Comme vous le voyez maintenant, il a fallu un temps infiniment long à l'esprit déchu pour s’élever, et il a fallu également un temps infiniment long à chacune de Mes créations (qui devaient se développer en même temps que l'esprit contenu en elles) pour inclure en elles toujours plus d'esprit mature. De nouvelles formes se créaient sans cesse ayant chaque fois une nouvelle vocation particulière.
Cela vous montre bien que la création de la terre ne s’est pas faite en un seul instant, mais il se passa de très nombreuses longues périodes évolutives jusqu'à ce que l'esprit, à des degrés divers de maturité, prenne la forme correspondante, parce que la maturité sans cesse croissante nécessitait chaque fois une nouvelle création.
Tant que l'esprit était conditionné par la loi de la contrainte, mon œuvre créatrice était la création de la terre comme station de maturation pour l'esprit déchu, et devait lui permettre de parvenir à la maturité, permettant à l'esprit déchu de recouvrer le libre arbitre qu'il avait jadis galvaudé.
Il a fallu créer sans cesse une forme nouvelle pour cet esprit devenu mature, de manière à ce que le libre arbitre puisse être mis de nouveau à l’épreuve, et ce fut la création de l’homme qui se différenciait des précédentes créatures par la dotation d’un intellect, d’une pensée et d’une raison avec la conscience de soi-même ainsi qu’un langage lui permettant de communiquer avec ses semblables, rendant ainsi possible l'épreuve du libre-arbitre au travers de l'existence commune.
La forme extérieure de l'être humain était déjà incluse au dernier stade dans la loi de la contrainte, et destinée à incorporer un nombre incalculable de substances d'âmes mûres. Toutefois, ces êtres vivants agissaient encore sous la loi de contrainte comme la loi de la nature l’exigeait et n'étaient donc pas responsables de leur comportement. Ils n'étaient capables de penser que dans une toute petite mesure, mais ils étaient en tant que réceptacle d'esprit lentement mûri, également des créatures que Mon amour et Ma sagesse avaient formées pour cet esprit. Seuls, les êtres vivants dotés du libre-arbitre, de la raison et de la conscience de soi-même étaient à considérer comme des êtres Humains.
C'est alors que Mon Plan de Spiritualisation entrait en vigueur et celui-ci exigeait que les êtres - les hommes - soient instruits par Moi, et qu'ils utilisent leur faculté de penser, leur raison et leur libre-arbitre selon Mon enseignement. C'est ainsi que forts de leur volonté, ils pouvaient vivre et agir sur terre, ils pouvaient devenir des dieux. Mais ils pouvaient aussi s'opposer à Ma volonté et à Mes enseignements et retomber dans les ténèbres d'où ils étaient sortis.
C’est ainsi que J’ai créé l'homme. Je donnai à l'esprit ayant atteint un certain degré de maturité une forme conforme à Mon amour et Ma sagesse et Je lui donnai aussi une vocation. La forme ne devint un être vivant que lorsque l'esprit l'habita (composition d'un nombre incalculable de particules, qui en tant qu’"âme" de la forme, lui donna la vie).
L'esprit est continuellement une force agissante ; il était, certes, emprisonné pendant tout le temps de l'évolution et par conséquent incapable d'agir librement, mais dans sa dernière forme, en tant qu'Homme, il peut de nouveau agir. Il peut développer sa propre puissance et l'accroître à l'infini par l'union avec Moi.
Les premiers hommes disposaient de la puissance de Mon énergie d’Amour sans mesure. Ils étaient merveilleusement dotés, parce que leur vie à l'essai sur terre, devait les amener à se spiritualiser complètement, leur permettant d’abandonner leur revêtement charnel sans appréhension, et de revenir à la MAISON DU PÈRE en tant que Mes véritables enfants.
Cependant, ils devaient subir une mise à l'épreuve de leur libre arbitre comme tous les êtres créés. Et, leur réussite aurait considérablement aidé leurs successeurs à atteindre le but final.
