• Indietro

Leggi divine – Il peccato

Un’eterna Legge determina le linee di condotta per ogni pensare ed agire, ed è richiesto l’impegno di tutta la forza per la strettissima osservanza dei Comandamenti divini, che sono nuovamente soltanto le chiare pretese che corrispondono all’Ordine divino e quindi si adeguano sempre alle leggi della natura date da Dio. Una Legge rilasciata in certo qual modo dal più sommo Legislatore significa quindi anche la linea di condotta per ogni pensare ed agire che, se deve corrispondere alla Volontà di Dio, deve adeguarsi alle Pretese divine. Ogni deviare o agire contrario dev’essere quindi riconosciuto e percepito come ingiustizia o peccato; pure così un inserirsi nell’Ordine divino deve aver per effetto, che contentezza interiore ed inconfondibile progresso spirituale sono il successo di un camino terreno compiacente a Dio e che osserva le Sue Leggi. Dove alle Leggi di Dio non viene data nessuna considerazione, risulta molto presto uno stato incontenibile, che comprensibilmente si manifesta proprio nel contrario, nell’abbaglio spirituale, una vita interiore sottosviluppata e grave disperazione di fronte ad una vita terrena seguita da una Vita nell’aldilà nella Beatitudine. Ma se il figlio terreno intende sempre eseguire il suo pensare ed agire nel senso voluto dall’Ordine divino, la sua condizione spirituale diventa sempre più luminosa e limpida, ed ora è anche in grado di decidere, fin dove ogni Creazione è sottoposta alle Leggi divine, cioè quale compito è assegnato ad ogni Opera di Creazione e del perché un agire contrario contro i Comandamenti di Dio hanno delle conseguenze così gravi; perché presto deve riconoscere, che nessun essere può trasgredire contro le Disposizioni di Dio senza avere seri danni nella relazione spirituale. L’uomo ha bensì la libertà della volontà di opporsi a queste Disposizioni, ma allora per propria responsabilità e pericolo, ed in un tempo prevedibile a nessun essere riuscirà rimanere senza danno per la sua anima, di poter lasciare inosservate le Leggi, perché nel breve tempo terreno deve sempre soltanto aspirare ad eseguire tutte le Disposizioni dell’eterna Divinità, se l’anima deve poter registrare per sé un evidente vantaggio. Solo un definitivo riconoscere delle Leggi divine ed una cosciente gioiosa osservazione dei Comandamenti di Dio può procurare la maturità dell’anima, com’è voluto da Dio Stesso, che il figlio terreno Lo segua e diventi degno del Suo Amore e della Sua Grazia.

Amen

Božie zákony.... hriech....

Večný zákon určuje pokyny pre všetky myšlienky a činy, a na to je potrebná všetka sila pre najprísnejšie dodržiavanie Božích prikázaní, ktoré sú zase iba jasnými požiadavkami, ktoré zodpovedajú Božiemu poriadku, a preto sa vždy prispôsobujú Bohom daným prírodným zákonom. Zákon tak, ako bol daný najvyšším zákonodarcom, tiež znamená usmernenie pre každé myslenie a konanie, ktoré.... ak by malo zodpovedať Božej vôli, musí sa prispôsobiť Božím požiadavkám. Akákoľvek odchýlka alebo porušenie musí byť podľa toho spoznané a zažité ako neprávosť alebo hriech; podobne aj zapadanie do Božského poriadku musí mať taký účinok, že vnútorné uspokojenie a nezameniteľný duchovný pokrok sú úspechom pozemskej chôdze, ktorá sa páči Bohu a ktorá dodržiava Jeho zákony.

Tam, kde sa nevenuje pozornosť Bohom daným zákonom, veľmi rýchlo prichádza do bezdôvodného (jalového) stavu, ktorý pochopiteľne vyjadruje opak.... v duchovnej slepote, nerozvinutom vnútornom živote a ťažkej beznádejnosti vo vzťahu k životu v blaženosti v Inej ríši, ktorý nasleduje po živote na Zemi. Ale ak sa človek vždy snaží, aby svoje myslenie a konanie vždy uskutočňoval v zmysle zákona žiadaného Bohom, jeho duchovný stav bude stále jasnejší a jasnejší a on bude tiež môcť rozlišovať, do akej miery celé Stvorenie podlieha Božským zákonom.... tj aká úloha je pridelená každému stvoreniu a prečo má porušenie Božích prikázaní také ťažké následky. Pretože si on musí čoskoro uvedomiť, že žiadna bytosť nemôže porušovať Božie príkazy bez toho, aby bola duchovne vážne poškodená.

Človek dokonca má slobodu vôle postaviť sa proti týmto príkazom, ale potom na vlastnú zodpovednosť a riziko, a nikdy sa žiadnej bytosti nepodarí vyhnúť poškodeniu svojej duše, ak ignoruje tie zákony, pretože v krátkom pozemskom čase je vždy potrebné usilovať sa spĺňať všetky požiadavky večného Božstva, ak by duša chcela zaznamenať opravdovú výhodu pre seba. Iba úplné prijatie Božích zákonov a vedomé, radostné dodržiavanie Božích prikázaní môžu viesť k zrelosti duše, ako to požaduje Samotný Boh.... aby sa pozemské dieťa priblížilo k Nemu a stalo sa hodné Jeho Lásky a Milosti....

AMEŇ