Confronta annuncio con traduzione


Adamo – Spirito primordiale – Il tentativo di Lucifero – Far saltare la forma

Chi lotta fino ad arrivare alla Verità, lascia dietro di sé tutte le tenebre, avrà una spiegazione per tutto, conoscerà il collegamento di tutte le cose, riconoscerà che la sua via conduce verso l’Alto, che ha trovato il collegamento con Dio, che non può più sbagliare, perché Dio Stesso gli porta la Verità. Lottare per la verità significa innanzitutto desiderarla seriamente e poi aprire il cuore per ciò che ora gli viene portato in conoscenza, sia dall’esterno oppure anche dall’interiore in forma di pensieri. Perché il cuore sarà disposto ad accettare o a respingere la Verità e l’errore, e quindi agirà anche sull’uomo di modo corrispondente.

La Verità dev’essere conquistata in questo che la volontà dell’uomo stesso deve diventare attiva, non può essere semplicemente comunicata all’uomo che si comporta in modo del tutto passivo, che non vuole lui stesso prendere le disposizioni necessarie per ottenerla. Poiché egli rimarrà nell’oscurità del suo spirito e non raggiungerà l’Alto. Ma la Verità è la via verso l’Alto. La Verità è il Patrimonio spirituale trasmesso agli uomini da Dio Stesso che cerca in ogni uomo un ricevente, di cui la volontà di ogni uomo può appropriarsi, perché può essere trasmessa all’uomo in un’ampia varietà di modi, ma presuppone sempre il desiderio per la stessa.

Ma chi la possiede, non sta più nell’oscurità; per lui tutto è chiaro come il sole; per lui non esiste più nessun dubbio, perché ciò che non gli è ancora chiaro, anche gli viene spiegato su sua richiesta se soltanto si rivolge alla Fonte della Verità, se espone a Dio Stesso i suoi dubbi e domande e ora aspetta ciò che Dio gli risponde attraverso il cuore. Il desiderio della Verità, il collegamento mentale con Dio e l’ascolto interiore anche gli garantiscono una chiara risposta secondo la Verità. E voi uomini dovete sapere che per voi non deve necessariamente esistere qualcosa di non chiarito se soltanto volete il chiarimento e sottoponete ogni domanda a Colui Che è la Verità Stessa e che anche la vuole trasmettere ai Suoi figli terreni per dare loro la Luce, per illuminare loro la via verso l’Alto:

Il primo uomo creato era secondo il suo corpo anche un Atto di Creazione del Mio Amore. Dovetti creare un involucro esterno allo spirituale caduto quando esso si era di nuovo innalzato dalle profondità così tanto da poter sostenere l’ultima prova della volontà in tutta libertà. Dovetti creare delle forme per tutti gli spiriti primordiali creati una volta da Me che dopo un tempo infinitamente lungo si erano di nuovo raccolti in tutte le sostanze una volta dissolte, che dunque aspettavano di nuovo come entità coscienti di sé il permesso per un’attività. Creare la forma esteriore per un tale spirito primordiale non era altro che le infinite Opere di Creazione che erano state realizzate in precedenza, era il Pensiero messo fuori da Me, che attraverso la Mia Volontà anche si trovava già davanti a Me nella sua esecuzione.

Ma dare ora a questa forma creata la Vita era possibile soltanto compenetrandola con la Mia Forza d’Amore. Lo spirituale creato primordialmente però era Forza d’Amore emanata da Me. Quindi solamente doveva prendere possesso della forma esteriore per farla diventare un essere vivente. Lo spirituale stava poco dinanzi al suo perfezionamento, ma molto lontano dallo stesso perché gli mancava l’ultima conoscenza, perché il peccato gravando sullo spirituale lo aveva derubato della piena conoscenza, di modo che in questo stato necessitava Istruzioni e Comandamenti, che doveva quindi maturare lentamente per la conoscenza attraverso l’ubbidienza a quei Comandamenti.