Avec les premiers hommes, Je M'étais créé des êtres qui, malgré leur insuffisance (c'est-à-dire leur ignorance due à la perte de lumière occasionnée par leur chute), pouvaient atteindre néanmoins la connaissance d’un Créateur puisqu'ils pouvaient se reconnaître eux-mêmes en tant que créatures, et par conséquent reconnaître Ma Sainte Volonté et l'accomplir grâce à leur faculté de penser et de leur libre arbitre. Je Me suis créé des êtres de qui Je pouvais Me faire comprendre, malgré l’abîme qui nous séparait, ce qui était auparavant impossible dans l'état du non libre-arbitre.
Donc l'homme était la première créature terrestre renfermant l’esprit originel déchu, avec la possibilité de retrouver son état originel, afin que esprit de nouveau libre puisse agir en union intime avec Moi. Cela était la vocation des premiers hommes créés, et demeure celle de tous les hommes jusqu'à la fin, jusqu'à la spiritualisation complète de tous les esprits déchus. La mise à l'épreuve à laquelle le premier homme était soumis n'était pas tellement difficile. Toutefois, Mon adversaire avait aussi le droit de l'influencer. Et l'homme succomba. Il se détourna une deuxième fois de Moi. Ce fut le premier péché sur cette terre. Le péché que l'humanité connait, même si elle ignore celui de la première chute de l’esprit. Cependant celle-ci explique tout, car le premier homme n’aurait pas péché s’il avait été Ma première créature tangible, celle qui aurait été en pleine possession de la lumière et de la puissante énergie de l’amour originel, puisque seule la perfection peut sortir de Moi. Dès lors, aucune force adverse n'aurait pu l'influencer. Mais la cause de son péché réside dans la chute originelle de l’esprit, donc de l'âme immature de l'homme qui devait faire ses preuves, mais n’y était pas contraint.
L'Homme possédait la raison et le libre-arbitre, une responsabilité vis-à-vis de son âme ; il fallait donc qu'il paie. Mon adversaire garda le pouvoir sur l'esprit incarné en tant qu'homme, ce qui signifie pour chaque homme, un pénible passage sur terre, lutte et souffrance, avec pour but d'échapper à sa puissance. Un but que l'homme peut désormais atteindre, parce que JÉSUS CHRIST est venu aider l'homme affaibli par le péché d'Adam, et la rédemption est acquise pour chacun de ceux qui Le reconnaissent et Le suivent comme FILS DE DIEU, LE REDEMPTEUR DE L’HUMANITE ET DU MONDE MATERIEL.
Le premier homme aurait pu construire le pont sur lequel ses descendants auraient pu Me joindre. Mais comme il fauta, l'humanité dût rester encore longtemps sous la domination de Satan, jusqu'à ce que LE REDEMPTEUR ET SAUVEUR - JÉSUS CHRIST - vint sur terre, établissant un pont avec le royaume spirituel, par Sa souffrance et Sa mort sur la Croix.
La décision qui fut demandée à Mon premier esprit créé - Lucifer - n'était pas du tout à considérer comme un commandement, mais bien au contraire, il fut laissé entièrement libre d'orienter sa volonté, mais celle-ci ne visait uniquement que le pouvoir et la domination. Il était parfaitement conscient d'être issu de Moi, mais parce qu'il ne ME voyait pas, il croyait être seul à régner. Pourtant il était conscient de son origine en MOI, MAIS IL NE VOULAIT PAS ME RECONNAÎTRE. Et cette volonté d’opposition et de reniement ne provenait pas de Moi, mais bien de lui-même, de son libre-arbitre dont Je l'avais doté.
Voilà la différence entre la première chute de Lucifer et le péché du premier homme. - car celui-ci portait encore en lui le libre-arbitre dévoyé. - C'est pourquoi JE lui donnai un commandement à respecter - un commandement qu'il lui aurait été facile de tenir si l'esprit de l'adversaire ne l'avait pas influencé - or, cette influence était encore très forte en lui parce qu'en somme, il lui appartenait encore - donc un commandement à respecter, parce que l'âme n'avait pas encore atteint sa maturité parfaite qui aurait rendu la chute impossible.
