Porovnať vyhlásenie s prekladom

Ďalšie preklady:

Satanova povaha.... pád a vykúpenie....

Mimoriadne veľká vzdialenosť od Mňa tomu, ktorý sa kedysi vzbúril proti Mne, sile, ktorá všetko oživuje, tiež ohromne znížila účinok sily, a tak duchovná substancia (hmota), ktorá bola kedysi plná života a sily, sa zbavila sily a nakoniec sa zmenil na najtvrdšiu látku, pretože aj duchovná látka stvrdne (spevnie), ak je tak nekonečne vzdialená odo mňa, že už nie je ovplyvnená silou Mojej lásky. Proces stvrdnutia duchovnej hmoty je jednoznačný vzniku pozemskej matérie, ktorá bola sformovaná vďaka Mojej vôli. Celé stvorenie je teda v podstate takou stuženou látkou, Moja kedysi vyžarovaná duchovná sila, ktorá napriek tomu vyšla odo Mňa ako niečo, čo je vo svojej podstate mimoriadne dokonalé.... Táto dokonalá duchovná látka bola neustále preniknutá silou Mojej lásky, a teda schopná tvoriť a pracovať bez obmedzenia ako Ja.

Ja som pôvodný zdroj sily a všetko, čo existuje, závisí od tohto zdroja sily. Nič oddelené od Mňa neexistuje so samostatnou silou, ktorú by malo k dispozícii, a preto oddelenie od Mňa a Mojej sily tiež znamená úplnú dezintegráciu (rozpadnutie), pretože nie je možné získať prítok sily odkiaľkoľvek inde. Nie je však možné ani oddelenie od Mňa, pretože Moja sila nemôže prestať naveky a je tiež večne nedeliteľná; ale to, čo vyplynulo z Mojej sily, je schopné sa dištancovať (vzdialiť) nekonečne ďaleko a vzdialenosť znamená, že sila stráca svoj účinok, takže ďaleko odstránená látka zostáva nehybná a zhusťuje sa na pevnú látku, na matériu, ktorá je takto spevnená duchovná látka bez schopnosť byť aktívnya, pretože opustil pole vyžarovania sily Mojej lásky.

Toto je teda osud padlej duchovnej substancie, ktorá je od Mňa najvzdialenejší a napriek tomu večne neprestane existovať.... Napriek tomu je to v podstate niečo, čo kedysi bolo inteligentné do najvyššej miery, s vedomím a slobodnou vôľou, a pritom v dôsledku svojho pádu stratila všetky dôkazy o svojej božskosti. Prostredníctvom Mojej vôle sa tieto duchovné bytosti rozpustili (rozložili) v nespočetné miniatúrne častice, aby sa postupne znova spojili po dosiahnutí určitého stupňa zrelosti alebo očistenia pomocou procesu uzdravenia, ktorý Som uznal za úspešný.... Tak som zviazal kedysi slobodných duchov, ktoré boli vytvorené mojou prvou stvorenou bytosťou a použitím Mojej sily.... Ale čo sa stalo s touto prvou stvorenou bytosťou?

Od svojho pádu sa táto bytosť túlala sem a tam ako iskra sily, ktorá sa snažila využiť svoju zostávajúcu silu na osvietenie všetkého, čo mu Moja vôľa odobrala.... nie aby to oživil, ale aby zvýšil svoju vlastnú silu, aby prekonal Mňa Samého, to jest Moju silu.... Duchovná substancia obmedzená Mojou vôľou nereaguje na toto osvietenie (ilumináciu) jednoducho preto, že mu nedáva život.... Ale akonáhle sa stane bytosťou po nekonečne dlhej ceste cez stvorenie, keď sa jednotlivé maličké častice opäť zhromaždili a ako celok sa stelesňujú v ľudskej podobe a tým znovu získajú svoje sebavedomie, bude znova reagovať na snahy prvého stvorenia, Mojho protikladného ducha. Dovolí si byť oslepená tou iskrou, pretože táto iskra nesvieti, je to iba klamlivé svetlo, ktoré oslepuje oko, aby úplne zakrylo jeho pohľad.... rovnako ako jeho sila sa stala neúčinnou kvôli odpadnutiu, kvôli nekonečne veľkej vzdialenosti odo Mňa. Jeho podstata však zostáva, nestratil svoje sebauvedomenie, a preto je stále schopný ovplyvňovať rovnako sebauvedomené bytosti, takže jeho podstata môže dôkladne preniknúť do ľudskej bytosti bez toho, aby bola obmedzená iba na jednu ľudskú bytosť.

