• Indietro

La schiavitù spirituale - I Comandamenti

E’ una schiavitù spirituale, quando l’uomo viene spinto in una fede attraverso disposizioni e comandamenti e gli rimane interdetto qualsiasi esame di ciò, sotto minaccia di punizioni temporali o eterne. Appena l’uomo stesso si può decidere liberamente, se vuole accettare oppure no il patrimonio spirituale offertogli, non è schiavizzato spiritualmente e quindi anche pienamente responsabile per il suo pensare ed agire. E perciò Gesù non ha detto ai Suoi discepoli: “Imponete loro ciò che devono credere.... “, ma Egli li ha mandati nel mondo con le Parole: “Andate ed istruite tutti i popoli.... “ Non si parla di nessun altro Comandamento che soltanto del Comandamento dell’amore per Dio e per il prossimo. Questo include anche tutti gli altri dieci Comandamenti che Dio ha dato agli uomini tramite Mosé, perché l’uomo che adempie il Comandamento dell’amore per il prossimo, non trasgredisce in nessun modo contro quei Comandamenti divini. Ed è peccato tutto ciò che infrange il Comandamento divino dell’amore. Le conseguenze dei peccati sono le loro punizioni, quindi l’uomo punisce sé stesso, ma non gli viene emesso una punizione da Dio, ma secondo la Giustizia divina l’effetto del disamore, il peccato, è sempre doloroso per l’uomo e deve prendere su di sé le conseguenze del peccato sulla Terra oppure nell’aldilà. Ma quando vengono rilasciati comandamenti umani la cui non-osservanza viene calcolata come peccato per l’uomo, che ha per conseguenza la Punizione di Dio, questa è una schiavitù spirituale, è un limitare la libera volontà, perché l’uomo fa sotto pressione ciò che deve fare ed avrà poco successo nel suo sviluppo verso l’Alto. Perché davanti a Dio è prezioso solamente ciò che l’uomo fa nella libera volontà e per amore per Dio. A questo dev’essere spinto dall’interiore e seguire la voce interiore, allora è un’opera della libertà che viene valutata dinanzi a Dio. Anche la fede dev’essere conquistata dall’uomo stesso attraverso esami e riflessioni su ciò che viene preteso da lui di credere. Dev’essere una fede convinta, conquistata nella libera volontà, ma non dev’essere pretesa per costrizione una fede che dev’essere accettata incondizionatamente, se viene trasmessa ad un uomo in modo scolastico. Allora l’uomo si trova nella schiavitù spirituale ed una tale fede è morta, è inutile dinanzi a Dio. Ma innumerevoli uomini vengono tenuti nella schiavitù spirituale, vengono istruiti e sovente anche da uomini ignari, vengono messi in un certo stato di costrizione mentre il peccato con la sua punizione accompagna ogni insegnamento di fede, cioè la non-accettazione della fede viene presentata come peccato che ha per conseguenza la sua punizione. Con ciò l’uomo potrebbe togliere da sé la responsabilità se a lui stesso non sorgessero pure dei dubbi di fede che lo stimolano alla riflessione in parte dall’esterno, in parte dall’interno, di stare nella Verità. Dio scuote sovente il pensare degli uomini che vivono alla giornata nella schiavitù spirituale; attraverso influenze esterne, attraverso il proprio destino, vengono indotti alla riflessione, affinché usino il dono dell’intelletto ed esaminino, malgrado la pressione contrario di coloro che si credono autorizzati ad insegnare. E si libererà dalla schiavitù spirituale colui che cerca seriamente la Verità, riconoscerà l’ingiusto della pretesa di accettare incondizionatamente qualcosa che gli hanno trasmesso degli uomini. Perché ciò che è divino dei loro insegnamenti, l’esaminando lo riconosce anche come divino, ma molto presto imparerà a distinguere l’Opera di Dio dall’opera d’uomo, molto presto riconoscerà l’insipidezza degli insegnamenti che non sono di origine divina e molto presto imparerà a considerare la libera volontà dell’uomo come fattore principale che è determinante per lo sviluppo verso l’Alto della sua anima. Ed allora si libera dalle catene che sono l’opera d’uomo, allora sarà anche convinta la sua fede e molto più preziosa che la fede formale, che molti uomini chiamano propria e la difendono per tradizione, ma che non resiste, se sugli uomini vengono delle prove serie. Perché allora crollerà un edificio che per molto tempo si è affermato, ma che non può rimanere esistente, perché è un’opera d’uomo ed ha lasciato inosservata la libertà della volontà attraverso il rilascio di comandamenti che non corrispondono alla Volontà di Dio. Perché se una volta l’uomo deve rispondere, allora deve poter agire nella piena libertà della volontà, ma mai essere costretto alla decisione sotto la minaccia di punizioni, perché altrimenti non potrebbe diventare perfetto in eterno.

Amen

DUCHOVNÉ OTROCTVO... PRIKÁZANIA...

