• Back

„NE UBIJ…“

Oni koji su u svijetu oštroumni, to nisu uvijek kada se radi o upucivanju drugih ljudi u Božansko-duhovno… Uvijek je razlicito kako misle i prosuduju svjetovni ljudi, i kako prosuduje Bog, i gotovo uvijek ce svjetovni um suditi tako, kako je od koristi za svjetovne ljude.... No, da li to takoder odgovara Božanskoj volji, oni ne promišljaju. Ne može nikada biti u Božjoj volji, da se mocni uzdigne iznad nemocnoga, da tlaci slaboga, i lišava ga njegove slobode… Bog je sve ljude stvorio s jednakim pravima, i nikada nije dao pravo snažnome da zloupotrijebi svoju snagu na nacin da podjarmi slaboga… Ali, ljudska volja je slobodna, a ucinak zle volje Bog može i hoce,ipak iznova voditi tako, da on bude od blagoslova za doticnoga…tako da u konacnici, djela vrijedna prezira mogu imati odgojni ucinak, i doprinositi sazrijevanju duše… kao što medutim, takoder mogu proizvesti i negativni rezultat, ako je volja doticnog slabog covjeka takoder zla… Ne ubij… Ova zapovijed vam je dana, i vi ju trebate u svakom trenutku poštivati.... Svaki covjek, medutim, ima takoder dužnost… vršiti istu zapovijed… štititi život… stoga takoder i pravo, obraniti sebe samoga ili život drugih, buduci ce uvijek biti ljudi koji griješe protiv Božjih zapovijedi, koji zloupotrebljavaju svoju snagu, koji ne poštuju ljudska prava i ocigledno su po volji onoga, koji stoji kao neprijatelj spram Boga.... Nije Božja volja da se uzvraca oko za oko, zub za zub, da covjek odgovara zlom na zlo… Jer, svaka mržnja treba biti pobijedena, te covjek treba oprostiti cak i neprijatelju, ako on sam traži oprost od Boga… Ali, Božji dar je i ljudski život, koji mora biti obranjen od strane svakoga koji je za to sposoban, jer mu je život dan za sazrijevanje duše, i to je zbog cega on ne smije biti olako predan (žrtvovan)… On mora svoj vlastiti život braniti, on stoga nece biti pozvan na odgovornost u slucaju nužne obrane… ali on ce biti pozvan na odgovornost, ako on ne štiti život drugih, kojeg je on mogao zaštititi.... Jer onda je on kriv za njihovu smrt jednako kao da ih je on sam ubio, buduci zapovijed: „Ne ubij…“ obuhvaca takoder i brigu za život bližnjega, to je jednostavno zapovijed Ljubavi za bližnjega, koja mora biti ispunjena… uvijek pretpostavljajuci da je covjek u stanju zaštititi život bližnjega.... Ali u svijetu su pobrkani pojmovi… Glad za moci, politicki interesi, neprijateljstvo i nedostatak Ljubavi su stvorili zakone, koji narušavaju Božanski red… Božanske zapovijedi ostaju zanemarene, ljudi su nauceni lažnom pojmu casti, sve se nalazi van Božanskog reda, a uzajamna misao o uništenju i slabljenju se može naci posvuda, ali se krije pod plaštem pravednosti… Od ljudi izdani zakoni prisiljavaju na nepoštivanje Božanske zapovjedi… i nijednom covjeku život bližnjega nije svet.... Oni se podvrgavaju neopravdanim zahtjevima, dijelom prisilno, dijelom dobrovoljno; olako postupaju kako s vlastitim životom, tako i sa životom bližnjega… oni sebe same olako dovode u opasnost, i igraju se životima drugih.... Oni ne znaju o vrijednosti života za dušu… I stoga su takoder spremni ratovati protiv bližnjih, i za njih se ne radi samo o obrani ljudskog života, nego takoder o postizanju drugih ciljeva, koji su uvijek zemaljsko-materijalni, i stoga ne mogu biti Božanska volja. Misao o obrani dragocjenog života se nalazi jedino kod nekolicine… namjesto toga, prevladava misao o zemaljskoj koristi ili povoljnim posljedicama.... A zapovijed: „Ne ubij…“ je bez razmišljanja odbacena, ili takoder navedena tek u svrhu postizanja drugih ciljeva.... Ipak, ova zapovijed opstaje kao Božja Rijec: Ne ubij.... I, tko u slobodnoj volji, bez opasnosti za samoga sebe ili za druge, okonca život bližnjega, on se ogrješuje o ovu zapovijed, i za to ce on morati odgovarati.... A Bog ce suditi u skladu sa zakonom i pravednošcu.