Dapprima ebbe luogo una grande battaglia spirituale, perché esisteva un gran numero di questi spiriti primordiali caduti che volevano prendere dimora nella prima forma creata da Me. Perché sapevano che soltanto nella forma di un uomo potevano di nuovo trovare l’accesso a Me, che potevano giungere all’illimitata pienezza di Forza e Luce soltanto attraverso una vita di prova nella quale dovevano dimostrare come utilizzavano la Forza a loro disposizione. Ma Io Stesso determinai lo spirito primordiale che doveva prendere dimora nel primo uomo.

Perché unicamente Io sapevo chi aveva allentato la sua resistenza contro di Me a tal punto che gli si poteva imporre l’ultima prova della vita terrena; Io sapevo chi aveva la volontà che avrebbe potuto resistere alle tentazioni della forza opposta a Me. E per questo scelsi uno spirito originario che un tempo era a capo dell’apostasia degli spiriti, il cui peccato quindi pesava su di lui più pesantemente, che però il Mio Amore si sforzò di riconquistare, perché allora lo avrebbero seguito anche innumerevoli esseri e la Redenzione sarebbe andata molto più veloce. Io sapevo ben dall’Eternità del fallimento di questo spirito primordiale. Malgrado ciò era lo spirito più forte per la sua volontà mutata negli stadi antecedenti, che quindi anche era autorizzato a essere trasferito per primo nello stato della libera volontà e che perciò offriva la maggior possibilità di sostenere la prova di volontà.

Ora la forma del primo uomo – prima che vi entrasse questo spirito primordiale – era visibile anche a Lucifero, che sapeva bene che questa forma era la porta di passaggio dal Regno dell’oscurità, dalla sua sfera, nel Mio Regno, nel Regno della Luce. Lui anche sapeva che se non voleva perdere il suo seguito, doveva impiegare ogni mezzo per strappare con forza da Me lo spirituale in questo tempo di prova concesso all’uomo per far risultare la prova a suo favore.

La forma creata da Me era ancora senza vita quando Lucifero si impossessò di lei per vivificarla per prova con il suo spirito, ma il suo spirito indomito fece esplodere la forma, e lui era sicuro del fatto che ogni spirito legato in questa forma dovrebbe farla esplodere e che per lui non esisteva mai più il pericolo di una perdita. Io permisi questo tentativo, e poi gli dimostrai che la sua presunzione era sbagliata. Perché a causa del lungo percorso di sviluppo nella Creazione, lo spirituale che doveva incarnarsi nell’uomo non aveva più la stessa volontà come Lucifero; entrò volontariamente nella forma esterna, e quello spirito primordiale era vicino allo stato originario, e la forma esterna non gli sembrava nessuna catena prima della caduta nel peccato. Perché era padrone della Creazione, poteva comandare come un padrone sulla Terra che stava a sua disposizione con ogni Creazione. Era potente e possente, solo subordinato al Mio Potere, che gli aveva dato solo un leggero Comandamento, la cui osservanza avrebbe fatto saltare ogni vincolo ancora imposto su di lui.

E quando Lucifero si rese conto di questo, cercò i mezzi per impedire agli uomini di ubbidire a quel Comandamento, e dato che lui stesso conosceva la forma del primo uomo, cercava di rendergliela insofferente anche a lui, rappresentandogliela come catena, rappresentandogli la libertà come dipendente dall’infrazione di quel Comandamento, e quindi sobillava di nuovo interiormente lo spirito primordiale contro di Me, che Io non gli davo la piena libertà. Era un cosciente fuorviare, a cui il primo uomo avrebbe potuto prestare resistenza se soltanto si fosse attenuto al Mio facile Comandamento, se dapprima si fosse accontentato del possesso di potere e forza, che lo rendeva davvero beato, finché il Mio avversario attizzò in lui un desiderio impuro, quello di essere più grande di Colui Che gli era riconoscibile come Potenza al di sopra di lui, del Quale sapeva e il Cui Comandamento aveva comunque disprezzato.

