• Back

Other translations:

DUHOVNO NIZAK STUPANJ.... NEDOSTATAK LJUBAVI.... SEBICNA LJUBAV....

Najveci dokaz duhovno niskog stupnja covjecanstva je nedostatak Ljubavi, koji je ocigledan svugdje medu ljudima. Sebicna se ljubav postojano povecala i jedva itko više prakticira Ljubav spram bližnjega, otud na Zemlji takoder mora biti profano stanje, stanje aktivnosti zlih sila, gdje Božji protivnik [[(Sotona)]] uvijek ima prednost i ljudi su njegovi voljni subjekti. Duhovna tama postaje povecavajuce gora, zrake svjetla su jedino rijetko prepoznatljive i cak ucestalo simulirane od strane obmanjujucih svjetala bez snage zracenja.... Sudeci po stupnju Ljubavi u ljudi vrijeme kraja je jasno pristiglo....

Može se zamjetiti jedno ocigledno opadanje, ljudi su cvrsto priljubljeni uz materiju, oni jedino vrednuju njihovo tijelo i njegov komfor, zemaljski uspjeh i povecanje zemaljske robe. Oni ne vjeruju u cinjenicu da njihove duše trpe izuzetnu nevolju buduci ne vjeruju u dušin život nakon smrti, doista, oni ucestalo cak nijecu da imaju dušu. Oni ne mogu biti prisiljeni na drugaciji nacin razmišljanja, njihova se slobodna volja mora poštovati, ali sukladno oni takoder pripremaju svoju vlastitu sudbinu nakon njihove smrti.

I svatko tko promatra što se dogada u svijetu, u njegovom neposrednom susjedstvu, takoder zna da se ovo stanje ne može zauvijek nastaviti buduci ono postaje sve gore i gore iz dana u dan, buduci ljudska pohlepa za stvarima nastavlja rasti, buduci nikakvo duhovno stremljenje ne može biti zamjeceno i buduci ce svaka situacija eventualno doci do kraja ako ne korespondira sa Božanskim redom.

Ljudi više ne služe jedni drugima, svatko želi vladati i istovremeno biti služen, svatko želi od drugoga što on uživa ali nitko nije voljan uciniti isto zauzvrat.... Nema Ljubavi, ljudska su srca otvrdnula, i ima jedino uvijek nekolicina ljudi voljnih pomoci u vremenima potrebe.... I to je malo stado, jer jednom kada volja da se ljubi postane aktivna ona ce uspostaviti vezu sa Vjecnom Ljubavlju. A Ova nece opet napustiti osobu, koja dobrovoljno vrši ljubavne napore.

Vi ljudi ne znate blagoslove ljubav-nih djela.... vi ne znate koliko lakše bi mogli putovati vašom zemaljskom stazom samo ako bi prakticirali Ljubav i na taj nacin primali postojano više za vašu dušu, ali takoder primili ono što vam je potrebno za vaš zemaljski život. Ali bezosjecajnom covjecanstvu nedostaje ovo znanje, svatko gleda samo na sebe, i svatko pokušava izvuci štogod može od života i zaboravlja da mu je njegov cas smrti nepoznat, da može umrijeti u svako vrijeme i da ništa što posjeduje nece ponijeti u onostrano, nego da ce pristici ogoljeo/prazan i bijedan na drugu stranu. Jer on nema ništa za prikazati za njegovu dušu koju je on bio izgladnjivao u zemaljskom životu ali koja je sve što mu je sada preostalo i koja ulazi u duhovno kraljevstvo u ocajnom siromaštvu. I ovo bezosjecajno stanje ljudi ne može rezultirati ni u najmanjem duhovnom napretku. Medutim, kako duša živi na Zemlji jedino u svrhu sazrijevanja, ali ova svrha nije ispunjena, silna intervencija od strane Boga se mora dogoditi, oštri ukor i podsjetnik, tako da ce nekolicina ljudi prepoznati svrhu njihova zemaljskog života i promijeniti sebe prije nego zapocne posljednji stadij Zemlje koji nece trajati dugo dok ne dode kraj.

Ljudi ne obracaju pažnju na Božji nježan glas kroz udarce sudbine, katastrofe i svakojake vrste nesreca, kroz Rijec Božju odgore, i tako im se mora govoriti sa glasnijim glasom, i blažen je onaj, koji želi cuti Božji glas i primi ga k srcu, jer cak onda ce biti mnogo ljudi koji Ga ne žele prepoznati kada im govori kroz elemente prirode sa ogromnom snagom.... Oni, takoder, nece biti prisiljeni nego ce biti sposobni donijeti odluku slobodne volje, unatoc tome biti ce poštedeni najgoreg, ponovljenog prognanstva u tvrdu materiju, ako još pronadu i zapute se stazom ka Bogu, ako Ga još priznaju i zazivaju Ga za milosrde (Joel 2:32)....

Ali onda ce doci kraj, jer Zemlja više ne ispunjava njezinu svrhu, ona više nece biti korištena od strane duša kao mjesto sazrijevanja, ona ce biti samo korištena za tijelo, i svatko ce sebe uzdizati do vladara svijeta i uzrokovati najvece uništenje sebi samome u vjerovanju kako kontrolira sve zakone prirode i tako takoder da može nekažnjivo eksperimentirati, što ce onda voditi do konacnog uništenja Zemlje.

Ali to je ono što ljudi sami žele, i stoga ce se zbiti kako je proglašeno u Rijeci i u Pismu: nastat ce novo nebo i Nova Zemlja i Božanski ce red biti obnovljen, tako da se povratak duša k Bogu može nastaviti, kao što je

naumljeno u Njegovom vjecnom planu Spasenja.

