokiaľ duchovné podliehalo zákonu prinútenia, Moja tvorivá činnosť pozostávala v tvarovaní Zeme ako miesta pre dozrievanie najnižšie padlého duchovného, ktoré muselo získať úroveň zrelosti, aby sa zviazanému duchovnému mohla opäť vrátila slobodná vôľa, ktorú v minulosti zneužilio.
Ale teraz musela byť vytvorená vonkajšia forma pre túto plne vyzretú duchovnú podstatu, aby mohla znovu vyskúšať svoju slobodnú vôľu v tejto podobe (forme). Toto dielo stvorenia bol človek, ktorý sa líšil od všetkých predtým stvorených bytostí tak, že okrem slobodnej vôle bol tiež obdarený inteligenciou a rozumom.... schopnosťou myslenia, sebavedomím a schopnosťou komunikovať s ostatnými ľuďmi prostredníctvom jazyka, pretože spolunažívanie poskytlo potrebné podmienky na skúšku vôle.
Vonkajšia forma ľudskej bytosti už existovala v posledných štádiách stavu prinútenia a bola určená na to, aby prijala nespočetné množstvo vyzretých látok duše, ale tieto živé bytosti stále konali v prinútenom stave, ako to vyžadoval prírodný zákon, a preto neboli zodpovedné pre svoje činy.... Mali iba veľmi obmedzenú schopnosť myslenia, ale ako diela stvorenia slúžili ako nádoby pre duchovnú podstatu, ktorá dozrela po nekonečne dlhom čase vývoja a boli tvarované Mojou múdrosťou a láskou k tejto duchovnej podstate.
Ale iba živé bytosti, ktoré vlastnili slobodnú vôľu, inteligenciu a sebauvedomenie, mohli byť pomenované ako ľudské bytosti.... a až potom sa začal plán ich duchovného oživenia.... To si vyžadovalo, aby živé bytosti.... ľudia.... boli vyučovaní odo Mňa.... ktorí by svoju schopnosť myslenia, svoju inteligenciu a svoju slobodnú vôľu mali používať v súlade s Mojimi pokynmi a pomocou svojej slobodnej vôle by potom mohli žiť a pôsobiť na Zemi.... ktorí sa dokážu vyformovať ako bohovia, ale tiež konať v rozpore s Mojou radou a Mojou vôľou a vrátiť sa do priepasti, odkiaľ vystúpili.
Vytvoril Som človeka.... Po dosiahnutí určitého stupňa zrelosti som dal duchovnej podstate vonkajšiu podobu v súlade s Mojou láskou a múdrosťou a úlohu, ktorú človek potvreboval vykonať (naplniť). Vonkajšia forma sa stala živou bytosťou až potom keď do nej vstúpila duchovná podstata.... súhrn nespočetných maličkých častíc, ktoré ako „duša“ dali tejto forme život. Pretože je duchovná podstata neustále účinnou silou, ktorá bola počas prípravných fáz skutočne obmedzená a neschopná pre neobmedzenú činnosť, počas nekonečného procesu rozvoja. Vo svojej konečnej vonkajšej podobe, v človekovi, však môže opäť byť aktívna. Môže rozvíjať svoju vlastnú silu a v jednote so Mnou ju bez obmedzenia zväčšovať.
Prvé ľudské bytosti mali Moju silu k dispozícii bez obmedzenia, boli mimoriadne dobre vybavené vzhľadom na skutočnosť, že ich skúška života na Zemi by mala vyústiť do ich úplného duchovného opustenia pozemskej formy, aby sa mohli ako skutočné deti opäť vrátiť do domu svojho Otca.... Ale vyžadovala sa od nich skúška vôle, ktorú som požadoval od každej stvorenej bytosti. Úspešné dokončenie tohto testu zo strane prvých ľudí by umožnilo všetkým nasledujúcim generáciám ľahko dosiahnuť konečný cieľ.... (1.11.1953).