La caduta nel peccato del primo uomo quindi era una ripetizione della prima caduta dello spirito primordiale. Seguì Lucifero e strappò con sé nell’abisso innumerevoli esseri, come ora anche tutti i posteriori del primo uomo erano messi nello stato di debolezza di uomini peccaminosi, finché Gesù Cristo non veniva loro in Aiuto, fino a quando Gesù Cristo non conquistò la fortificazione della volontà degli uomini attraverso la Sua morte sulla Croce, fino a quando Gesù Cristo non oppose la Sua forte Volontà contro le tentazioni di Lucifero e lo vinse.

Nulla avrebbe potuto muovere l’essere primo creato, Lucifero, a percorrere il cammino terreno come uomo, finché lui stesso si sentiva ancora come padrone del mondo degli spiriti, che con lui era diventato infedele a Me, perché lui stesso non aveva percorso il cammino attraverso la materia, attraverso la Creazione, prima della creazione del primo uomo. Come spirito essenziale, era ancora il Mio più forte avversario, lui stesso si sentiva come padrone della Creazione, che celava lo spirituale appartenente a lui, benché lui stesso non ne aveva nessuna influenza.

In lui stesso quindi era ancora una resistenza non spezzata, e non avrebbe mai accettato una costrizione, non si sarebbe mai e poi mai recato in una forma che la Mia Volontà aveva creata, perché odiava tutte le forme per lo spirituale, tutte le Opere di Creazione, e cercava di distruggerle. Ma il potere sulle Opere di Creazione gli era stato tolto, invece gli era concesso l’influenza sullo spirituale quando questo doveva di nuovo decidersi liberamente per Me o per lui. Lui stesso anche sapeva che non poteva distruggere una forma quando era abitata da entità spirituali, e perciò prima rivolse la sua attenzione alla forma del primo uomo, perché la sua meta era di indurre lo spirito primordiale che in questa doveva essere incarnato a spezzare lui stesso la sua forma esteriore, perché credeva di procurargli poi la libertà, che Io avevo tolto allo spirituale attraverso le Opere di Creazione. Mi voleva impedire di portare a termine il Mio Piano di Salvezza.

L’opposizione fra Me e lui esisteva sin dalla sua caduta, e da parte sua non vi rinuncerà mai, finché non si riconoscerà totalmente inerme e nella più profonda debolezza e inferiorità chiederà l’apporto di Forza. Perciò sarebbe anche stato impossibile dargli la prima forma d’uomo come dimora. Perché in lui non c’era la volontà per salire in Alto, mentre lo spirituale passato nello stato dell’obbligo attraverso la Creazione già aveva ceduto nella sua resistenza di una volta contro di Me e soltanto doveva dimostrare ancora una volta la rinuncia della resistenza contro di Me e la Mia Forza d’Amore. E Lucifero sapeva quanto questo spirito era già lontano da lui, e sapeva anche che ora esisteva il pericolo di perderlo del tutto. E dato che lo spirito primordiale generato nel primo uomo era una volta un suo forte sostegno, era anche particolarmente interessato alla sua caduta. Ma sapeva anche del suo desiderio di diventare libero da ogni catena materiale.

A questo spirito primordiale ora assegnai un secondo essere, che gli doveva servire contemporaneamente come sostegno, ma anche come prova della sua volontà. Ognuno avrebbe potuto assistere l’altro di raggiungere l’ultima meta, non posi la responsabilità soltanto sulla spalla di uno, diedi ad ambedue il Comandamento, e ambedue potevano raggiungere insieme la meta. E Lucifero si servì di questo secondo essere conoscendo la sua volontà indebolita, e attraverso questa sperava di giungere alla meta.

La prova di volontà doveva essere pretesa dalla prima coppia d’uomini, e per questa prova dovevano poter agire anche le forze avverse, perché anche Lucifero lottava per le sue creature a cui non voleva rinunciare, benché erano anche Mie. Il suo piano gli riuscì, ma non Mi impediva comunque di dare nel seguito sempre di nuovo la possibilità a innumerevoli esseri di trasformarsi negli uomini su questa Terra e di arrivare a un grado di maturità sempre più alto, benché attraverso la caduta della prima coppia d’uomini le Porte nel Regno della Luce rimanevano chiuse fino alla venuta di Gesù Cristo.

