Confronta annuncio con traduzione


Il percorso di sviluppo nella legge dell’obbligo - Lo stadio della libera volontà

Nulla è senza scopo e meta. Tutto ciò che è, è stato creato da Me ed è stato chiamato in vita per adempiere ad uno scopo. Quindi tutto ha la sua destinazione. In qualche modo deve servire per adempiere il suo scopo. Persino la più piccola Opera di Creazione, l’essere vivente più piccolo, ha un compito, che deve assolvere ed in certo qual modo ne viene anche costretto, perché tutto il caduto si trova sotto una legge della natura, quindi non può agire contro la legge. Ciononostante anche quello che viene compiuto nella legge dell’obbligo è in certo qual modo un servire, perché serve sempre come vantaggio per un’altra Opera di Creazione, è necessario per il sorgere ed il mantenimento di questa. E così nell’intero Universo non vi è nulla, che fosse senza destinazione, cioè che fosse creato senza scopo. L’ultimo scopo e l’ultima destinazione però è il divenire libero dello spirituale, per cui l’intera Opera di Creazione contribuisce secondo il saggio Piano divino dall’Eternità. Soltanto allo scopo della liberazione dello spirituale sorse l’intera Creazione ed ogni singola Opera di Creazione segue questa destinazione nella legge dell’obbligo.

Diversamente è con l’uomo, che è pure un’Opera di Creazione di Dio, ma non è sottoposto alla legge dell’obbligo nel suo pensare, volere ed agire. L’uomo esteriore però, la forma corporea, è ancora sotto la legge dell’obbligo, perché questa è ancora formata dallo spirituale che si trova ancora all’inizio del suo sviluppo. Ma la sua anima ha una certa libertà, può svilupparsi secondo la propria volontà, quindi da parte di Dio non è sottoposta a quella legge. Comunque anche il suo sviluppo, la sua liberazione dalla catena di materia terrena, dipende dalla sua volontà, di attivarsi servendo, dunque di nuovo un servire è il vero scopo della sua esistenza terrena. E dato che non viene costretta all’attività di servizio, si deve sviluppare in lei l’amore, che è la spinta più sicura per l’attività nel servire. Quello che si svolgeva ed è stato raggiunto in un tempo infinitamente lungo nella legge dell’obbligo, deve ora sperimentare come uomo il suo coronamento, ma nella libera volontà. L’uomo deve servire nell’amore, per diventare da ciò definitivamente libero dallo stato legato, che lo spirituale percepisce come catena e come limitazione della sua pienezza di forza e luce sua propria primordialmente. L’anima dell’uomo può raggiungere questa meta, perché Dio le ha dato la libertà della volontà, affinché si decida liberamente per Lui oppure per il Suo avversario che l’ha resa non-libera e dal quale si deve perciò sottrarre. L’amore servente è la chiave per la liberazione dalla prigionia infinitamente lunga. Quello che l’essenziale doveva fare secondo la Volontà di Dio, nel lungo percorso attraverso l’intera Creazione, lo deve fare ora nell’ultimo stadio della libera volontà, deve servire per amore. Con ciò dimostra la sua origine divina, perché l’amore contraddistingue l’essere divino e lo forma di nuovo a ciò che era in principio, accoglie di nuovo ciò a cui ha rinunciato nella libera volontà a causa dell’arroganza. Come l’uomo serve nell’amore, la sua mancanza verso Dio è annullata. E’ uscito dallo stato del peccato ed ha di nuovo trovato la via del ritorno a Dio, dal Quale si era allontanato, ha riconosciuto la sua figliolanza e desidera di entrare nel vero rapporto con il Padre, ed attraverso l’amore diventa un vero figlio di Dio. Ma tutto deve svolgersi nella libera volontà, e questa è la prova della sua vita terrena, che deve sostenere assolutamente. L’uomo può arrivare alla meta, perché Dio l’aiuta in ogni modo. Ma lui può anche aver percorso inutilmente tutto il lungo cammino di sviluppo nello stato dell’obbligo, se, invece di camminare in Alto nello stadio come uomo, rimane fermo o retrocede nello sviluppo. Allora abusa di nuovo della sua libera volontà. Non utilizza le molte occasioni che gli sono state date per il raggiungimento della meta ed allora deve subire anche le conseguenze, un ripetuto percorso attraverso l’intera Creazione. Una volta raggiungerà certamente anche lui la sua meta, ma l’essere stesso decide la durata di tempo del suo essere legato, perché Dio gli ha dato la libera volontà, che Lui rispetta, affinché possa diventare perfetto.

Amen

Traduttore
Tradotto da: Ingrid Wunderlich

Proces vývoja.... zákon prinútenia.... obdobie slobodnej vôle....