Un homme parfait n’aurait pas pu chuter. Il aurait été incapable d'outrepasser ce commandement, car l'esprit parfait en l'homme l'aurait empêché de faire quoi que ce soit contre Dieu. La création de l'homme fut le RÉSULTAT DE LA CHUTE DE LUCIFER ET DE SES PARTISANS, car JE n'avais vraiment pas besoin de donner une forme à l’esprit, appelé par Moi à la vie.
La forme de l'homme renfermait donc l'esprit déchu. Aussi Adam était déjà pénalisé par le péché qu'il aurait pu pourtant maîtriser et annihiler s'il avait respecté Mon commandement - il lui aurait été alors possible de s'acquitter de la dette originelle. - Hélas, sa chute retarda pour longtemps le retour de l'esprit déchu vers Moi - retour rendu pourtant possible par l'ŒUVRE RÉDEMPTRICE DE L'HOMME JÉSUS QUI, sans un tel commandement de Ma part, a fait ce qu'Adam aurait dû faire : c'est-à-dire accomplir entièrement Ma Sainte Volonté par une vie consacrée à l'amour, et s'unir de nouveau à Moi pour atteindre pleinement de nouveau la lumière et la puissance de l’Amour originel.
Amen
TraducteursPadlá duchovná substancia (hmota) potrebovala nekonečne dlhý čas pre svoj vzostupný vývoj a nekonečne dlhé obdobie bolo potrebné aj pre Moje ojedinelé stvorenia, ktoré sa viac-menej museli vyvíjať v súlade s duchovnými látkami zviazanými v ních, aby dosahovali stále väčšiu duchovnú vyspelosť. Stále sa vytvárali nové formy a týmto formám boli znovu a znovu pridelené úlohy.
Preto stvorenie Zeme nevzniklo v okamihu, ale nekonečne dlhé časové obdobia plynuli, kým duchovná podstata všetkých stupňov zrelosti nenašla pre seba vhodnú vonkajšiu formu, pretože neustále rastúca zrelosť si tiež vyžadovala neustále nové stvorenia, ktoré by sa k nej mohli prispôsobiť. Ale pokiaľ duchovné podliehalo zákonu prinútenia, Moja tvorivá činnosť pozostávala v tvarovaní Zeme ako miesta pre dozrievanie najnižšie padlého duchovného, ktoré muselo získať úroveň zrelosti, aby sa zviazanému duchovnému mohla opäť vrátila slobodná vôľa, ktorú v minulosti zneužilio.
Ale teraz musela byť vytvorená vonkajšia forma pre túto plne vyzretú duchovnú podstatu, aby mohla znovu vyskúšať svoju slobodnú vôľu v tejto podobe (forme). Toto dielo stvorenia bol človek, ktorý sa líšil od všetkých predtým stvorených bytostí tak, že okrem slobodnej vôle bol tiež obdarený inteligenciou a rozumom.... schopnosťou myslenia, sebavedomím a schopnosťou komunikovať s ostatnými ľuďmi prostredníctvom jazyka, pretože spolunažívanie poskytlo potrebné podmienky na skúšku vôle.
Vonkajšia forma ľudskej bytosti už existovala v posledných štádiách stavu prinútenia a bola určená na to, aby prijala nespočetné množstvo vyzretých látok duše, ale tieto živé bytosti stále konali v prinútenom stave, ako to vyžadoval prírodný zákon, a preto neboli zodpovedné pre svoje činy.... Mali iba veľmi obmedzenú schopnosť myslenia, ale ako diela stvorenia slúžili ako nádoby pre duchovnú podstatu, ktorá dozrela po nekonečne dlhom čase vývoja a boli tvarované Mojou múdrosťou a láskou k tejto duchovnej podstate.