Vytvorením prvých ľudských bytostí Som vytvoril bytosti pre Seba, ktoré napriek ich nedostatočnosti.... tj. ich nedostatku dokonalosti v dôsledku odpadnutia odo Mňa.... mohli dosiahnuť povedomie o Mne, pretože si uvedomovali seba ako živé stvorenia.... Vďaka schopnosti myslenia a slobodnej vôle dokázali rozpoznať Moju vôľu a konať v súlade s ňou.... Vytvoril som pre seba bytosti, s ktorými Som mohol komunikovať napriek ich vzdialenosti od Mňa, ktorí mohli počuť Moje Slovo a na ktorých ono mohlo pôsobiť, čo bolo nemožné v skoršom stave obmedzenej vôle.
Človek bol teda prvým pozemským dielom stvorenia, ktorý niesol v sebe padlého pôvodného ducha, a ktorý mal potom pomáhať tomuto pôvodnému duchu vrátiť sa do pôvodného stavu, aby mohol znovu ako slobodný duch pôsobyť vo večnej jednote so Mnou. To bola úloha prvého stvoreného človeka, a zostane úlohou všetkých ľudí až do konca, až do konečného duchovného oživenia všetkých padlých duchov.
Skúška vôle, ktorú musel prvý človek prejsť, nebola príliš náročná.... V tejto skúške však musel mať Môj protivník tiež možnosť uplatniť svoj vplyv na neho.... A človek podľahol tomu vplyvu.... Opustil ma po druhýkrát, a toto bol prvý pád do hriechu na tejto Zemi.... prvý hriech, ktorý je ľudstvu známy, aj keď nevie o dávnom odpadnutí duchov odo Mňa.... Ale iba to vysvetľuje všetko.... lebo prvý človek by nemohol padnúť, keby bol prvou stvorenou bytosťou, ktorá bola vyjadrená zo Mňa, pretože by bol v úplnom vlastníctve sily a svetla, keďže zo Mňa môže vyjsť iba dokonalosť. V takom prípade by nemohol byť ovplyvnený nepriateľskou silou.
Dôvod jeho pádu je však (treba hľadať) v pradávnom odpadnutí duchov a tiež v ešte stále nezrelej ľudskej duši, ktorá mohla skutočne prejsť testom, ale nebola na to prinútená.... Napriek tomu boli v človekovom vlastníctve inteligencia a slobodná vôľa, a preto musel tiež prijať zodpovednosť za svoju dušu.... A tak sa človek musel kajať/odčiniť za svoju vinu.
Môj protivník si zachoval svoju autoritu nad duchom vteleným v človeku a to pre každého človeka znamená namáhavú cestu boja a utrpenia počas pozemského života s cieľom oslobodiť sa od jeho vlády.... Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože Ježiš Kristus prišiel pomôcť ľudstvu, ktoré bolo oslabené Adamovým pádom do hriechu, a preto je zaručené spasenie každému, kto Ho spozná a vyzná ako Syna Božieho a Vykupiteľa sveta a dobrovoľne Ho nasleduje.
Prvý človek by bol schopný vybudovať (ten) most, po ktorom by mohli všetci jeho potomkovia prijsť ku Mne.... ale keďže padol, ľudstvo muselo zostať dlho v satanovom otroctve až do príchodu Spasiteľa, až kým Ježiš Kristus zostúpil na zem, aby prostredníctvom Jeho utrpenia a smrti vybudoval most do duchovného kráľovstva.... prostredníctvom Jeho ukrižovania.... (2.11.1953)
Rozhodnutie vôle, kroré bolo požadované/očakávané od Mojej prvej stvorenej bytosti.... Lucifera.... sa v žiadnom prípade nepovažovalo za prikázanie, skôr to bola úplná sloboda v rozhodnutí bytosti riadiť svoju vôľu v oboch smeroch a smer jej vôle bol úplne založený na jej túžbe po moci a vláde. On si určite bol vedomý, že pochádza odo Mňa, ale veril tomu, že môže vládnuť aj sám, pretože Ma nevidel.... Poznal ma ako svoj zdroj, ale nechcel ma uznať.... A túto vôľu Som neumiestnenil Ja do bytosti, ale samotná bytosť zmenila odo Mňa darovanú slobodnú vôľu.
