Para recorrer el camino correcto en la Tierra se requiere el cumplimiento de los mandamientos divinos que, sin embargo, son fáciles de cumplir si el humano vive en el amor, es decir, que tiene el impulso interior de ser bueno y de hacer el bien.... Entonces él no percibe los mandamientos de Dios como una presión o influencia que lo inhibe, sino que se esfuerza por lograr los mismo que Dios exige de él, y entonces también camina por el camino correcto. Entonces no necesita ningún mandamiento porque su ser se cambia por propio impulso al amor y porque su voluntad se dirige hacia Dios, y lo espiritual en él ya está en el reconocimiento de la Deidad Eterna, incluso si el humano no es consciente de esto o no tiene un conocimiento correspondiente o no dispone del saber al respecto.
Probablemente el conocimiento ya duerme dentro de él, pero aún no ha salido a la luz, y sin embargo su alma reconoce a Dios, de lo contrario no se esforzaría por el bien. El humano también buscará la perfección, porque su corazón, dispuesto y capaz de amar, lo impulsa a una actividad constante en el amor. Sus acciones y pensamientos no contradicen los mandamientos de amor que Dios dio para hacer posible que los humanos cambien según Su voluntad.
Porque en muchos humanos la cognición del bien y del mal no está tan desarrollada porque su voluntad interior todavía está dirigida hacia el oponente de Dios. Éste nubla en el humano el claro sentido del bien y del mal; le presenta el mal bajo una luz que le parece tentadora. Y así, un humano que ha caído bajo su influencia, que deja que todos los malos impulsos surtan efecto en él, no obstante puede estar convencido en su corazón de que actúa correctamente, porque sólo ve su propio beneficio y considera que todo es bueno lo que le da una ventaja. Cuanto más se hunde, es decir, cae en el poder del oponente de Dios, más desaparece su cognición del bien y del mal.
Y los mandamientos divinos deben ser ahora una guía para él mientras hace un esfuerzo serio por vivir correctamente en la Tierra. Porque su estilo equivocado de vida tiene que ser reprochado a él una y otra vez, y los mandamientos divinos deben servirle como punto de referencia por el cual sus acciones son evaluadas y juzgadas. El mandamiento del amor siempre dejará de lado el propio beneficio y protegerá el beneficio del prójimo, y sólo cuando un humano tenga en cuenta esto comienza a someterse a estos mandamientos. Al ser humano bajo la influencia del oponente se le debían dar mandamientos individuales, a través de los cuales pudiera reconocer la maldad de sus pensamientos y acciones. El ser humano que está en el amor, en cambio, no necesita estos mandamientos; no le es posible violar los mandamientos individuales porque el amor le impide hacer lo que un humano sin amor hace sin dudarlo.
Las fuerzas del bien están activas en un ser humano que está activo en el amor, y éstas le impiden cometer cualquier acto malo, mientras que el humano que está alejado de Dios y desprovisto de todo amor permite el acceso a las fuerzas del mal y éstas le impulsan repetidamente a cometer acciones sin amor. Sin embargo, si se le reprocha cada uno de los mandamientos, entonces se puede despertar en él el sentimiento de responsabilidad por sus acciones y entonces comete una mala acción sin inhibiciones, lo que puede incluso provocar un cambio en su forma de pensar, siempre que se decide a un cambio de su estilo de vida en la premonición de una vida después de la muerte, que le parece perdida....
Entonces dirige su atención a la salvación de su alma, entonces aprovecha cada oportunidad para lograr aclaración acerca de la voluntad de Dios, se arrepiente sinceramente de su vida fallida y entonces busca a cambiarse a sí mismo.... Se aborrece a sí mismo y sus acciones anteriores, reconoce los mandamientos divinos y se esfuerza por vivir de acuerdo con ellos de ahora en adelante.... Y sólo entonces se le concede el éxito espiritual, es decir, su alma puede desarrollarse hacia arriba poco antes de su muerte, y aunque su grado de madurez es todavía baja, entra en el reino espiritual con la cognición de la Deidad Eterna y ya no está completamente apartado de Dios.
Tan pronto como reconoce a Dios y Sus mandamientos, se salva, está en camino hacia la altura, ha comenzado su desarrollo ascendente y el alma también alcanzará su objetivo, si no en la Tierra, al menos algún día en el reino espiritual. Pero mientras el humano ignore los mandamientos divinos o vincule las ventajas terrenales al cumplimiento de estos, el alma permanecerá en el grado espiritual más bajo, y entonces permanecerá también en la noche oscura espiritual.... No reconoce a Dios y tampoco puede amarle a Él, no se esforzará por Él, sino dirigirse al oponente de Dios que, sin embargo, nunca puede hacer que el alma sea conocedora y, por tanto, tampoco puede transmitirla conocimiento acerca de Dios.
Y es este conocimiento de la que carece la humanidad, el conocimiento de un Dios de amor, Que es omnipotente y sabio y Que quiere ganar a los humanos para Sí.... Tan pronto como el humano tiene conocimiento, tan pronto como cree en Dios como un Ser sumamente perfecto, también prestará atención a lo que este Ser supremo exige del humano.... y lo hará por su impulso más íntimo, porque en él despierta el amor a Dios y busca unificarse al Ser más supremo y perfecto.... Y entonces ya no necesitará mandamientos, porque desde dentro está lleno de amor por Dios y el prójimo....
amén
TraductorChodiť správnou cestou na Zemi si vyžaduje spĺňanie Božích prikázaní, ktoré je však veľmi ľahko splniť (1. Jánova 5:3), ak človek žije v Láske, tj. ak zvnútra má pohnútku byť dobrým a robiť dobro.... vtedy on nevníma Božie prikázania ako nátlak alebo vplyv, ktorý by ho obmedzoval, ale sám sa usiluje o to, čo od neho požaduje Boh, a potom kráča správnou cestou. On vtedy nepotrebuje žiadne prikázania, pretože jeho bytosť sa mení na Lásku z vlastnej iniciatívy a preto, že sa jeho vôľa snaží priblížiť k Bohu, čiže to čo je duchovné v ňom je už vedomé večného Božstva, aj keď si toho človek neuvedomuje alebo on ešte nevlastní poznanie o tom.