La Redenzione degli esseri spirituali era rimandata dal primo peccato, ma non sospesa, perché quello che il primo uomo non riuscì a fare, lo ottenne l’Uomo Gesù. Lui era più forte del Mio avversario, perché Lui Si serviva della Mia Forza. Lui era e rimaneva unito con Me attraverso l’Amore e fece liberamente ciò che il primo uomo non aveva adempiuto come Comandamento. Lui Si è sottoposto totalmente alla Mia Volontà e dimostrò la Sua dedizione a Me attraverso la Sua passione e morte sulla Croce. Sapeva della colpa primordiale e della ripetuta colpa dei primi uomini, e per estinguere questa colpa, per redimere gli uomini, Mi offrì un Sacrificio di Cui Mi accontentavo, un Sacrificio che aprì di nuovo la Porta nel Regno spirituale, la via verso di Me, e ora possono diventare beate tutte le Mie creature che Lo riconoscono come Figlio di Dio e Redentore del mondo.

Amen

Traduttore
Tradotto da: Diemo Landgraf

Adam.... Pôvodný duch.... Luciferov test.... Roztrhnutie formy....

Každý, kto sa usiluje dospieť k pravde, zanecháva za sebou všetku temnotu, bude mať vysvetlenie pre všetko, pozná vzájomné vsťahy medzi všetkými vecami, rozpozná, že jeho cesta vedie hore, že našiel zjednotenie s Bohom, že sa nemôže viac mýliť, pretože sám Boh mu dáva pravdu. Ale snaha o pravdu znamená, že musí byť najprv úprimne žiadaná a potom vedomosti, ktoré dostáva.... či už zvonku alebo zvnútra vo forme myšlienok.... musia byť prijaté s otvoreným srdcom. Lebo srdce bude ochotné buď prijať alebo odmietnuť pravdu a omyl, a teda podľa toho ovplyvniť osobu.

Je potrebné usilovať sa o pravdu v tej miere, aby sa do toho musela aktívne zapojiť vôľa ľudskej bytosti.... nemožno ju jednoducho dať úplne pasívnej osobe, ktorá ju sama o sebe nechce a ktorá nepodnikne potrebné kroky na to, aby ju získala. Lebo ona potom zostane v duchovnej temnote a nedosiahne pokrok. Pravda je však stúpajúca cesta.... Pravda je duchovné poznanie sprostredkované ľuďom samotným Bohom, ktorá sa snaží nájsť príjemcu v každej ľudskej bytosti, ktorá môže byť získaná vôľou každého človeka, pretože môže byť odovzdaná ľuďom na veľa rôznych spôsobov.... ale vždy predovšetkým musí byť žiadaná. A každý, kto získal pravdu (alebo „prišiel k pravde“), už nežije v temnote, všetko mu je jasné, už nepochybuje, pretože čokoľvek, čo je stále nejasné, mu bude vysvetlené, keď o to požiada pod podmienkou, že sa obráti k zdroju pravdy.... za predpokladu, že svoje pochybnosti a otázky predkladá Bohu Osobne a potom čaká na Božiu odpoveď skrze jeho srdce.... Túžba po pravde, myšlienkový kontakt s Bohom a jeho vnútorné načúvanie mu tiež zaisťujú jasnú a pravdivú odpoveď. Vy, ľudia, by ste mali vedieť, že pre vás nemusia existovať žiadne nevyriešené otázky, za predpokladu, že túžite po vysvetlení a kladiete každú otázku Tomu, Ktorý je Pravda samotná a Ktorý ju tiež chce dať svojim deťom, aby ich osvietil, aby osvetlil cestu ich vzostupu:

Telo prvého stvoreného človeka bolo tiež dielom stvorenia Mojej lásky. Musel Som vytvoriť vonkajšiu škrupinu/obal pre padlého ducha, keď sa prepracoval cestou hore z priepasti do bodu, keď bol schopný vykonať svoju poslednú skúšku vôle v úplnej slobode.... Musel Som vytvoriť formy pre všetkých Mojích kedysi vytvorených pôvodných duchov, ktorých predtým rozložené častice sa po nekonečne dlhom čase opäť zoskupili, a ktoré teda, ako bytosti znova vedomé samé seba, čakali na povolenie, aby sa stali aktívnymi.... Vytváranie vonkajšej formy takého pôvodného ducha sa nelíšilo od nespočetného množstva diel stvorenia, ktoré predtým vznikli.... bola to Moja vyjadrená myšlienka, ktorá sa skrze Moju vôľu objavila predo Mnou, ako už dokončená/úplná. Ale dať život tejto vytvorenej podobe/forme bolo možné iba ak ju prenikne (alebo „oživiť túto formu bolo možné iba ak ju prenikne“) Sila Mojej lásky....

Pôvodne stvorený duch však bol Moja vyžarovaná sila lásky.... Preto bolo potrebné iba aby ovládol vonkajšiu formu, aby sa z nej stala živá bytosť. Duch bol blízko svojej dokonalosti.... a napriek tomu ďaleko od nej, pretože mu chýbala konečná realizácia (alebo „konečný predhľad“).... pretože hriech, ktorým bol zaťažený, ho úplne zbavil všetkého poznania a v tomto stave potreboval inštrukcie a prikázania.... na ten spôsob mal postupne dozrievať k realizácie pomocou konania/dodržiavania týchto prikázaní....

Skôr predtým došlo k veľkému duchovnému boju, pretože veľké množstvo padlých pôvodných duchov chceli obsadiť Moju prvú vytvorenú formu.... Lebo vedeli, že mohli znova získať prístup ku Mne iba v tele ľudskej bytosti, že by dokázali získať nepredstaviteľné množstvo sily a svetla iba cez skúšku života (= životný test), v ktorej by mali dokázať, ako využijú silu, ktorá by im bola k dispozícii.... Ale Ja Osobne som si vybral, ktorý pôvodný duch by sa mal nasťahovať do prvej ľudskej bytosti.... Len Ja Som vedel, ktorého protivenstvo voči Mne oslabilo tak, že mu mohla byť ponuknutá konečná skúška pozemského života; Vedel Som, ktorého vôľa mohla odolať moci Môjho protivníka. Preto som si vybral pôvodného ducha, ktorý kedysi zaujal vedúce postavenie počas odpadlíctva duchov.... ktorý bol skutočne viac zaťažený hriechom, ktorého sa však Moja láska veľmi snažila znovu získať, pretože nespočetné bytosti by ho nasledovali a vykúpenie by sa vyvíjalo oveľa rýchlejšie.... v skutočnosti Som už od večnosti vedel, že tento pôvodný duch pochybí/zlyhá.... Napriek tomu bol vďaka svojej zmenenej vôli v predbežných fázach najsilnejším duchom, teda bol tiež oprávnený (= mal právo) byť prvým, kto získa stav slobodnej vôle, čo preto ponúkalo najlepšie vyhliadky na úspešné dokončenie skúšky vôle....

Forma prvej ľudskej bytosti bola.... predtým, ako ju okupoval ten pôvodný duch, viditeľná aj pre Lucifera, ktorý určite vedel, že táto forma bola (východnou) bránou z kráľovstva temnoty, z jeho ríše, do Môjho kráľovstva, do kráľovstva svetla.... Vedel tiež, že.... ak nechcel stratiť svojich nasledovníkov.... musel použiť všetky prostriedky na to, aby uniesol duše späť odo Mňa počas schválenej skúšobnej doby človeka, aby tú skúšku obrátil v svoj prospech....

Moja vytvorená forma bola stále bez života, keď ju Lucifer uchmatol s cieľom, aby ju otestoval oživením pomocou svojho ducha.... napriek tomu jeho neskrotený duch roztrhol formu, a bol si istý, že každý duch vylúčený do tejto formy ju roztrhne a že nikdy pre neho nebude hroziť nebezpečenstvo straty....