Nič nie je bez účelu a cieľa.... Všetko, čo existuje, stvorené je Bohom a prinesené k životu aby naplnilo účel. V dôsledku toho má všetko svoju funkciu/osud.... musí nejakým spôsobom slúžiť na splnenie svojho účelu. Dokonca aj najmenšie dielo stvorenia, najmenšia živá bytosť, má svoju úlohu, ktorú musí dodržiavať a účinne je k tomu nútené, pretože každé stvorenie podlieha prírodnému zákonu, a preto nemôže konať proti toho zákona.

Aj keď je však splnené donútenim zákona, je to skutočné slúženie, pretože vždy bude prospešné jednému či druhému dielu stvorenia. Toto je potrebné k ich zachovaniu/údržbe. Preto v celom vesmíre nič nie je bez účelu, alebo nebolo vytvorené bez dôvodu.

Konečným cieľom a osudom je však oslobodenie duchovnej substancie (alebo „všetkého duchovného“), k čomu celé stvorenie prispieva v súlade s Božím múdrim Večným plánom. Celé stvorenie vzniklo iba za účelom oslobodenia duchovnej substancie a každé jednotlivé dielo stvorenia napĺňa svoj osud v súlade so zákonom (alebo „v stave“) prinútenia.

Ľudská bytosť je však výnimkou (alebo „celkom je to iné týkajúce sa človeka“), je to skutočne Božie dielo stvorenia, avšak jeho myšlienky, vôľa a činy nepodliehajú zákonu prinútenia. Vonkajšia ľudská bytosť, fyzické telo, stále podlieha zákonu prinútenia, pretože pozostáva (alebo „je vybudované“) z duchovných substancií, ktoré sú stále na začiatku vývoja. Jeho duša však má určitú mieru slobody, je schopná sa rozvíjať v súlade so svojou vlastnou slobodnou vôľou, a preto ju Boh nepodrobil tomuto zákonu. Avšak jej vývoj, jej oslobodenie z viazanosti pozemskej hmoty (matérie) závisí od jej vôle slúžiť.... teda slúženie je opäť skutočným účelom jej pozemského života. A keďže nie je nútená k užitočnej činnosti (slúženiu), Láska, ktorá je najistejším impulzom/motívom pre užitočnú činnosť sa musí v nej rozvíjať.

To, čo sa stalo a dosiahlo cez nekonečne dlhú dobu prinútenia, musí teraz zažiť svoje vyvrcholenie ako ľudská bytosť, ale teraz z vlastnej vôle. Človek by mal slúžiť s Láskou, aby sa úplne vyslobodil zo stavu zviazanosti, ktorý duša považuje ako (alebo „ktorý duchovná substancia považuje ako“) obmedzenie a zmenšenie svojho pôvodného nadbytku sily a svetla.... Človek môže, ale nemusí dosiahnuť tento cieľ na Zemi, pretože mu Boh dal slobodnú vôľu a umožnil mu priniesť slobodné rozhodnutie pre Neho alebo pre Jeho protivníka, ktorý ho zbavil slobody a od ktorého sa preto musí sám oslobodiť. Slúženie v Láske je kľúčom k oslobodeniu od tohto nekonečne dlhého zajatia.... To čo duchovná bytosť musela robiť v súlade s Božou vôľou na dlhej ceste cez celé stvorenie, teraz by mala v konečnom štádiu urobiť svojou vlastnou vôľou.... mala by slúžiť v Láske.... Tým demonštruje (alebo „tak dokazuje“) svoj Božský pôvod. Láska charakterizovala Božskú bytosť a človek sa znova formuje do svojej pôvodnej prirodzenosti (alebo „toho čím bolo prv“), znova prijíma to, čoho sa dobrovoľne vzdal kvôli pýche. Hneď ako bude ľudská bytosť slúžiť v Láske, bude jeho urážka proti Bohu zrušená, opustí stav hriešnosti a nájde cestu späť k Bohu, od ktorého sa vzdialil (dištancoval sa).... On spoznáv svoje synovstvo a bude túžiť vstúpiť do správneho vzťahu s Otcom a skrze svoju lásku sa stať opravdovým Božím dieťaťom....

Všetko sa však musí konať v slobodnej vôli. Toto je skúška jeho pozemského života, ktorou bezpodmienečne musí prejsť. Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože dostane od Boha pomoc všelijakým spôsobom. Ale on môže aj prechádzať nekonečne dlhým procesom vývoja v zákone prinútenia márne, ak namiesto toho, aby postupoval vo fáze ľudskej bytosti sa zastaví, alebo dokonca pošmykne dolu. Potom on znova zneužíva svoju slobodnú vôľu.... nevyužíva veľa príležitostí, ktoré má k dispozícii, aby dosiahol cieľ, a potom bude musieť akceptovať (prijať) následky opakovanej cesty celým stvorením.

Jedného dňa určite dosiahne svoj cieľ, ale je na samotnej bytosti, aby rozhodla o trvaní svojho zajatia/zviazanosti. Boh mu umožnil aby sa mohol stať dokonalým, ale vždy bude rešpektovať jeho slobodnú vôľu.

AMEŇ

Traduttore
Tradotto da: Lorens Novosel