Ale iba živé bytosti, ktoré vlastnili slobodnú vôľu, inteligenciu a sebauvedomenie, mohli byť pomenované ako ľudské bytosti.... a až potom sa začal plán ich duchovného oživenia.... To si vyžadovalo, aby živé bytosti.... ľudia.... boli vyučovaní odo Mňa.... ktorí by svoju schopnosť myslenia, svoju inteligenciu a svoju slobodnú vôľu mali používať v súlade s Mojimi pokynmi a pomocou svojej slobodnej vôle by potom mohli žiť a pôsobiť na Zemi.... ktorí sa dokážu vyformovať ako bohovia, ale tiež konať v rozpore s Mojou radou a Mojou vôľou a vrátiť sa do priepasti, odkiaľ vystúpili.
Vytvoril Som človeka.... Po dosiahnutí určitého stupňa zrelosti som dal duchovnej podstate vonkajšiu podobu v súlade s Mojou láskou a múdrosťou a úlohu, ktorú človek potvreboval vykonať (naplniť). Vonkajšia forma sa stala živou bytosťou až potom keď do nej vstúpila duchovná podstata.... súhrn nespočetných maličkých častíc, ktoré ako „duša“ dali tejto forme život. Pretože je duchovná podstata neustále účinnou silou, ktorá bola počas prípravných fáz skutočne obmedzená a neschopná pre neobmedzenú činnosť, počas nekonečného procesu rozvoja. Vo svojej konečnej vonkajšej podobe, v človekovi, však môže opäť byť aktívna. Môže rozvíjať svoju vlastnú silu a v jednote so Mnou ju bez obmedzenia zväčšovať.
Prvé ľudské bytosti mali Moju silu k dispozícii bez obmedzenia, boli mimoriadne dobre vybavené vzhľadom na skutočnosť, že ich skúška života na Zemi by mala vyústiť do ich úplného duchovného opustenia pozemskej formy, aby sa mohli ako skutočné deti opäť vrátiť do domu svojho Otca.... Ale vyžadovala sa od nich skúška vôle, ktorú som požadoval od každej stvorenej bytosti. Úspešné dokončenie tohto testu zo strane prvých ľudí by umožnilo všetkým nasledujúcim generáciám ľahko dosiahnuť konečný cieľ.... (1.11.1953).
Vytvorením prvých ľudských bytostí Som vytvoril bytosti pre Seba, ktoré napriek ich nedostatočnosti.... tj. ich nedostatku dokonalosti v dôsledku odpadnutia odo Mňa.... mohli dosiahnuť povedomie o Mne, pretože si uvedomovali seba ako živé stvorenia.... Vďaka schopnosti myslenia a slobodnej vôle dokázali rozpoznať Moju vôľu a konať v súlade s ňou.... Vytvoril som pre seba bytosti, s ktorými Som mohol komunikovať napriek ich vzdialenosti od Mňa, ktorí mohli počuť Moje Slovo a na ktorých ono mohlo pôsobiť, čo bolo nemožné v skoršom stave obmedzenej vôle.
Človek bol teda prvým pozemským dielom stvorenia, ktorý niesol v sebe padlého pôvodného ducha, a ktorý mal potom pomáhať tomuto pôvodnému duchu vrátiť sa do pôvodného stavu, aby mohol znovu ako slobodný duch pôsobyť vo večnej jednote so Mnou. To bola úloha prvého stvoreného človeka, a zostane úlohou všetkých ľudí až do konca, až do konečného duchovného oživenia všetkých padlých duchov.
Skúška vôle, ktorú musel prvý človek prejsť, nebola príliš náročná.... V tejto skúške však musel mať Môj protivník tiež možnosť uplatniť svoj vplyv na neho.... A človek podľahol tomu vplyvu.... Opustil ma po druhýkrát, a toto bol prvý pád do hriechu na tejto Zemi.... prvý hriech, ktorý je ľudstvu známy, aj keď nevie o dávnom odpadnutí duchov odo Mňa.... Ale iba to vysvetľuje všetko.... lebo prvý človek by nemohol padnúť, keby bol prvou stvorenou bytosťou, ktorá bola vyjadrená zo Mňa, pretože by bol v úplnom vlastníctve sily a svetla, keďže zo Mňa môže vyjsť iba dokonalosť. V takom prípade by nemohol byť ovplyvnený nepriateľskou silou.