AMEN

„nezabiješ....“

Tí, ktorí sa na svete považujú za múdrych, nie sú vždy, keď príde k tomu, aby poučili iných ľudí o Božsko-duchovných veciach.... Je to rozdiel, ako súdia ľudia sveta a ako súdi Boh, a väčšinou svetská múdrosť bude súdiť ako je to užitočné pre svetských ľudí.... A neuvažuje o tom, či to zodpovedá Božej vôli. Nikdy nemôže byť v Božej vôli, aby sa to, čo je mocné, pozdvihlo nad bezmocným, aby potláčalo slabého a zbavilo ho slobody.... Boh stvoril všetkých ľudí s rovnakými právami a nikdy nedal silnému právo na to, aby zneužíval svoju silu spôsobom, ktorý podrobuje slabých.... Ale vôľa ľudí je slobodná a účinok zlej vôle Boh môže a tiež povedie takým spôsobom, že to bude požehnaním pre týkajúcu sa osobu.... takže, na konci, opovrhnutiahodné skutky môžu mať výchovný účinok a podporovať dozrievanie duše.... ale môžu mať tiež negatívny výsledok, ak je vôľa týkajúcej sa slabej osoby zlá.... Nezabiješ.... Toto prikázanie vám bolo dané a mali by ste ho mať neustále na pamäti (=rešpektovať ho).... Ale každá ľudská bytosť má tiež povinnosť.... riadiť sa rovnakým prikázaním.... chrániť život.... preto má tiež právo, obrániť svoj, alebo životy iných, pretože vždy budú existovať ľudia, ktorí hrešia proti Božím prikázaniam, ktorí zneužívajú svoju silu, nedodržiavajú ľudské práva a správajú sa zjavne podľa vôle toho, ktorý je sám Božím nepriateľom.... Nie je Božou vôľou, aby sa vrátilo oko za oko, zub za zub, aby sa človek odplácal zlým na zlé.... Pretože by mala byť nadvládaná každá nenávisť, a dokonca aj nepriateľovi by malo byť odpustené, ak on sám žiada odpustenie od Boha.... Ale život človeka je tiež darom od Boha, ktorý by mal chrániť každý, kto to dokáže, pretože život je daný dozrievaniu duše, a preto sa nesmie brať na ľahkú váhu.... On musí chrániť svoj vlastný život, takže nebude braný na zodpovednosť v prípade sebaobrany.... ale bude braný na zodpovednosť, ak nechránil životy ostatných, ktorých mohol chrániť.... Vtedy je rovnako vinný z ich smrti, akoby ich zabil sám, pretože prikázanie „Nezabiješ....“ zahŕňa aj starostlivosť o život blížneho, je to jednoducho prikázanie Lásky k svojmu blížnemu, ktoré musí byť vždy plnené.... za predpokladu, že je človek schopný chrániť život blížneho.... Ale vo svete sú zmätené pojmy.... Hlad po moci, politické záujmy, nepriateľstvo a bezbožnosť (nedostatok Lásky) vytvorili zákony, ktoré porušujú Boží poriadok.... Božie prikázania sa ignorujú, ľuďom sa vštepili falošné pocty cti, všetko je mimo Božského poriadku a myšlienka vzájomného zničenia alebo oslabenia sa dá nájsť všade, ale skrýva sa pod plášťom spravodlivosti.... Zákony dané ľuďmi nútia k opovrhnutiu Božieho prikázania.... a žiadnemu človekovi život nie je svätý.... Podriaďujú sa neopodstatneným požiadavkám, čiastočne vynútene, čiastočne dobrovoľne; jednajú nedbanlivo tak so svojím vlastným životom, ako aj so životom svojho blížneho.... bezohľadne sa vystavujú nebezpečenstvu a hrajú sa so životmi iných.... Nepoznajú hodnotu tuzemského života pre dušu.... Preto sú tiež pripravení bojovať proti svojim blížnym a nejde im iba o ochranu ľudského života, ale aj o dosiahnutie ďalších cieľov, ktoré sú vždy pozemské-materiálne, a preto nemôžu byť Božou vôľou. Myšlienka o ochrane vzácneho života sa dá nájsť iba u veľmi malého počtu ľudí.... na druhej strane prevláda myšlienka o pozemských výhodách alebo priaznivých účinkoch.... A prikázanie: „Nezabiješ....“ je bez váhania odmietnuté alebo dokonca uvedené na účel dosiahnutia ďalších stanovených cieľov.... Ale toto prikázanie zostáva ako Božie Slovo: Nezabiješ.... A kto svojou slobodnou vôľou ukončí život svojho blížneho, bez toho aby bol vystavený nebezpečenstvu on alebo iné osoby, porušuje prikázanie a on za to bude musieť zodpovedať.... A Boh bude súdiť spravodlivo a v súlade so zákonom....

AMEŇ