• Back

BOŽANSKE ZAPOVIJEDI.... SMJERNICE…

Pomocu smjernica koje su dane covjeku kroz Božanske zapovijedi, on takoder može u svako doba vršiti duhovnu kontrolu nad svojim mislima, rijecima i postupcima. A ovo je nužno, želi li on stalno napredovati u svome razvoju, buduci on vrlo lako može zapasti u pogrešku da postane besposlen, i da zanemari rad na svojoj duši, cim on vjeruje da živi u skladu sa Božjom voljom. Onda uvijek postoji opasnost od zastoja, koju on vrlo lako može odvratiti, cim na sebi sprovodi strogu samokritiku i polaže racun nad svakom misli, svakom rijeci i svakim djelom, da li su oni dobri, odnosno, odgovaraju li Božjim zapovijedima, koje zahtijevaju jedino Ljubav. Jer, Božji protivnik se ne odmara, on nastoji ostvariti utjecaj na dušu, na ljudsku volju, sve do posljednjeg trena. I stoga covjek nije nikada izvan opasnosti da mu potpadne, ako on nije oprezan, i ne uzima uvijek Božje zapovijedi za nit vodilju njegovog nacina života. Samospoznaja je prva, želi li covjek iz temelja promijeniti svoju dušu, jer on ce jedino onda stremiti poboljšanju, promjeni na bolje, ako on u sebi opazi nedostatke. On treba u svoj poniznosti moliti Boga za milost spoznaje sebe samoga, on se treba cesto postaviti pred ogledalo svoje duše i suprotstaviti svemu necistome, on se treba vježbati u blagosti, miroljubivosti, strpljivosti i milosrdu, on treba služiti u Ljubavi i ne biti ohola duha, onda ce mu takoder prici i snaga da prepozna svoje pogreške, te da ih ukloni. Jer, covjek ne može ništa bez Božje potpore, njegova volja i njegova snaga su preslabi, ako oni ne doživljavaju snaženje kroz Božansku Ljubav. Ali, covjek treba namaknuti volju, da sebe ucini dostojnim Božanske Ljubavne snage. I stoga on treba raditi na sebi, i stalno promišljati o svojim pogreškama i slabostima, jedino onda ih on može ukloniti, buduci mu sa dobrom voljom prilazi i snaga da se izbori protiv njih. Božanske zapovijedi zahtijevaju jedino Ljubav, i zato je lako provjeriti u kojoj mjeri razmišljanje, govorenje i djelovanje odgovaraju Ljubavi za Boga i za bližnjega. A, ako se postavi ovo mjerilo, covjek sprovodi strogu kritiku na sebi, on nece biti nemaran u svome radu na duši, on ce se boriti i moliti, i kroz to takoder doci u posjed milosti, on ce se uvijek iznova povezivati s Bogom kroz svoju molitvu, i sazrijeti u svojoj duši. Jer, on tada svjesno živi svoj zemaljski život, nastoji se oblikovati prema Božjoj volji… on uzima za nit vodilju Božje zapovijedi, i stoga postupa prema Njegovoj Rijeci.... i on više nikada nece zastati u stagnaciji, nego ce neprestano ici putem višeg razvoja, dok ne dosegne cilj… sjedinjenje s Bogom… što se može postici jedino ako se covjek promijeni u Ljubav, ako se uskladi sa Bicem vjecne Ljubavi, Koje je nadasve savršeno, i ako on stoga nastoji biti savršen.

AMEN

Božie prikázania… Pokyny....

Na základe usmernení, ktoré človek dostal skrze Božie prikázania, môže tiež kedykoľvek vykonávať duchovnú kontrolu nad svojimi myšlienkami, slovami a skutkami. A to je nevyhnutné, ak chce vo svojom vývoji pokračovať vpred, pretože sa môže veľmi ľahko dostať do omylov, keď sa stane nečinný a zanedbá prácu na svojej duši, akonáhle verí, že žije podľa Božej vôle. Potom vždy existuje nebezpečenstvo zablokovania, od ktorého sa dá veľmi ľahko odvrátiť, keď začne uplatňovať prísnu sebakritiku a je zodpovedný za každú svoju myšlienku, slovo a skutok, či sú dobré, tj. či sú v súlade s Božími prikázaniami, ktoré požadujú iba Lásku. Pretože Boží protivník neodpočíva, snaží sa získať vplyv na dušu, na vôľu človeka až do poslednej chvíle. Preto človek nikdy nie je mimo nebezpečenstva padnutia pod jeho vplyv, ak nie je opatrný a neberie vždy Božie prikázania ako vodítko pre svoj spôsob života. Sebapoznanie je prvé, ak človek chce od základu zmeniť svoju dušu, pretože vtedy sa bude usilovať iba o zlepšenie, o zmenu k lepšiemu, ak v sebe zistí nedostatky. Mal by pokorne požiadať Boha o milosť poznania samého seba, často by sa mal postaviť pred zrkadlom svojej duše a bojovať proti všetkým nečistým veciam, mal by praktizovať krotkosť, mierumilovnosť, trpezlivosť a milosrdenstvo, mal by slúžiť v Láske a nemal by byť povýšeného ducha, vtedy bude mať tiež silu rozpoznať svoje chyby a opraviť ich. Pretože človek nemôže robiť nič bez Božej podpory, jeho vôľa a jeho sila sú príliš slabé, ak nie sú posilnené Božou Láskou. Človek by však mal dosiahnúť vôľu stať sa hodným sily Božej Lásky. A tak by mal pracovať na sebe a neustále premýšľať o svojich chybách a slabostiach, až potom ich bude môcť potlačiť, pretože s dobrou vôľou mu tiež pribúda sila bojovať proti nim. Božie prikázania vyžadujú iba Lásku, a preto je ľahké skontrolovať, do akej miery myslenie, hovorenie a konanie zodpovedajú Láske k Bohu a blížnemu. A keď sa použije tento štandard, človek uplatňuje prísnu kritiku sám na seba, nebude nedbalý vo svojej práci na duši, bude zápasiť a modliť sa, a tým tiež získa vlastníctvo milosti, čím skôr sa intímnejšie spojí s Bohom prostredníctvom svojej modlitby a dozrie na svojej duši. Pretože vtedy vedome žije svoj pozemský život, snaží sa formovať podľa Božej vôle.... berie Božie prikázania ako usmernenie, a preto koná podľa Jeho Slova.... a už nikdy nezastane (neuviazne), ale neprestajne pojde cestou vzostupného vývoja, kým nedosiahne cieľ.... zjednotenia s Bohom.... čo sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak sa človek zmení na Lásku, ak sa dá do súladu s Bytosťou večnej Lásky, Ktorá je nadovšetko dokonalá , a tak sa aj on snaží byť dokonalým.

AMEŇ