Preto je schopný uplatniť svoj vplyv všade, kde sa ľudia úmyselne obracajú k nemu kvôli ich náklonosti a ktorí tak zvyšujú jeho silu prostredníctvom zjednotenia s ním.... On svoju pozostalú silu využíva iba na to, aby pracoval proti Mne, neustále sa ju snaží povýšiť pomocou ľudí, ktorí sa mu podrobia. Tento protikladný duch je teda celkom očividne aktívny, je tiež schopný celkom jasne ovládnuť človeka, ale iba dovtedy, kým osoba má vykonať skúšku vôle na Zemi....

Ak dosiahol svoj cieľ získať ľudí pre seba, potom iba napomohol zatvrdeniu duchovnej substancie a stratil svoju silu, takže aj on sám bude úplne bez života, len čo sa už nebude môcť držať ľudí ktorí mu poskytujú energiu ich života.... A to je prípad, keď sa blíži koniec obdobia Spásy, keď on vtiahne väčšinu ľudí do priepasti a ostatní sú mi úplne oddaní. Potom on sám bude úplne zbavený svojej sily, potom bude tiež v obmedzenom stave, bude pripútaný.... kým nebude schopný pokúšať ľudí rovnakým spôsobom ešte raz, kým sa ľudia nedostanú k stavu, aby zvyšovali jeho silu, až kým oni viac alebo menej znova uvoľnia jeho putá ako následok svojej pochybnej vôli vôči matérie, ktorá sa podriaďuje vôle Môjho protivníka, a teda ešte raz zvyšuje jeho moc, čo sa stáva stále viac zjavné v každom období Spásy, čím viac sa on približuje ku Koncu. Z tohto dôvodu každé obdobie Spásy začne v pokojnej harmónii ako pravý raj na Zemi a končí satanskou činnosťou, až kým nebude od môjho protivníka odňatá aj posledná duchovná bytosť, kým nebude on sám taký natoľko slabý, že požiada o silu od Mňa.... kým sa sám ku Mne nevráti do domu svojho Otca.... ktorý kedysi opustil z vlastnej slobodnej vôle.

ameŇ

Prekladatelia
Preložila: Lorens Novosel

Essência de Satan.... Queda e Redenção....

A imensa distância daquele que uma vez se levantou contra Mim como a força todo-vivo também reduziu tremendamente o efeito da força, e assim a substância espiritual, que em tempos esteve cheia de vida e força, privou-se de força e finalmente formou-se em substância mais dura, porque a substância espiritual também se endurece quando já não é tocada pela Minha força de amor nesta distância infinitamente distante de Mim. O processo de endurecimento da substância espiritual é sinónimo da emergência da matéria terrena que se tornou forma através da Minha vontade. Agora toda a criação é fundamentalmente uma substância tão endurecida, uma força espiritual que outrora veio de Mim mas que emanou de Mim como algo supremamente perfeito em essência.... Na sua perfeição, esta disponibilidade foi constantemente permeada pela Minha força de amor e, portanto, capaz de criação e actividade ilimitadas como Eu. (26.2.1953) Eu sou a fonte original de toda a força, e toda a existência depende desta fonte de força. Nada existe para além de Mim, que independentemente tem força à sua disposição, e um afastamento de Mim e da Minha força significaria, portanto, também um completo perecimento, uma vez que um fornecimento de força não seria possível de qualquer outro lado. Mas um afastamento de Mim também não é possível, porque a Minha força não pode passar eternamente e é também eternamente indivisível; contudo, aquilo que emergiu da Minha força pode distanciar-se infinitamente de Mim, e a distância significa que a força perde o seu efeito, pelo que o afastamento permanece imóvel, por assim dizer, e condensa-se em substância sólida, em matéria, que é portanto substância espiritual endurecida que carece da capacidade de ser activa porque deixou a esfera da Minha emanação de força de amor.

