Pôsobiť proti Božskej vôli nemôže nikdy slúžiť v prospech duši, hoci to aj prospieva telu. A preto Božské prikázania takmer vždy sú obmedzením lahodného pozemského života; oni vždy budú od človeka požadovať určitú zdržanlivosť alebo vzdanie sa, a preto si len zriedka nájdu schválenie tam, kde sa človek bude snažiť naplno využívať pohodlie svojho života. Ale nepochybne je to pre dušu požehnaním, keď sa plnia prikázania, zatiaľ čo je telesné pohodlie zanedbávané. Duša sa snaží odhodiť všetko, čo jej prekáža a v slobodnom stave cíti sa nevysloviteľne dobre, čo však pre telo nie je prospešné počas pozemského času, pretože všetky výhody duše majú iba čisto duchovný účinok, a preto ich nemôže pozemské telo vnímať. Preto musí byť život duše úplne oddelený od zmyslového života tela.
No každé zváženie tela však bude dušu do určitej miery poškodzovať, pretože ak je uspokojená pozemská túžba tela, matéria sa množí, a tým aj otroctvo, v ktorom duša stále trpí. A človek by sa mal uvoľniť z matérie, mal by sa vyhýbať a popierať telu všetko, aby bol oslobodený od matérie, ktorá ho držala v zajatí tisícročiami. Kto to vezme do úvahy, bude tiež schopný zmerať nebezpečenstvo, ktoré spočíva v naplnení pozemských túžob.... On použije všetkú silu, aby mohol odolať túžbe tela, a pomôže duši v jej súžení a bude jej k pomoci v jej vyslobodení od matérie.
V každej situácii pozemského života sa človek prirodzene snaží využiť pre seba tú najväčšiu možnú výhodu, on sa predovšetkým snaží, aby si svoj život na Zemi učinil únosným a nevidí nebezpečenstvo, ktoré spočíva práve v takomto úsilí. Keby chcel najprv brať do úvahy svoju dušu a zvážiť pre ňu možné následky, určite by pre neho bolo oveľa ľahšie vzdať sa nejakých pozemských výhod a nasmerovať sa ohľadom potreby svojej duše.
Ak však človek venuje malú alebo žiadnu pozornosť všetkým duchovným myšlienkam, bude sa zaujímať iba o to, aby urobil svoj pozemský život čo najpohodlnejším a bezstarostným, kým inak odmietne všetko duchovné podľa nesprávneho názoru, že je tým zbavený akejkoľvek zodpovednosti. Preto je aj usilovná práca mimozemských bytostí vždy zameraná na vzdelávanie ľudí o skutočnom osude človeka. Keď sa to stane človeku zrejmé, uvidí výhodu pre dušu v potláčaní vlastných túžob, bude viac pracovať práve pre duševné zdravie, v rovnakom rozsahu stratí túžbu po svete a kvôli svojej duši vzdá sa aj túžob k napĺňaniu svojích želaní....
AMEŇ
PrekladateliaAgir contra a vontade divina nunca pode ser útil para a alma, mesmo que o corpo ganhe vantagem com isso. E, portanto, os mandamentos divinos serão quase sempre um obstáculo ao bem-estar terreno; exigirão sempre do ser humano uma certa renúncia ou renúncia e, portanto, raramente serão aceitos onde as pessoas tentam desfrutar a vida em plenitude. Mas, indiscutivelmente, um benefício é feito à alma, onde os mandamentos são cumpridos com os prazeres físicos sendo colocados em segundo plano. A alma tenta descartar tudo o que a impede e se sente indizivelmente bem em estado livre, o que, porém, não é benéfico para o corpo durante seu tempo na Terra, porque todas as vantagens da alma só têm um efeito puramente espiritual e por isso não podem ser sentidas pelo corpo terreno. E, portanto, a vida da alma deve estar completamente separada da vida de sentimento do corpo. Mas a repetida consideração da alma pelo corpo a prejudicará em certa medida, pois se o desejo terreno do corpo for satisfeito, a matéria aumentará ao mesmo tempo e, portanto, também a escravidão na qual a alma ainda definha. E o ser humano deve redimir-se da matéria, deve evitar tudo e retirá-la do corpo a fim de só se libertar da matéria que o manteve cativo durante milhares de anos. Qualquer pessoa que considere isso também será capaz de apreciar o perigo que reside na realização dos desejos terrenos..... Ele usará toda a força de vontade para poder resistir ao desejo do corpo, e ajudará a alma na sua adversidade e a libertá-la da escravidão da matéria. Em cada situação terrena o ser humano procura naturalmente explorar a maior vantagem possível para si mesmo, pensa sempre primeiro em tornar suportável a sua existência terrena e não vê o perigo que reside precisamente em tal esforço. Se ele pensasse primeiro na sua alma e considerasse as possíveis conseqüências para ela, certamente se tornaria muito mais fácil para ele renunciar a muitas vantagens terrenas e ficar satisfeito com o avanço da sua alma. Mas se o ser humano presta pouca ou nenhuma atenção a todos os pensamentos espirituais, ele só estará interessado em tornar a sua vida terrena tão confortável e despreocupada quanto possível e, de outra forma, rejeitar tudo o que é espiritual, na opinião equivocada de que ele está, assim, isento de toda responsabilidade. É por isso que o atarefado trabalho dos seres no além tem sempre como objetivo esclarecer o destino real do ser humano. Uma vez que isso se torne claro para o ser humano, ele verá uma vantagem para sua alma na supressão de seu próprio desejo, ele será mais ativo para a própria salvação de sua alma, ele perderá seu desejo pelo mundo na mesma medida e, por causa de sua alma, ele também renunciará onde ele deseja a realização de seus desejos....
Amém
Prekladatelia