Compare proclamation with translation
PROCES RAZVOJA.... ZAKON PRISILE.... ETAPA SLOBODNE VOLJE
Ništa nije bez svrhe i cilja.... Sve što postoji stvorio je Bog i donio u život da [[bi]] ispuni[[lo]] svrhu. Posljedično tome, sve također ima svoju funkciju/sudbinu.... mora služiti na ovaj ili onaj način kako bi ispunilo svoju svrhu. Čak najmanje djelo stvaranja, najmanje živo biće, ima svoju funkciju/zadatak kojeg mora ispuniti i, do određene mjere, je prisiljeno na to, pošto su sva bića subjekti/podložna prirodnom zakonu i stoga ne mogu djelovati protiv tog zakona.
Usprkos tome, što je izvršeno na ovaj zakonski način je također služenje, pošto će uvijek koristiti jednom ili drugom djelu stvaranja. Ovo je nužno za održavanje tvorevina. I tako, ništa u cijelom svemiru nije bez svrhe, ili je bilo stvoreno bez razloga.
Konačna svrha i sudbina, međutim, je oslobađanje duhovne supstance [[ili ‘svega duhovnog’]], čemu cijelo stvaranje doprinosi u skladu sa Božjim mudrim Vječnim Planom. Cijelo stvaranje je jedino došlo u postojanje u svrhu oslobađanja duhovne supstance, i svako pojedinačno djelo stvaranja ispunjava svoju sudbinu pod zakonom [[ili ‘u stanju’]] prisile.
Ljudsko biće je međutim iznimka [[ili ‘puno je drugačija stvar čovjeka što se tiče’]] jer, iako je uistinu Božje stvaralačko djelo, on ipak, njegovog razmišljanja, volje i djelovanja što se tiče, nije predmetom zakona prisile. Izvanjski čovjekov dio, tijelo, je i dalje predmetom zakona prisile, pošto se sastoji [[ili ‘je izgrađeno’]] od duhovnih supstanci koje su na početku razvoja. Njegova duša, međutim, uživa određenu količinu slobode u tome što je sposobna razviti se u skladu sa svojom vlastitom slobodnom voljom i nije predmetom Bogom-danog zakona. Time je u svojoj zrelosti, ona oslobođena od ograničenja zemaljske materije. Materija(l) služi čovjekovoj slobodnoj volji, pošto je služenje stvarna svrha zemaljskog života.... A pošto čovjek nije prisiljen služiti, Ljubav, koja je uobičajeni motiv služenja, mora biti razvijena.
Ono što se pojavilo za vrijeme [[beskonačno dugog]] perioda prisile i bilo je kompletirano/ostvareno, će sada doživjeti svoju kulminaciju/okrunjenje kao čovjek, ali sve u slobodnoj volji. Čovjek mora služiti u Ljubavi da bi se konačno oslobodio od vezanosti na koju duša gleda kao na [[ili ‘koje duhovna supstance gleda kao na’]] ograničenje i sputavanje svog izvornog preobilja snage i svjetla.... Čovjek može postići ovaj cilj na Zemlji pošto mu je Bog dao slobodnu volju tako da se može odlučiti za Boga ili Njegovog neprijatelja, koji ga je učinio neslobodnim, i od koga se mora osloboditi. Služenje u ljubavi je ključ oslobađanja od ovog beskonačno dugog zarobljeništva.... Ono što je duhovno biće, u skladu sa Božjom voljom, bilo prisiljeno učiniti tijekom dugog p(rop)ut(ovanj)a kroz svo stvaranje, to sada u završnoj etapi treba učiniti u slobodnoj volji.... treba služiti u Ljubavi.... Na taj način demonstrira [[ili ‘u tome dokazuje’]] svoje Božansko porijeklo. Ljubav je karakterizirala Božansko biće, i čovjek sebe ponovno oblikuje u svoju izvornu prirodu [[ili ‘u ono što je ranije bilo’]], ponovno prihvaća što je u slobodnoj volji odbacio u oholosti. Čim čovjek služi u Ljubavi njegova uvreda protiv Boga je otkazana/otklonjena, on je iskupljen od grijeha i nalazi svoj put nazad k Bogu, od Kojeg se udaljio.... On prepoznaje svoje sinovstvo i žudi ući u ispravan odnos sa Ocem i postati, kroz svoju ljubav, istinsko Božje dijete....
Ali sve se to mora dogoditi u slobodnoj volji. Ovo su probe/kušnje zemaljskog života koje on apsolutno/bezuvjetno mora proći. Čovjek može dosegnuti svoj cilj pošto od Boga prima pomoć na svaki mogući način. Međutim, on može također putovati dugačkim putem razvoja uzalud ako u etapi ljudskog bića teži radije na-dolje nego na-gore. Onda on ponovno zloupotrebljava svoju slobodnu volju.... on ne koristi mnoge mogućnosti koje su mu na raspolaganju da ostvari cilj/svoju sudbinu, i onda će također morati prihvatiti posljedice ponovnog put(ovanj)a kroz cijelo stvaranje.
Jednog dana će on ostvariti svoj cilj, ali samo biće određuje koliko dugo će ostati u svom zarobljeništu/zavezano. Bog mu je dao priliku da postane savršen, ali će uvijek poštovati njegovu slobodnu volju.