To bol rozdiel medzi prvým pádom Lucifera a pádom a prvým hriechom prvého človeka.... pretože v ňom bola stále zlá/opačná vôľa, a preto Som mu dal prikázanie, ktoré by nemal prekročiť.... prikázanie, ktoré mohol ľahko udržať, keby ho protivný duch neovplyvnil, ktorý bol na človeka taký silný, keďže človek bola stále jeho súčasťou.... keďže ešte nezískal dokonalosť, ktorá by pádu znemožnila.
Dokonalý človek by nemohol padnúť, to znamená, že by nemohol porušiť toto prikázanie, pretože dokonalý duch v človekovi by mu zabránil v každej činnosti odporujúcej Bohu.... Ale stvorenie človeka bolo iba dôsledkom Luciferovho pádu a jeho nasledovníkov, lebo by skutočne pre Mňa nebolo potrebné, aby duchovia, ktorí boli skrze Mňa pozvaní do života, dostali vonkajšiu podobu ako obal. Ľudská forma však v sebe už obsahovala padlého ducha, a preto bol človek Adam už zaťažený minulým hriechom, ktorý by napriek tomu mohol vzdialiť od seba, keby dodržal Moje prikázanie.
Bolo by možné pre neho, aby sa zbavil zdedeného hriechu.... ale jeho pád oddialil/spomalil návrat padlých duchov ku Mne znova na nekonečne dlhé časové obdobie. Napriek tomu je to možné prostredníctvom spásy človekom Ježišom, ktorý bez akéhokoľvek prikázania z Mojej strany urobil to, čo mal urobiť človek Adam.... úplne prijať Moju vôľu a životom lásky na Zemi opäť sa spojiť so Mnou a dosiahnuť úplné vlastníctvo sily a svetla.
AMEŇ
PrekladateliaO espiritual caído necessitava de um tempo infinitamente longo para o seu desenvolvimento ascendente, e um tempo infinitamente longo foi também requerido pelas Minhas criações individuais, que, por assim dizer, também tiveram de se desenvolver com o limite espiritual nelas, a fim de poderem albergar dentro de si mesmas um espiritual cada vez mais maduro. Uma e outra vez foram criadas novas formas e uma e outra vez foi atribuído um objectivo a estas formas. Assim, a criação terrena não surgiu num instante, mas em períodos de tempo infinitamente longos, até que o espiritual, em todos os graus de maturidade, encontrou a forma externa necessária para ela, porque a maturidade sempre crescente também exigiu tempo e novamente novas criações que a pudessem acomodar. Mas enquanto a substância espiritual vivesse na lei da compulsão A minha actividade criativa significava criar a terra como uma estação de amadurecimento para a substância espiritual profundamente caída, que devia atingir uma maturidade na mesma que devolvia à substância espiritual ligada o livre arbítrio que outrora tinha abusado....
Mas agora também tinha de ser criada uma forma externa para este ser espiritual amadurecido, para que pudesse testar novamente o livre arbítrio nesta forma.... Este trabalho de criação foi o ser humano, que se distinguia de todas as criações que tinham surgido antes, na medida em que, para além do livre arbítrio, era também dotado de intelecto e razão.... com a capacidade de pensar, com autoconsciência e com a capacidade de comunicar com os seus semelhantes através da língua, porque a convivência proporcionou as condições necessárias para testar a vontade. A forma exterior do ser humano já estava presente nas últimas fases num estado de compulsão e estava destinada a receber inúmeras substâncias anímicas maduras, no entanto, estes seres vivos ainda actuavam num estado de compulsão, como exigido pela lei natural, e não eram, portanto, responsáveis pelos seus actos. Só em muito pouco tempo foram capazes de pensar, mas como reservatório para as substâncias espirituais que tinham amadurecido num tempo de desenvolvimento infinitamente longo, foram também obras de criação que a Minha sabedoria e amor tinham moldado para estas substâncias espirituais. No entanto, apenas os seres vivos na posse do livre arbítrio, intelecto e autoconsciência deviam ser considerados seres humanos....