To poznanie už v ňom spí, ale ešte sa neobjavilo, no aj napriek tomu jeho duša uznáva Boha, inak by sa ona neusilovala o dobro. Človek sa bude tiež usilovať o dokonalosť, pretože jeho srdce, ktoré je hotové a schopné pre Lásku, ho vedie k neustálemu pôsobeniu v Láske. Takže jeho činy a myšlienky nie sú v rozpore s prikázaniami Lásky, ktoré dal Boh, aby umožnili ľuďom meniť sa a žiť podľa Jeho vôle.
U mnohých ľudí sa znalosť dobra a zla ešte nerozvila, pretože je vnútorná vôľa ešte stále obrátená k Božiemu protivníkovi. To u človeka zakaľuje jasný zmysel pre dobro a zlo, on mu zlo predstavuje v určitom svetle tak, aby sa mu zdalo lákavé. A tak človek, ktorý podľahol jeho vplyvu, ktorý v sebe nechá pôsobiť všetky zlé inštinkty, bude presvedčený vo svojom vnútri, že koná správne, pretože vidí iba svoj vlastný prospech a považuje za dobré všetko čo sa mu stáva výhodou. Čím nižšie sa on ponorý, tj. dostane sa pod kontrolu Božieho protivníka, tým viac mu zmizne rozoznanie dobra a zla.
A Božie prikázania by mu teraz mali byť usmernením, akonáhle vynaloží vážne úsilie, aby žil správne na Zemi. Lebo znova a znova sa mu musí ukázať na jeho zlý spôsob života a Božie prikázania musia mu slúžiť ako meradlo, pomocou ktorého budú hodnotené a posudzované jeho skutky. Prikázanie Lásky vždy bude zanedbávať vlastnú výhodu a obhajovať výhodu blížneho, a iba keď človek tomu venuje svoju pozornosť, začne sa týmto prikázaniam podrobovať. Pre človeka, ktorý je pod vplyvom protivníka museli byť vydané jednotlivé prikázania, oproti ktorým mohol rozpoznať nesprávnosť jeho myslenia a konania. Avšak človek, ktorý je v Láske, tieto prikázania nepotrebuje, on nie je schopný prekročiť jednotlivé prikázania, pretože Láska ho ochraňuje (zdržuje, odpudzuje) od toho, čo človek, ktorý je bez Lásky, bez váhania robí.
U človeka, ktorý je aktívny v Láske, dobré sily sú činné a oni ho odpudzujú od akéhokoľvek bezohľadného a zlého skutku, zatiaľ čo človek vzdialený od Boha, ktorý je zbavený akejkoľvek Lásky, poskytuje prístup silám zla a oni ho neustále poháňajú, aby konal bez Lásky. Ak sa mu však ponukne každé jednotlivé prikázanie, môže tiež prebudiť zmysel pre zodpovednosť za svoje činy, a on potom bude vykonávať zlý skutok s pochybnosťou, ktorá dokonca môže viesť k zmene jeho myslenia, ak sa on sám rozhodne zmeniť jeho spôsob života v predpoklade života po smrti, ktorý sa mu tak zdá premárnený....
Potom on upriamuje svoju pozornosť na spásu svojej duše a vtedy využije každú príležitosť, aby získal pojasnenie ohľadne Božej vôle, vážne ľutuje svoj neúspešný život a pokúša seba zmeniť.... hnusí sa sám sebe a svojích predchádzajúcich činov, uznáva Božské prikázania a naďalej sa snaží podľa nich žiť.... a až potom mu je zaručený duchovný úspech, tj. že jeho duša sa ešte krátko pred smrťou môže rozvíjať na hore, a aj keď jej stupeň zrelosti je stále nízky, ona vo vedomí večného Božstva vstupuje do duchovného kráľovstva a už nie je úplne odvrátená od Boha.
Hneď ako uzná Boha a Jeho prikázania, je spasená, je na ceste vzostupu, jej vzostupný vývoj sa začal a duša aj dosahuje svoj cieľ, ak nie na Zemi, potom neskoršie v duchovnom kráľovstve. Ale pokiaľ človek ignoruje Božské prikázania alebo spája ich plnenie s pozemskými výhodami, duša zostáva na najnižšej duchovnej úrovni, a ona potom aj zostane v temnej duchovnej noci.... ona nerozpoznáva Boha a nemôže Ho milovať, nebude sa o neho usilovať, ale sa obráti k Božiemu protivníku (Satanovi), ktorý však dušu nikdy nemôže uviesť do vedomosti, čiže nemôže jej ponuknúť poznanie Boha....
A práve toto poznanie chýba ľudstvu, poznanie Boha Lásky, Ktorý je všemohúci a múdry a Ktorý chce získať ľudí pre Seba.... Akonáhle sa človek dozvie, rovnako ak verí v Boha ako najvyššiu dokonalú bytosť, všimne si aj to, čo táto najvyššia bytosť vyžaduje od človeka.... a urobí to zo svojej najvnútornejšej pohnútky, pretože v ňom sa budí Láska k Bohu a on sa snaží pripojiť k najvyššej, najdokonalejšej bytosti.... A on potom nepotrebuje žiadne prikázania, lebo je zvnútra plný Lásky k Bohu a k blížnemu....
AMEŇ
Traductor