Este é, portanto, o destino do ser espiritual que se afastou de Mim, que se encontra à maior distância de Mim e, no entanto, é eternamente imperecível.... Tudo isto está, no entanto, no fundo da questão algo espiritual, que em tempos foi altamente capaz de pensar, tinha conhecimento e livre arbítrio e no entanto perdeu todas estas provas de divindade através da sua queda. Estas entidades espirituais dissolveram-se em inúmeras partículas através da Minha vontade, a fim de se encontrarem novamente, lentamente, num processo de cura reconhecido por Mim como bem sucedido quando um certo grau de maturidade ou purificação é alcançado.... Assim, liguei a vontade que em tempos foi livremente criada pela vontade do Meu primeiro ser criado usando a Minha força....

Mas o que aconteceu a este ser criado pela primeira vez? Este ser tem vagueado de um lado para o outro como uma faísca de força desde a sua queda e procura iluminar com a sua força remanescente tudo o que a Minha vontade lhe tirou.... ainda não para a reanimar mas para aumentar a sua força de modo a que Me ultrapasse a Mim mesmo, isto é, a Minha força.... O que está ligado pela Minha vontade não reage a esta iluminação precisamente porque não lhe dá vida.... Mas assim que se tornou o ser novamente após um curso infinitamente longo através da criação, quando as partículas individuais se reencontraram todas e agora se encarnam como um todo na forma humana e assim recuperam a consciência I, também reage novamente aos esforços daquele ser criado pela primeira vez, o Meu contra-espírito. Deixa-se cegar pela centelha, pois esta centelha não dá luz, mas é apenas uma luz enganadora que cega o olho a fim de o obscurecer completamente.... tal como a sua força se tornou ineficaz através da apostasia, através da distância infinitamente distante de Mim. Mas a sua essência permaneceu, não perdeu a sua consciência I, e portanto ainda pode ter um efeito no que também é I-consciente, podendo assim encher completamente o ser humano com a sua essência sem, no entanto, estar assim apenas ligado a uma pessoa. Assim, pode exercer a sua influência onde quer que haja pessoas que se voltem para ela por vontade própria através da sua atitude e assim aumentar a sua força através da unidade com ela. Ele só usa a sua força restante para trabalhar contra Mim, ele tenta constantemente aumentá-la com a ajuda de pessoas que se rendem a ele. Assim, este contra-espírito funciona obviamente, também pode obviamente controlar completamente uma pessoa, mas apenas enquanto ela tiver de passar o teste da vontade na terra.... Uma vez atingido o seu objectivo de conquistar pessoas para si próprio, no entanto, apenas promoveu o endurecimento da substância espiritual novamente e despojou-se da sua força, de modo a ficar, por assim dizer, completamente sem vida, assim como já não se pode agarrar a pessoas que lhe dão a sua vitalidade.... E este é o caso quando um período de redenção chega ao fim, quando ele atraiu a maior parte das pessoas para o abismo e as outras estão totalmente dedicadas a Mim. Depois ele próprio é privado das suas forças, depois também ele está num estado vinculado, encontra-se em cadeia.... até que ele possa realizar novamente as mesmas experiências em pessoas, até que as próprias pessoas estejam novamente no estado de fortalecer o seu poder, até que elas próprias, por assim dizer, soltem as suas correntes através da sua vontade errada, o que se aplica à matéria novamente, que é submissa à vontade do Meu adversário e assim eleva novamente a sua posição de poder, que se torna cada vez mais óbvia em cada período de Salvação, quanto mais perto se aproxima do fim.

É por isso que cada período de redenção começará com uma harmonia pacífica, com um verdadeiro paraíso na terra, e terminará com a actividade satânica, até que o meu adversário tenha sido privado até mesmo da última essência, até que ele próprio seja tão impotente que anseie por força de Mim.... até que ele próprio regresse a Mim na casa do seu Pai.... que uma vez deixou voluntariamente._>Ámen

Prekladatelia
Preložila: DeepL