E só agora começou o plano de espiritualização destas criaturas.... que agora exigia que estes seres.... os seres humanos.... foram instruídos por Mim.... que deviam usar a sua capacidade de pensamento, o seu intelecto e o seu livre arbítrio de acordo com as Minhas instruções e que, em virtude do seu livre arbítrio, podiam agora viver e criar na terra.... quem pudesse moldar-se em deuses mas que também pudesse agir completamente contra as Minhas instruções e a Minha vontade e regressar ao abismo do qual tinham ascendido.... Eu criei man.... Dei ao ser espiritual, que tinha atingido um certo grau de maturidade, uma forma externa que mais uma vez correspondia à Minha sabedoria e ao Meu amor e também à tarefa que o ser humano tinha agora de cumprir.... A forma externa só se tornou um ser vivo quando a substância espiritual tomou residência em it‖ a composição de inúmeras partículas que agora deram vida à forma como uma 'alma'. Pois o espiritual está constantemente activo e foi certamente ligado durante as fases preliminares, durante o interminável longo curso de desenvolvimento, e incapaz de uma actividade desinibida; mas na última forma exterior, no ser humano, pode tornar-se activo novamente. Pode desdobrar a sua própria força e aumentá-la sem restrições através da união com Me..... A minha força estava disponível para os primeiros seres humanos sem medida; estavam equipados de uma forma invulgar porque a sua vida de teste na terra pretendia que eles se desfizessem da sua concha terrestre tão completamente espiritualizada e voltassem à casa do seu Pai como verdadeiros filhos.... Mas o teste da vontade teve de ser posto à prova, o que exijo de todos os seres criados; a aprovação deste teste pelas primeiras pessoas teria facilmente permitido a todas as pessoas subsequentes alcançar o objectivo final.... (1.11.1953) Nos primeiros seres humanos que criei para Mim mesmo que, apesar da sua inadequação...., ou seja, a sua falta de perfeição em resultado da apostasia de Mim...., conseguiram no entanto alcançar a realização de Mim mesmo, que se reconheceram como criaturas.... que foram portanto capazes de reconhecer e realizar a Minha vontade através da sua capacidade de pensar e do seu livre arbítrio.... Tinha criado seres para Mim mesmo a quem Mim podia fazer-me compreender apesar da sua distância de Mim, que podiam ouvir a Minha Palavra e deixá-la ter um efeito sobre eles, o que anteriormente era impossível no estado de vontade.... Assim, o ser humano foi a primeira obra terrena da criação que transportou um espírito original caído dentro de si e que agora deveria ajudar este espírito original a regressar ao seu estado original para poder criar e trabalhar novamente como um ser espiritual livre em eterna união com Mim.... Esta foi a tarefa do primeiro ser humano criado, e continua a ser a tarefa de todos os seres humanos até ao fim, até à completa espiritualização de tudo o que caiu.... Foi uma prova de vontade não muito difícil que o primeiro ser humano teve de passar.... Mas para este teste também teve de ser concedido ao meu adversário o direito de o influenciar.... E o ser humano sucumbiu a esta influência.... Ele tornou-se apóstata de Mim uma segunda vez, e esta foi a primeira queda do pecado nesta terra.... a queda do pecado de que a humanidade tem conhecimento, mesmo que nada saiba da antiga apostasia do espiritual de Mim.... Mas isto só explica tudo.... Pois o primeiro ser humano não poderia ter caído se tivesse sido a primeira obra essencial de criação de Mim, que teria de estar em plena posse de força e luz, pois só a perfeição pode emergir de Mim. Pois então nenhuma