Un mandamiento se os dio y cuyo cumplimiento es único propósito en el trayecto de la vida terrestre..... el amor a Dios y al semejante..... Cuando el hombre Jesús andaba por la tierra, declaró este mandamiento como el más notable e importante, porque los hombres de aquella época lo dejaban al lado por completo, porque estaban metidos tan profundos en un amor egoísta que a todos los vicios y deseos se allanaba el camino y se desprecian de manera muy terrorífica y que llevaba a la incredulidad total. Y como a los hombres debería traerse ayuda y llevarlos al camino correcto y a la creencia fiel a Dios, tenían que cambiar su amor egoísta fuertemente desarrollado en un amor hacia el semejante, porque solo el amor significa la salvación para el alma y porque desde el amor se podía desarrollar también la fe y entonces se puede aspirar también el entendimiento para la obra de redención de Jesús..... El amor es y será la ley fundamental desde la eternidad..... Pero mientras falte cualquier amor a la humanidad, sale de cada órbita y está muy cerca de la pérdida. Cuando Jesus andaba por la tierra sabía del estado espiritual muy bajo de la humanidad y también sabía cómo eliminar este estado bajísimo..... Y su primera misión existía en vivir como ejemplo de caridad y usar las habilidades espirituales consecuentes para la bendición de semejantes y traerles ayudar en su pena todavía en tierra y darles prueba que fuerza es el amor..... Y por esto os predicaba siempre solo el amor..... Intentaba educarles en vivir una vida correcta, quiso traerles ayuda espiritual y terrestre a la vez, porque su estado era deplorable y que llevaba a los hombres a la deriva y que en su ciegez no lo veían. Jesús entonces vivía el amor..... Y Su evangelio consistió únicamente de este mandamiento del amor hacia Dios y al semejante, porque todos los avisos, todos detalles siempre se referían a un estilo de vida correcto que le fue llevado por delante y que Jesú mismo ha vivido de manera muy visible para todos los hombres..... Pero el mandamiento del amor a Dios y al semejante no es un “mandamiento” que se tiene que tomar en el sentido verdadero de la palabra..... Porque el amor no se “manda”, se tiene que realizar por voluntad propia y libre, no se tiene que sustituir por obras que se pueden realizar también sin amor..... pero se expresa en obras, porque empuja a la acción. Jesus ha enseñado en la tierra a los hombres lo que hace falta si el hombre quiere ganarse la vida eterna. Pero el hombre se tiene que encender en sí mismo el amor. No es suficiente que finge el amor a través de obras, aunque ayuden a los semejantes..... tiene que sentir la necesidad dentro de sí mismo a ayudar al semejante, solamente entonces se fuerza el amor egoísta y entonces da prueba del amor a Dios..... Pero se pueden desarrollarse a través de obras mecánicas el amor interno, el hombre puede, que primero cumple el “mandamiento”, enseñarse a sí mismo en el amor, y esto intenta conseguir el hombre Jesús a través de Su evangelio del amor, porque un hombre completamente egoísta necesita un puente de su punto de vista actual al amor al semejante desinteresado. Tiene que ser dirigido a ayudar a su semejante hasta que lo realice por sí mismo, entonces ya ha pasado un cambio lento que va a aumentar con el tiempo si Dios mismo ha podido influir con Su amor. El amor a Dios y al semejante es el mandamiento más notable e importante..... Y por eso la enseñanza de amor de Jesús se tiene que adelantar a todas otras instrucciones, porque el amor es la llave para todo el conocimiento y que se queda sin entender al hombre sin amor..... El amor es todo y aquel que tiene el amor, cuyo destino ya se ha cerrado para toda la eternidad. Y donde se predica el amor con toda urgencia, allí el mismo amor eterno se ha instalado en la tierra, allí se encuentra el espíritu de la verdad y allí se encuentra entendimiento para la obra de redención de Jesús y su importancia..... Porque el amor también es la luz que ilumina al espíritu de aquel que predica el amor y que vive en caridad.....
Amén
TraductorVám ľuďom je dané jedno prikázanie, ktorého splnenie je vaším jediným účelom v živote na Zemi.... prikázanie Lásky k Bohu a k vášmu blížnemu.... Keď človek Ježiš kráčal po Zemi, vyhlásil toto prikázanie za najdôležitejšie a najvýznamnejšie, pretože ľudia toho času to úplne zanedbali, pretože boli tak hlboko zakorenení v sebaláske, že to vydláždilo cestu všetkým zlozvykom a žiadostivostiam, ktoré sa odhaľovali najstrašidelnejším spôsobom a viedli tiež k úplnej nevere.