AMEN

Translator

nízka Duchovná úroveň... nedostatok lásky... sebecká láska... (Matúš 24:12)

Najväčším dôkazom nízkej duchovnej úrovne ľudstva je nedostatok Lásky, ktorý je zrejmý všade medzi ľuďmi. Sebecká láska sa neustále zväčšovala a ťažko, že niekto už praktizuje Lásku k blížnemu, a preto musí existovať aj profánny (svetský, znesväcujúci) stav na zemi, stav činnosti zlých síl, kde má Boží protivník (Satan) vždy navrch a ľudia sú jeho ochotní poddaní. Duchovná temnota sa čoraz viac zhoršuje, lúče svetla sú rozpoznateľné len zriedka a dokonca sú často predstierané klamnými svetlami bez sily žiarenia... Súdiac podľa stupňa Lásky u ľudí, čas konca zjavne nastal...

Zjavný pokles je možné zistiť, ľudia sú pevne pripojení k matérii , vážia si iba svoje telo a jeho pohodlie, pozemský úspech a nárast pozemských komodít. Neveria skutočnosti, že ich duše trpia mimoriadnymi ťažkosťami, pretože neveria v život duše po smrti, dokonca často popierajú, že by mali dušu. Nemožno ich prinútiť k inému spôsobu myslenia, musí sa rešpektovať ich slobodná vôľa, ale podľa toho si pripravujú aj vlastný osud po smrti.

A každý, kto sleduje, čo sa deje vo svete, v jeho bezprostrednom susedstve tiež vie, že tento stav nemôže pokračovať večne, pretože sa zhoršuje zo dňa na deň, pretože chamtivosť ľudí po hmotných veciach stále rastie, pretože si nemožno všimnúť žiadne duchovné úsilie. a pretože každá situácia sa nakoniec skončí, ak nezodpovedá Božiemu poriadku.

Ľudia si už navzájom neslúžia, každý chce namiesto toho vládnuť a súčasne byť obsluhovaný, každý chce od toho druhého to, čo ho baví, ale nikto nie je ochotný urobiť to isté niekomu inému... Neexistuje Láska, srdcia ľudí sú zatvrdnuté a je len pár ľudí ochotných pomôcť v čase núdze... A toto je malé stádo, pretože ak raz dôjde k aktivácii vôle milovať, vytvorí sa puto s Večnou Láskou. A Tá už neopustí človeka, ktorý dobrovoľne vykonáva námahy Lásky.

Vy, ľudia, nepoznáte požehnania láskyplných skutkov... neviete o koľko ľahšie by ste mohli kráčať svojou pozemskou cestou, keby ste len praktizovali Lásku a tým pádom prijímali dôsledne viac pre svoju dušu, ale tiež prijímali aj to, čo potrebujete pre pozemský život. Ale bezcitnému ľudstvu tieto vedomosti chýbajú, každý sa len stará sám o seba a každý sa snaží zo života dostať všetko, čo sa len dá, a zabúda, že jeho hodina smrti mu nie je známa, že môže kedykoľvek pominúť a nevezme si nič, čo vlastní, do inej (večnej) ríše, ale že na druhú stranu dorazí holý a nešťastný. Pretože nemá čo ukázať pre svoju dušu, ktorú vyhladoval v pozemskom živote, ale ktorá je všetko, čo mu teraz zostalo a ktorá v zúfalej chudobe vstupuje do duchovného kráľovstva. A tento bezcitný stav ľudí nemôže mať za následok ani najmenší duchovný pokrok. Keďže však duša žije na Zemi iba ako ľudská bytosť s cieľom dozrievania, a tento účel nie je splnený, musí sa uskutočniť silný Boží zásah, ostré pokarhanie a pripomenutie, aby určitý počet ľudí prehodnotilo účel svojho pozemského života a zmenilo sa predtým, ako sa začne posledná etapa Zeme, ktorá nebude trvať dlho, až kým neprijde koniec.

Ľudia si nevšímajú jemný Boží hlas prostredníctvom úderov osudu, katastrof a všetkých druhov nehôd, prostredníctvom Božieho Slova zhora, a preto k ním treba hovoriť silnejším hlasom a požehnaný je ten, kto chce počuť Boží hlas a berie si ho k srdcu, pretože aj potom bude veľa ľudí, ktorí Ho nebudú chcieť spoznať, keď k nim hovorí prostredníctvom prírodných prvkov s ohromnou silou... Oni tiež nebudú nútení, ale budú schopní urobyť rozhodnutie zo slobodnej vôle, napriek tomu budú ušetrení najhoršieho, opakovaného vyhnanstva do tvrdej hmoty, ak ešte nájdu a pôjdu cestou k Bohu, ak Ho ešte uznajú a zavolajú k Nemu o milosť (Joel 2:32)...

Ale potom príde koniec, pretože Zem už nebude plniť svoj účel, duše ju už nebudú využívať ako miesto na dozrievanie, bude iba využívaná pre telo a každý sa bude povyšovať na vládcu sveta a spôsobí najväčšie zničenie sám sebe vo verení, že ovláda všetky prírodné zákony a tým pádom aj môže beztrestne experimentovať, čo potom povedie k definitívnemu zničeniu Zeme.

Ale toto je niečo čo chcú sami ľudia, a preto sa aj stane to, čo je zvestované v Slove a Písme: vznikne nové nebo a Nová Zem a znovu sa obnoví Boží poriadok, aby návrat duší k Bohu mohol pokračovať tak, ako je to určené v Jeho večnom pláne Spásy.

AMEŇ

Translator