Dovolil Som, aby sa tento test uskutočnil, a potom Som mu dokázal, že jeho predpoklad bol nesprávny.... Pretože práve vďaka svojmu dlhotrvajúcemu procesu rozvoja samotný duch, ktorý sa mal vteliť do ľudskej bytosti, už nezdieľa Luciferovu vôľu, on dobrovoľne obsadil konečnú vonkajšiu formu, a pretože tento pôvodný duch bol blízko svojmu pôvodnému stavu, nepovažoval vonkajšiu formu za prekážku, ktorá by zabránila pádu do hriechu.... Pretože on bol pánom celého stvorenia, on mohol vládnuť ako pán nad zemou, ktorá mu bola k dispozícii spolu s každým stvorením.... Mal moc a silu v hojnosti.... iba podriadenú Mojej sile, ktorá mu dala iba ľahké prikázanie, ktorej poslušnosťou by boli porušené akékoľvek obmedzenia, ktoré boli uvalené na neho....

A keď si to Lucifer uvedomil, premýšľal o spôsoboch, ako zabrániť tomu, aby ľudská bytosť dodržala toto prikázanie, a keďže poznal telo prvej ľudskej bytosti, pokúsil sa ho znechutiť tým, že mu ho vykreslil ako prekážku.... tak, že oslobodenie od neho skreslil ako závislosť na prekročení tohto prikázania.... a tak podnietili pôvodného ducha, aby sa vo vnútri znova vzbúril proti Mne za to, že Som mu nedal úplnú slobodu.... Bolo to úmyselné klamstvo, ktorému mohla prvá ľudská bytosť odolať/sprotiviť sa iba tým, že bude jednoducho dodržiavať Moje jednoduché prikázanie.... on bol spokojný s vlastníctvom moci a sily, ktorá ho urobila skutočne šťastným, až kým Môj protivník v ňom nevzbudil nečistú túžbu.... byť väčší ako Ten, Ktorý bol vnímateľnou silou nad ním.... o Ktorom vedel a Ktorého prikázanie napriek tomu zanedbal....

Pád prvej ľudskej bytosti do hriechu bol teda opakovaním prvého pádu pôvodných duchov. On nasledoval Lucifera a potiahol za sebou do priepasti nespočetné bytosti.... rovnako ako všetci potomkovia prvej ľudskej bytosti boli následne uvedení do slabého stavu hriešnych ľudí, až kým neprišiel Ježiš Kristus zachrániť ich, až kým Ježiš Kristus nezískal silu vôle v mene ľudstva skrze Jeho ukrižovanie, až kým Ježiš Kristus nevystúpil Svojou silnou vôľou proti Luciferovmu pokušeniu a porazil ho....

Nič nemohlo vnuknúť prvú stvorenú bytosť, Lucifera, aby prešiel pozemským pokrokom ako ľudská bytosť, pokiaľ sa stále považoval za pána duchovného sveta, ktorý Ma spolu s ním opustil, pretože on sám sa nevybral smerom (rozvoja) cez hmotou (matériu), cez stvorenie, predtým ako bola vytvorená prvá ľudská bytosť.... Ako duchovne skutočný duch bol vo svojej vôli stále Mojím najväčším protivníkom, považoval seba za pána nad stvorením, ktoré skrývalo duchovnú podstatu, ktorá mu patrila, hoci on sám nemal žiadny vplyv na ňu. Jeho vnútorný odpor bol stále neporušený a nikdy by sa nezmiernil v žiadnom nátlaku, nikdy by dobrovoľne nevstúpil do formy vytvorenej Mojou vôľou.... pretože nenávidel všetky formy pre duchovnú podstatu, všetky diela stvorenia, a snažil sa ich zničiť.... Jeho moc nad dielami stvorenia mu však bola odobratá, ale potom mu bol udelený vplyv na každú dušu, keď táto mala znova urobiť jej slobodné rozhodnutie pre Mňa alebo pre neho.... Vedel tiež, že sám nebol schopný zničiť formu, keď bola obývaná duchovnými bytosťami, a preto vopred dohliadal formu prvej ľudskej bytosti, pretože jeho cieľom bolo vyvolať pôvodného ducha, ktorý ju mal obsadiť, aby zničil svoju vlastnú vonkajšiu formu.... pretože veril, že by mu tým spôsobom poskytol slobodu, ktorú Som musel vziať všetkým duchom pre dielo stvorenia.... Chcel Mi zabrániť v dokončení plánu Spásy.