Dôvod jeho pádu je však (treba hľadať) v pradávnom odpadnutí duchov a tiež v ešte stále nezrelej ľudskej duši, ktorá mohla skutočne prejsť testom, ale nebola na to prinútená.... Napriek tomu boli v človekovom vlastníctve inteligencia a slobodná vôľa, a preto musel tiež prijať zodpovednosť za svoju dušu.... A tak sa človek musel kajať/odčiniť za svoju vinu.
Môj protivník si zachoval svoju autoritu nad duchom vteleným v človeku a to pre každého človeka znamená namáhavú cestu boja a utrpenia počas pozemského života s cieľom oslobodiť sa od jeho vlády.... Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože Ježiš Kristus prišiel pomôcť ľudstvu, ktoré bolo oslabené Adamovým pádom do hriechu, a preto je zaručené spasenie každému, kto Ho spozná a vyzná ako Syna Božieho a Vykupiteľa sveta a dobrovoľne Ho nasleduje.
Prvý človek by bol schopný vybudovať (ten) most, po ktorom by mohli všetci jeho potomkovia prijsť ku Mne.... ale keďže padol, ľudstvo muselo zostať dlho v satanovom otroctve až do príchodu Spasiteľa, až kým Ježiš Kristus zostúpil na zem, aby prostredníctvom Jeho utrpenia a smrti vybudoval most do duchovného kráľovstva.... prostredníctvom Jeho ukrižovania.... (2.11.1953)
Rozhodnutie vôle, kroré bolo požadované/očakávané od Mojej prvej stvorenej bytosti.... Lucifera.... sa v žiadnom prípade nepovažovalo za prikázanie, skôr to bola úplná sloboda v rozhodnutí bytosti riadiť svoju vôľu v oboch smeroch a smer jej vôle bol úplne založený na jej túžbe po moci a vláde. On si určite bol vedomý, že pochádza odo Mňa, ale veril tomu, že môže vládnuť aj sám, pretože Ma nevidel.... Poznal ma ako svoj zdroj, ale nechcel ma uznať.... A túto vôľu Som neumiestnenil Ja do bytosti, ale samotná bytosť zmenila odo Mňa darovanú slobodnú vôľu.
To bol rozdiel medzi prvým pádom Lucifera a pádom a prvým hriechom prvého človeka.... pretože v ňom bola stále zlá/opačná vôľa, a preto Som mu dal prikázanie, ktoré by nemal prekročiť.... prikázanie, ktoré mohol ľahko udržať, keby ho protivný duch neovplyvnil, ktorý bol na človeka taký silný, keďže človek bola stále jeho súčasťou.... keďže ešte nezískal dokonalosť, ktorá by pádu znemožnila.
Dokonalý človek by nemohol padnúť, to znamená, že by nemohol porušiť toto prikázanie, pretože dokonalý duch v človekovi by mu zabránil v každej činnosti odporujúcej Bohu.... Ale stvorenie človeka bolo iba dôsledkom Luciferovho pádu a jeho nasledovníkov, lebo by skutočne pre Mňa nebolo potrebné, aby duchovia, ktorí boli skrze Mňa pozvaní do života, dostali vonkajšiu podobu ako obal. Ľudská forma však v sebe už obsahovala padlého ducha, a preto bol človek Adam už zaťažený minulým hriechom, ktorý by napriek tomu mohol vzdialiť od seba, keby dodržal Moje prikázanie.
Bolo by možné pre neho, aby sa zbavil zdedeného hriechu.... ale jeho pád oddialil/spomalil návrat padlých duchov ku Mne znova na nekonečne dlhé časové obdobie. Napriek tomu je to možné prostredníctvom spásy človekom Ježišom, ktorý bez akéhokoľvek prikázania z Mojej strany urobil to, čo mal urobiť človek Adam.... úplne prijať Moju vôľu a životom lásky na Zemi opäť sa spojiť so Mnou a dosiahnuť úplné vlastníctvo sily a svetla.
AMEŇ
Traducteurs