A ak by ľuďom mala byť poskytnúta pomoc teraz, aby boli vedení správnou cestou a k pevnej viere v Boha, prvou vecou, ktorú musia urobiť je pokúsiť sa obrátiť svoju silne vyvinutú sebelásku na Lásku k svojmu blížnemu, pretože iba Láska ich dušiam prináša spasenie a pretože sa z Lásky môže rozvíjať aj viera a až potom sa dá očakávať pochopenie významu Ježišovho vykupiteľského diela.... Láska je a zostáva základným zákonom po celú večnosť, no keďže je ľudstvo zbavené Lásky, je tiež úplne mimo poriadku a blízko zániku.
Keď Ježiš chodil Zemou, vedel o duchovnej depresii (najnižšieho bodu) ľudí a tiež vedel, ako túto depresiu vyriešiť.... A tak Jeho misia spočívala v prvom rade ukázať príkladom života v Láske a z toho vyplývajúce duchovné schopnosti využiť na požehnanie blížnych ľudských bytostí, aby im priniesol pomoc dokonca aj v pozemskom súžení, a tým im dokázal, koľká sila je Láska.... Preto On neustále kázal iba Lásku....
On sa snažil vychovávať ľudí k správnemu spôsobu života, chcel im zároveň priniesť pozemskú a duchovnú pomoc, pretože bol zľutovania hodný ich stav, ktorý neodvolateľne vrhal ľudí do priepasti, ktorú oni vo svojej slepote nespoznávali. Ježiš teda vyučoval Lásku.... A Jeho Evanjelium vlastne spočívalo iba v Prikázaní Láske k Bohu a blížnemu, pretože všetky rady, všetky podrobnosti sa vždy vzťahovali iba na správny spôsob života, ktorý im bol jasne a hlasne ukázaný a ktorým Sám Ježiš viditeľným príkladom žil pred všetkými ľuďmi....
Avšak ani to prikázanie Láske k Bohu a blížnemu nie je žiadnym „prikázaním“ v pravom slova zmysle.... Pretože Lásku nemožno „prikázať“, Ona sa musí praktizovať slobodnou vôľou, nemôže byť nahradená dielami, ktoré môžu byť vykonávané bez Lásky.... ale Ona sa bude zase prejavovať v skutkoch, pretože Láska vyžaduje (núti na) aktivitu. Ježiš teda ukázal ľuďom na Zemi, čo je potrebné, ak človek chce získať večný život (Lukáš:25-28). Samotný človek musí teraz v sebe vznietiť Lásku. Nestačí predstierať Lásku prostredníctvom skutkov, ktoré pravdepodobne prinesú pomoc blížnemu.... on v sebe musí mať potrebu pomáhať svojmu blížnemu, iba vtedy bude silou porušená jeho sebecká láska (Matúš 11:12), a až potom on tiež preukáže Láska k Bohu (1. Jánova 4:20)....
Ale človek prostredníctvom počiatočných mechanických skutkov môže v sebe priviesť Lásku k rozvíjaniu sa, človek, ktorý poprvé plní „prikázanie“, sa môže tiež vzdelávať v Láske, a to je to, čo sa človek Ježiš snažil dosiahnuť prostredníctvom Svojho Evanjelia Lásky, pretože čistý egoista potrebuje zo svojho predchádzajúceho pohľadu most k nesebeckej Láske k blížnemu. Najprv musí byť povzbudený, aby pomohol svojmu blížnemu, až kým to neurobí z vlastnej iniciatívy, a vtedy už nastala pomalá zmena, ktorá teraz neustále pokračuje, pretože Sám Boh ho teraz ovplyvnil skrze Lásku.
Láska k Bohu a k blížnemu je najväčšie a najdôležitejšie prikázanie (Matúš 22:40).... preto Ježišovo učenie o Láske musí vždy predchádzať všetkým učeniam, pretože Láska je tiež kľúčom ku všetkým ďalším poznatkom, ktoré bez Lásky pre ľudí zostávajú nepochopiteľné (Filipänom 1:9).... Láska je všetko a každý, kto má Lásku, zapečatil svoj na celú večnosť. A tam, kde je Láska kázaná so všetkou naliehavosťou, bude na Zemi zastúpená aj samotná Večná Láska, bude tu tiež Duch Pravdy (Ján 14:15-17; 15:26), a tiež bude existovať porozumenie pre spásonosné dielo Ježiša Krista a jeho význam.... Za týmto účelom Láska je tiež svetlom, ktoré osvetľuje ducha tých, ktorí kážu Lásku a sami žijú v Láske....
AMEŇ
Traductor