força contrária poderia ter tido um efeito sobre ele. Mas a razão da sua queda encontra-se na apostasia dos espíritos e, portanto, na alma ainda não totalmente amadurecida do ser humano, que foi capaz de se provar mas não teve de o fazer.... O homem tinha intelecto e livre arbítrio e, portanto, também tinha de assumir a responsabilidade pela sua alma.... E por isso o homem teve de expiar a sua culpa.... O meu adversário reteve o poder sobre o espiritual encarnado como ser humano, e para cada ser humano isto significa um curso laborioso da vida terrena associado à luta e ao sofrimento com o objectivo de escapar ao seu controlo.... um objectivo que o ser humano também pode alcançar porque Jesus Cristo veio em auxílio da raça humana que foi enfraquecida pela queda de Adão no pecado, e assim a redenção é garantida para todos os que O reconhecem como Filho de Deus e Redentor do mundo e O seguem de bom grado.... O primeiro ser humano poderia ter construído a ponte sobre a qual todos os seus descendentes poderiam então alcançar Me.... mas, desde que caiu, a humanidade teve de permanecer na escravidão de Satanás durante muito tempo até à vinda do Redentor, até Jesus Cristo ter descido à terra para agora construir uma ponte para o reino espiritual através do Seu sofrimento e morrer.... através da Sua morte na cruz.... (2.11.1953) A decisão da vontade, que foi tomada pelo Meu primeiro criado sendo.... por Lucifer.... não era de modo algum para ser considerado como um mandamento, pelo contrário, cabia inteiramente ao ser virar a sua vontade numa direcção, e a direcção da sua vontade baseava-se unicamente no seu desejo de poder e domínio exclusivo. Estava bem ciente de ter surgido de Mim mas acreditava poder governar por si só porque não me via..... Reconheceu-me como sua origem mas não quis reconhecer Me.... E eu não tinha colocado esta vontade no ser, mas o próprio ser tinha mudado o livre arbítrio que lhe foi dado por Me.... Esta foi a diferença entre a primeira queda de Lúcifer e a primeira queda do ser humano no pecado.... pois este último ainda trazia dentro de si a vontade errada, e por isso dei-lhe um mandamento que ele não deve transgredir.... um mandamento que ele poderia facilmente ter guardado se não tivesse sido influenciado pelo espírito oposto, que por isso teve uma forte influência sobre o ser humano porque ele ainda era basicamente a sua parte.... porque ainda não tinha recuperado a perfeição que tornava impossível uma queda. Um ser humano perfeitamente criado não teria sido capaz de cair, ou seja, não teria sido capaz de transgredir este mandamento, porque o espiritual perfeito no ser humano tê-lo-ia impedido de qualquer acção de oposição a Deus..... No entanto, a criação do ser humano foi apenas o resultado da queda de Lúcifer e dos seus seguidores, caso contrário eu não teria realmente precisado de dar a substância espiritual chamada à vida por Mim formas externas como cobertura. Mas a forma do ser humano continha a substância espiritual caída, e assim o ser humano Adão já estava sobrecarregado com este pecado passado que, no entanto, poderia ter rejeitado se tivesse atendido ao Meu comando.... Teria sido possível para ele resgatar a dívida herdada.... a sua queda atrasou novamente o regresso do ser espiritual caído a Mim por tempos intermináveis, mas tornou-se possível através do trabalho redentor do homem Jesus, que, sem um mandamento da Minha parte, fez o que o homem Adão devia fazer.... Para entrar completamente na Minha vontade e através de uma vida de amor para se unir novamente a Mim na terra e para entrar em plena posse de força e luz...._>Ámen
Prekladatelia