Protivenstvo medzi Mnou a ním existovala ešte od jeho odpadnutia a nikdy sa ho nevzdá, kým si neuvedomí, že je úplne bezmocný, a v najhlbšej slabosti a pokore bude Ma prosiť, aby Som mu dal silu.... Z tohto dôvodu by to bolo nemožné dať mu prvé ľudské telo ako príbytok. Lebo jeho vôľa sa nezameriavala na výstup, zatiaľ čo minulý odpor duchovnej podstaty voči Mne, ktorá prešla stvorením v stave prinútenia, sa už zmenšil a potrebovala ešte raz dokázať, že sa vzdala svoho protivenstva voči Mne a Mojej sile lásky. A Lucifer vedel, ako ďaleko sa od neho táto duchovná podstata vzdialila, a tiež vedel, že teraz existuje riziko, že ju úplne stratí. A keďže pôvodný duch stelesnený v prvej ľudskej bytosti bol kedysi jeho horlivým podporovateľom, mal mimoriadny záujem zapríčiniť jeho pád.... Ale tiež vedel o jeho súčasnej túžbe zbaviť sa všetkých fyzických obmedzení....

A potom Som postavil druhú bytosť po boku tohto pôvodného ducha, ktorá ho mala súčasne podporovať, ale tiež mu pomáhať pri skúške jeho vôle. Obaja sa mohli podporovať navzájom, aby dosiahli konečný cieľ; Nezaviedol Som zodpovednosť iba na jedno rameno.... dal som Prikázanie obom a obaja boli schopní dosiahnuť cieľ spoločne.... A túto druhú bytosť využil Lucifer, ktorý poznal jej slabú vôľu a tým aj dúfal, že dosiahne svoj cieľ.... Skúška vôle musela byť vyžadovaná od prvého ľudského páru a na podporu tejto skúške museli byť tiež aktívne nepriaznivé (odporné) sily, pretože Lucifer bojoval aj o svoje živé bytosti, ktorých sa nechcel vzdať, aj keď oni tiež patrili Mne. Jeho plán sa podaril, však to Mi nezabránilo, aby Som nespočetným bytostiam znova poskytol príležitosť prijať novú formu v ľudských bytostiach tejto zeme, a tak dosiahnuť ešte vyššiu mieru zrelosti, aj keď v dôsledku pádu prvého ľudského páru brána do kráľovstva svetla zostala zatvorená až do príchodu Ježiša Krista....

Prvý hriech oddialil, ale nezrušil vykúpenie duchovných bytostí, pretože to, čo nedokázala prvá ľudská bytosť, bolo dosiahnuté ľudskou bytosťou Ježišom.... On bol silnejší od Môjho protivníka, pretože využíval Moju silu.... Bol a zostal v kontakte so Mnou prostredníctvom lásky a dobrovoľne vykonával to, čo prvé ľudské bytosti nesplnili ako prikázanie.... Úplne sa podriadil Mojej vôli a Svoju oddanosť Mne dokázal Svojím utrpením a smrťou na kríži.... On vedel o pôvodnom hriechu a opakovanej vine prvých ľudských bytostí, a aby túto vinu zrušil, aby vykúpil ľudstvo, ponúkol Sám Seba, aby Mi priniesol obetu, ktorá bola pre Mňa uspokojivá (alebo „ktorá Ma uspokojila“).... obeť, ktorá znovu otvorila bránu do duchovného kráľovstva, cestu ku Mne a teraz umožňuje všetkým Mojim živým bytostiam, ktoré Jeho uznávajú ako Syna Božieho a Vykupiteľa sveta, aby sa ešte raz stali blažene šťastné.

AMEŇ

Traduttore
Tradotto da: Lorens Novosel