Duchovné otroctvo je, keď je človek nútený veriť na základe ustanovení a prikázaní, pokým mu je zakázané skúmať pod hrozbou dočasných alebo večných trestov. Akonáhle sa človek môže slobodne rozhodnúť, či chce alebo nie akceptovať ponuknuté duchovné poznanie, nie je duchovne podrobený, a preto je plne zodpovedný za svoje myslenie a konanie. Preto Ježiš nehovoril Jeho učeníkom: „Prikážte ľuďom to, čomu majú veriť....“, ale poslal ich na svet so Slovami: „Choďte po celom svete a učte všetky národy....“ (Matúš 28:19).

Nejde o žiadne iné prikázanie, iba o prikázanie Lásky k Bohu a blížnemu.... Toto prikázanie zahŕňa aj všetkých desať prikázaní, ktoré Boh dal ľuďom prostredníctvom Mojžiša, pretože človek, ktorý plní prikázanie Lásky k blížmenu v žiadnom prípade neporušuje tieto Božské prikázania. A hriech je všetko, čo porušuje Božské prikázanie Lásky. Dôsledok hriechu je trest, takže človek sám seba potrestá a nie že by ho Boh trestal, ale podľa Božskej spravodlivosti je následok nelásky, hriechu, pre človeka vždy bolestivý a musí čeliť následkom hriecha na Zemi, ako aj v inej ríši.

Ale ak sa vydajú ľudské prikázania, ktorých nedodržanie sa považuje za hriech, ktorý má za následok Boží trest, vtedy je to duchovné otroctvo, je to obmedzenie slobodnej vôle, pretože človek bude robiť to, čo by mal, pod tlakom a bude mať malý úspech v jeho vzostupnom vývoji. Pretože to, čo je cenné pred Bohom, je len to, čo človek robí zo slobodnej vôle a kvôli Láske k Bohu. On musí mať na to vnuknutie zvnútra a v súlade s vnútorným hlasom, potom je to slobodné dielo, ktoré si Boh cení.

Vieru musí tiež získať človek sám prostredníctvom skúmania a premýšľania o tom, čo sa od neho vyžaduje, aby uveril. Musí to byť presvedčenie získané zo slobodnej vôle, no z prinútenia sa nesmie vyžadovať viera, ktorá musí byť bezpodmienečne prijatá, ak je prenesená človekovi školským spôsobom. Vtedy je človek v duchovnom otroctve a takáto viera je mŕtva a pred Bohom bezcenná.

Ale nespočetní ľudia sú držaní v duchovnom otroctve, sú často poučovaní ľuďmi, ktorí samí nemajú vedomosti, uvedení sú do určitého nutkavého stavu tým, že hriech s príslušnym trestom nasleduje každú doktrínu, tj. neprijatie viery sa zobrazuje ako hriech, ktorý má za následok trest. Človek by tak mohol sňať zo seba zodpovednosť, ak by nezažil pochybnosti o viere, ktoré čiastočne pochádzajú zvnútra a čiastočne zvonka, a ktoré ho povzbudzujú k tomu, aby o tom premýšľal, akonáhle to myslí vážne, aby stál v Pravde. Boh často otriasa mysľami tých, ktorí žijú v duchovnom otroctve; sú nútení premýšľať cestou vonkajších vplyvov a vlastného osudu aby využívali dar mysle a skúmali, napriek protitlaku tých, ktorí sa považujú za oprávnených učiť....

A duchovného otroctva sa zbaví ten, ktorému vážne záleží spoznať Pravdu, on rozpozná nespravodlivosť požadovania bezpodmienečne prijať niečo, čo mu ľudia podali. Pretože to, čo je Božské z ich učenia, je skúšajúcim uznané ako Božské, ale veľmi skoro sa naučí rozlišovať Božie dielo od ľudskej práce, veľmi skoro uznáva nedostatok učení, ktoré nie sú Božského pôvodu, a veľmi skoro prichádza k záveru, že je slobodná vôľa človeka hlavným činiteľom určujúcim vzostup jeho duše.

A vtedy sa oslobodí okov, ktoré sú ľudským dielom, vtedy sa jeho viera stane presvedčenejšou a bude oveľa cennejšia od formálnej viere, ktorej mnohí ľudia podľahli a v ktorej sú z tradície, no ktorá nevydrží také vážne skúšky, prichádzajúce na ľudí. Lebo vtedy sa zrúti stavba, ktorá sa už dlhú dobu zachovávala, ale ktorá nemôže prežiť, pretože je to ľudská práca a zanedbala slobodu vôle vydávaním príkazov, ktoré nezodpovedajú Božej vôli. Pretože ak ľudia majú za seba jedného dňa zodpovedať, musia byť schopní konať v úplnej slobode vôle a nikdy nesmú byť nútení rozhodnúť sa, ani prostredníctvom hrozby trestu za hriechy.... pretože inak sa oni nemôžu stať navždy dokonalými....

AMEŇ