• Indietro

Il destino della vita, la Volontà di Dio

Come Dio lo ha destinato, così l’avvenimento del mondo prende il suo corso, e così si svolge anche la vita terrena per ogni singolo uomo, com’è la Sua Volontà. Nessuno può sfuggire al suo destino, egli può ottenere da Dio soltanto pieno di fiducia attraverso una preghiera che Egli lo aiuti a portarlo, se egli stesso è troppo debole. E perciò l’uomo stesso non può formare diversamente il suo destino, anche se lo crede, perché così come viene, lo ha previsto Dio sin dall’Eternità, ed Egli Stesso mette nel cuore dell’uomo i pensieri per eseguire proprio ciò che corrisponde al Suo Piano divino. L’uomo ha bensì la sua propria volontà, ma gli avvenimenti terreni devono sempre essere considerati come la Volontà o la Concessione di Dio che coincidono totalmente con il Piano dall’Eternità, perché Dio sà sin dall’Eternità della predisposizione spirituale di ogni uomo. E sull’uomo non viene niente che la Sua saggissima Volontà non abbia già considerato come salvifico per la sua anima. Di conseguenza l’uomo non può evitare nulla da sé, soltanto di nuovo attraverso l’intima preghiera aumentare l’effetto per il suo corpo, se è favorevole oppure se lo indebolisce, se è per lui di sofferenza. E l’uomo si può perciò affidare pieno di confidenza all’Operare ed Agire di Dio, perché come viene, così è bene per la sua anima e la forza della sua fede può anche formare sopportabile ogni avvenimento terreno, se l’uomo si affida pienamente al Padre nel Cielo e lascia operare Lui soltanto. Egli può lasciare passare tutto su di sé totalmente senza preoccupazione, perché non esiste nulla che non abbia già trovato prima l’Assenso di Dio, quindi che è stato trovato bene per la sua anima e perciò gli sarebbe stato caricato. E quindi l’uomo non ha nulla da temere, non deve aver paura di ciò che arriva, appena si collega intimamente con Dio, dato che la sua predisposizione verso Dio è anche secondo l’intero decorso della sua vita. E se riconosce questo, guarderà tranquillo e composto a tutto ciò che gli è destinato, dato che ora sà anche, che soltanto l’Amore di Dio è il motivo, quando vengono su di lui gioia o sofferenza. Perché Egli sà sin dall’Eternità, di quali mezzi il figlio terreno ha bisogno per poter maturare nella sua anima, ed Egli impiega questi mezzi. Tutto avviene irrevocabilmente così come Egli lo ha destinato, senza che l’uomo possa cambiare qualcosa con la propria forza. Perciò sono inutili tutte le preoccupazioni che l’uomo si crea sul suo futuro, come non deve necessariamente essere peggiore, quando la fede dell’uomo è così forte da rimanere in intimo contatto con Dio. Perché la Sua Volontà sarà sempre fatta nel Cielo e sulla Terra, l’uomo non può opporsi alla Sua Volontà e la Sua Volontà è davvero la più saggia e perciò sempre buona.

Amen

ŽIVOTNÝ OSUD JE BOŽIA VÔĽA

Svetské udalosti sa budú diať v súlade s Božou vôľou a takto sa bude odohrávať aj pozemský život každého jednotlivého človeka, tak, ako ho určil Boh. Nikto nemôže uniknúť svojmu osudu; pomocou úplne dôvernej modlitby (modlitby úplnej dôvery v Boha) môže dospieť len do bodu, kedy mu Boh pomôže sa s tým vysporiadať, ak je na to sám príliš slabý. A preto ľudská bytosť nie je schopná vytvárať svoj vlastný osud iným spôsobom, aj keď verí inak, pretože spôsob, akým sa odvíja, je spôsob, akým Boh od večnosti zamýšľal a sám vkladá myšlienky do srdca človeka, aby robil presne to, čo zodpovedá Jeho Božiemu Plánu. Ľudská bytosť má určite slobodnú vôľu, ale pozemské udalosti treba vždy vnímať ako Božiu vôľu alebo dovolenie, ktoré je plne v súlade s večným plánom. Boh totiž poznal duchovný stav každého človeka naveky. A tak sa s ľudskou bytosťou nestane nič, čo by Jeho veľmi hlboká múdrosť nepovažovala za prospešné pre jeho dušu. V dôsledku toho nie je možné, aby človek od seba čokoľvek (to, čo sa mu deje na Zemi) odvrátil, iba úprimnou modlitbou môže zvýšiť účinok (toho) na svoje telo, ak (to, čo sa deje) je priaznivé, alebo ho zmenšiť, ak mu škodí. Z tohto dôvodu sa človek môže s úplnou dôverou odovzdať Božej vláde a činnosti, pretože čokoľvek sa stane, bude dobré pre jeho dušu a sila viery môže skutočne urobiť každú pozemskú udalosť znesiteľnou, ak sa človek úplne a s dôverou odovzdá Nebeskému Otcovi a dovolí Mu vládnuť. Môže dovoliť, aby sa mu všetko stalo bez najmenšej starostlivosti, pretože neexistuje nič, čo by Boh predtým neschválil, považoval za dobré a užitočné pre jeho dušu a z toho dôvodu mu bolo vnútené. Človek sa teda ani nemusí ničoho báť, nemusí sa báť prichádzajúcich udalostí, len čo sa dôverne zjednotí s Bohom, veď celý jeho život prebieha v súlade s jeho postojom k Bohu. A ak to pochopí, bude pokojne a svorne čakať na to, čo mu bolo dané, pretože vie, že len Božia Láska je dôvodom, aby k nemu prichádzala radosť alebo utrpenie. Boh od večnosti totiž vedel, aké prostriedky potrebuje pozemské dieťa, aby mohlo duševne dospieť, a práve tieto prostriedky používa... Všetko sa bezpochyby stane tak, ako sa On rozhodol, a nikto to nebude môcť zmeniť svojou vlastnou silou. To je dôvod, prečo sú všetky obavy, ktoré má človek o svoju budúcnosť, zbytočné, pretože si ju nemôže zlepšiť, ak mu nie je naklonená, rovnako ako sa nemusí zhoršiť, ak je viera človeka taká silná, že zostane v úzkom kontakte s Bohom. Pretože Jeho vôľa sa bude vždy diať v Nebi a na Zemi, žiadna ľudská bytosť nemôže odporovať Jeho vôli a Jeho vôľa je skutočne múdrejšia, a preto vždy dobrá.

AMEŇ

Človek sa môže s úplnou dôverou odovzdať Božej vláde a činnosti, pretože čokoľvek sa stane, bude dobré pre jeho dušu a sila viery môže skutočne urobiť každú pozemskú udalosť znesiteľnou, ak sa človek úplne a s dôverou odovzdá Nebeskému Otcovi a dovolí Mu vládnuť. Môže dovoliť, aby sa mu všetko stalo bez najmenšej starostlivosti, pretože neexistuje nič, čo by Boh predtým neschválil, považoval za dobré a užitočné pre jeho dušu a z toho dôvodu mu bolo vnútené. Človek sa teda ani nemusí ničoho báť, nemusí sa báť prichádzajúcich udalostí, len čo sa dôverne zjednotí s Bohom, veď celý jeho život prebieha v súlade s jeho postojom k Bohu. A ak to pochopí, bude pokojne a svorne čakať na to, čo mu bolo dané, pretože vie, že len Božia Láska je dôvodom, aby k nemu prichádzala radosť alebo utrpenie.