AMEN
Translator
Proces vývoja.... zákon prinútenia.... obdobie slobodnej vôle....
Nič nie je bez účelu a cieľa.... Všetko, čo existuje, stvorené je Bohom a prinesené k životu aby naplnilo účel. V dôsledku toho má všetko svoju funkciu/osud.... musí nejakým spôsobom slúžiť na splnenie svojho účelu. Dokonca aj najmenšie dielo stvorenia, najmenšia živá bytosť, má svoju úlohu, ktorú musí dodržiavať a účinne je k tomu nútené, pretože každé stvorenie podlieha prírodnému zákonu, a preto nemôže konať proti toho zákona.
Aj keď je však splnené donútenim zákona, je to skutočné slúženie, pretože vždy bude prospešné jednému či druhému dielu stvorenia. Toto je potrebné k ich zachovaniu/údržbe. Preto v celom vesmíre nič nie je bez účelu, alebo nebolo vytvorené bez dôvodu.
Konečným cieľom a osudom je však oslobodenie duchovnej substancie (alebo „všetkého duchovného“), k čomu celé stvorenie prispieva v súlade s Božím múdrim Večným plánom. Celé stvorenie vzniklo iba za účelom oslobodenia duchovnej substancie a každé jednotlivé dielo stvorenia napĺňa svoj osud v súlade so zákonom (alebo „v stave“) prinútenia.
Ľudská bytosť je však výnimkou (alebo „celkom je to iné týkajúce sa človeka“), je to skutočne Božie dielo stvorenia, avšak jeho myšlienky, vôľa a činy nepodliehajú zákonu prinútenia. Vonkajšia ľudská bytosť, fyzické telo, stále podlieha zákonu prinútenia, pretože pozostáva (alebo „je vybudované“) z duchovných substancií, ktoré sú stále na začiatku vývoja. Jeho duša však má určitú mieru slobody, je schopná sa rozvíjať v súlade so svojou vlastnou slobodnou vôľou, a preto ju Boh nepodrobil tomuto zákonu. Avšak jej vývoj, jej oslobodenie z viazanosti pozemskej hmoty (matérie) závisí od jej vôle slúžiť.... teda slúženie je opäť skutočným účelom jej pozemského života. A keďže nie je nútená k užitočnej činnosti (slúženiu), Láska, ktorá je najistejším impulzom/motívom pre užitočnú činnosť sa musí v nej rozvíjať.
To, čo sa stalo a dosiahlo cez nekonečne dlhú dobu prinútenia, musí teraz zažiť svoje vyvrcholenie ako ľudská bytosť, ale teraz z vlastnej vôle. Človek by mal slúžiť s Láskou, aby sa úplne vyslobodil zo stavu zviazanosti, ktorý duša považuje ako (alebo „ktorý duchovná substancia považuje ako“) obmedzenie a zmenšenie svojho pôvodného nadbytku sily a svetla.... Človek môže, ale nemusí dosiahnuť tento cieľ na Zemi, pretože mu Boh dal slobodnú vôľu a umožnil mu priniesť slobodné rozhodnutie pre Neho alebo pre Jeho protivníka, ktorý ho zbavil slobody a od ktorého sa preto musí sám oslobodiť. Slúženie v Láske je kľúčom k oslobodeniu od tohto nekonečne dlhého zajatia.... To čo duchovná bytosť musela robiť v súlade s Božou vôľou na dlhej ceste cez celé stvorenie, teraz by mala v konečnom štádiu urobiť svojou vlastnou vôľou.... mala by slúžiť v Láske.... Tým demonštruje (alebo „tak dokazuje“) svoj Božský pôvod. Láska charakterizovala Božskú bytosť a človek sa znova formuje do svojej pôvodnej prirodzenosti (alebo „toho čím bolo prv“), znova prijíma to, čoho sa dobrovoľne vzdal kvôli pýche. Hneď ako bude ľudská bytosť slúžiť v Láske, bude jeho urážka proti Bohu zrušená, opustí stav hriešnosti a nájde cestu späť k Bohu, od ktorého sa vzdialil (dištancoval sa).... On spoznáv svoje synovstvo a bude túžiť vstúpiť do správneho vzťahu s Otcom a skrze svoju lásku sa stať opravdovým Božím dieťaťom....
Všetko sa však musí konať v slobodnej vôli. Toto je skúška jeho pozemského života, ktorou bezpodmienečne musí prejsť. Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože dostane od Boha pomoc všelijakým spôsobom. Ale on môže aj prechádzať nekonečne dlhým procesom vývoja v zákone prinútenia márne, ak namiesto toho, aby postupoval vo fáze ľudskej bytosti sa zastaví, alebo dokonca pošmykne dolu. Potom on znova zneužíva svoju slobodnú vôľu.... nevyužíva veľa príležitostí, ktoré má k dispozícii, aby dosiahol cieľ, a potom bude musieť akceptovať (prijať) následky opakovanej cesty celým stvorením.
Jedného dňa určite dosiahne svoj cieľ, ale je na samotnej bytosti, aby rozhodla o trvaní svojho zajatia/zviazanosti. Boh mu umožnil aby sa mohol stať dokonalým, ale vždy bude rešpektovať jeho slobodnú vôľu.
AMEŇ
Translator