• Nazaj

KRISTUSOVO UČENJE.... VRŠENJE DESETIH ZAPOVEDI.... ZAPOVED LJUBEZNI....

Človeka je le redko moč spodbuditi na to, da sprejme neko učenje, katero se mu zdi dolgočasno, in zato mu mora biti predstavljeno tako, da se je moč izogniti vsakemu nesporazumu (neskladju). Potrebno ga je najprej objektivno razložiti; in človek, ko ga (to učenje) živi, mora prepoznati, da edino Božja Ljubezen daje neko takšno učenje. Človeku je pokazano to, kar mora delati in kakšen bi on moral biti, da bi postal popoln.... On mora biti podučen; njemu morajo biti prenesene zapovedi in on se mora prostovoljno podrediti vsemu, kar se (od njega) zahteva. Potem je učenje od zgoraj uspešno; potem mu ono prinaša tisto, kar je njegov namen.... stopnjo duševne zrelosti, katera je predpogoj za vstop v večno življenje. Torej Kristusovo učenje zajema vse zapovedi, keterega prakticiranje daje doprinos k oblikovanju duše glede na Božansko voljo. Ljudem so dane smernice, katerih se morajo oni držati; oni so od Boga podučeni, kaj je pravilno in kaj je nepravilno, kaj morajo oni delati in kaj ne. In če oni sedaj želijo živeti Bogu-prijetno življenje, če Mu oni želijo služiti, (pri)dobiti Njegovo Ljubezen, potem se morajo oni strogo držati tega, da vršijo te zapovedi, celo če njim osebno one niso po volji (všeč). Vršenje Božjih zapovedi bo vedno zahtevalo samokontrolo, zahtevalo bo odrekanje ali premagovanje; in človek bo moral vedno nekaj pustiti (nečemu se odreči), če on želi popolnoma slediti Božanskim zapovedim, ker vršenje zapovedi vedno pomeni samoodrekanje. Bog je dal te zapovedi, ker ljudje težijo ravno k nasprotnemu od tega, kar Bog želi in izraža preko Svoje zapovedi. Zaradi tega mora On ljudem postaviti določene omejitve; oni se morajo takorekoč boriti proti močni želji (hlepenju) v njih, česar pa oni ne bi naredili, če Bog tega ne bi zahteval, posledica česar pa bi bilo to, da bi oni popustili notranji želji (hlepenju), in njihovo stanje bi bilo precej ogroženo. Bog je v Svojih zapovedih določil (vpeljal) vse, kar je ljudem potrebno spoštovati, in On je te zapovedi strnil v Svojo zapoved Ljubezni: ljubiti Boga iznad vsega in bližnjega kakor samega sebe. Kdor zvesto vrši obe zapovedi, on sam od sebe vrši vse, kar Bog preko Desetih Zapovedi zahteva od ljudi, da delajo. In tako bo Božansko učenje vedno opozarjalo edino na Ljubezen; in kdor se trudi živeti v Ljubezni, on ravno tako živi popolnoma v skladu z Božanskim učenjem. Njemu ne bo potrebno dati nikakršne posebne zapovedi; on bo namreč, ker živi v Ljubezni, sam od sebe s svojo Ljubeznijo srečal vsakega človeka. On se bo predvsem izogibal temu (vsemu), kar nasprotuje Božanskim zapovedim; in ker se je on že oblikoval v Ljubezen, on niti ne more delati ničesar drugega razen tega, da ljubi, in njegovo življenje bo vedno v skladu z Božanskim učenjem.

AMEN

Kristovo učenie.... plnenie desiatich prikázaní.... prikázanie lásky....

Málokedy je človek povzbudený, aby prijal učenie, ktoré sa mu zdá nepríjemné (nudné), a preto mu musí byť ponúknuté takým spôsobom, aby sa predišlo akejkoľvek nesprávnosti (nedorozumenia). Najprv ono musí byť objektívne zdôvodnené a človek musí uznať, že iba Láska k Bohu dáva také učenie kvôli jeho zdokonaľovaniu. Človekovi je ukázané, čo má robiť a aký by mal byť, aby sa stal dokonalým.... Musí byť poučený, musia mu byť dané prikázania a on sa musí dobrovoľne podrobiť všetkému, čo je požadované. Potom je učenie zhora úspešné, potom mu to odhaľuje, aký je jeho účel.... úroveň zrelosti duše, ktorá je predpokladom pre vstup do večného života. Kristovo učenie teraz zahŕňa všetky prikázania, ktorých naplnenie prispieva k formovaniu duše podľa Božej vôle. Ľudia dostávajú pokyny, ktorými sa majú riadiť; Boh ich učí, čo je správne a čo je zlé, čo majú robiť a čo majú opustiť (=čoho sa majú strániť). A ak chcú žiť Bohu príjemným spôsobom, ak Mu chcú slúžiť, získať Jeho Lásku, musia prísne dodržiavať tieto prikázania, aj keď sa im oni obzvlášť nepáčia. Plnenie Božích prikázaní si bude vždy vyžadovať sebakontrolu, bude sa vyžadovať zrieknutie sa alebo prekonávanie seba a človek sa vždy musí niečoho vzdať, ak chce úplne dodržiavať Božie prikázania. Pretože je to vždy o sebazapieraní. Boh vydal tieto prikázania, pretože ľudia sa snažia robiť presne opak toho, čo Boh chce, a vyjadruje skrze Svoje prikázania. Musí teda ľuďom postaviť určité obmedzenia, oni takpovediac musia bojovať proti silnej túžbe v nich, čo by však neurobili, ak by to Boh nežiadal, dôsledkom čoho by bolo, že by sa odovzdali vnútornej túžbe (žiadosti) a ich stav zrelosti by bol mimoriadne ohrozený. Boh ustanovil vo Svojich prikázaniach všetko, čo je potrebné, aby ľudia dodržiavali, a všetky tieto prikázania zhrnul do Svojho prikázania Lásky: milovať Boha predovšetkým a milovať blížneho ako seba samého. Každý, kto verne plní tieto dve prikázania, sám od seba bude robiť všetko, čo Boh prikazuje robiť prostredníctvom Desiatich prikázaní. A tak Božské učenie bude vždy pripomínať iba Lásku, a kto sa snaží žiť v Láske, žije tiež úplne podľa Božského učenia. Nebudú musieť dostať žiadne zvláštne prikázania, pretože sám od seba, keďže žije v Láske, prináša svoju Lásku ku každému človeku; on predovšetkým bude odstupovať od toho, čo je v rozpore s Božími prikázaniami, pretože sa on už formoval na Lásku, teda nemôže dať nič iné ako Lásku a bude žiť svoj život podľa Božieho učenia.

AMEŇ