Confronta annuncio con traduzione

Altre traduzioni:

Tormenti dell’essere senza auto consapevolezza

Siete stati creati per l’Eternità. Perciò non potete mai più svanire in eterno, benché abbiate avuto un inizio. Ma vi potevate modificare nel vostro essere, e lo avete anche fatto e vi siete con ciò temporaneamente derubati della consapevolezza dell’io. Avete continuato ad esistere, ma non vi era più consapevole il vostro essere. Ciononostante questo stato non era nessuna beatitudine, non era uno svanire beato in un nulla, ma era uno stato di tormento perché significava per lo spirituale una volta creato libero essere legato, che percepiva anche questo stato legato come tormento. Ma dato che ora rimanete eternamente esistenti, dovete anche poter gioire della vostra esistenza, dovete vivere in uno stato beato, cioè poter agire per la vostra gioia nella Forza e nella Luce. Questa è la vostra meta, la meta dello spirituale una volta creato da Me, che viva e sia attivo nella Mia Volontà, che sia pieno di Luce e di Forza come Me e che possa attivarsi in modo creativo e formativo per la propria felicità. Ma innumerevoli esseri irradiati da Me nella Luce e nella Libertà, hanno perduto la consapevolezza dell’io per la propria colpa. Hanno rinunciato alla loro Libertà, alla loro Luce e Forza ed hanno scelto per sé stessi una sorte orribile. Ma non potevano distruggere sé stessi e non lo potranno mai in eterno. Se ora questo stato senza la consapevolezza dell’io scelto liberamente fosse senza tormento, nessun essere non tenderebbe mai nella vita alla beatitudine, perché allora sarebbe anche quasi svanito, riconosciuto ancora come essere soltanto da Me Stesso. Ma i tormenti di un essere legato sono inimmaginabili, ed una minaccia di una Nuova Rilegazione non deve lasciare indifferenti voi uomini, perché anche se vi manca la consapevolezza dell’io, sarete comunque esposti a dei tormenti, che una volta potrete afferrare nella retrospezione, quando sarete entrati nella Vita, perché soffre lo spirituale, non l’uomo, che voi credete passato. E lo spirituale può essere bensì irrigidito in sé, ma non è cancellato, non è senza sensazione, e soffre i tormenti più grandi, anche nella sua sostanza più minuscola, per cui anche l’intera Creazione, lo spirituale legato nella materia, in contrasto al Regno di Luce e dei suoi abitanti, è come “non redento” anche “infelice” e langue nella sua pena la Redenzione. La pena che percepisce lo spirituale, è per voi uomini incomprensibile, perché ciò che è stato dato alla vostra anima come involucro, il vostro corpo terreno, sente e può sopportare dei dolori soltanto fino ad un certo grado, che però non sono niente a paragonare con i tormenti che l’anima deve tollerare nello stato non liberato ed i quali sente anche lo spirituale ancora legato nella sua forma esteriore. Ma dato che soltanto l’anima è un essere autoconsapevole, può tendere coscientemente ad un cambiamento del suo essere, una trasformazione nel suo essere Ur, soltanto nello stadio come uomo. La conoscenza che non può mai svanire, che rimane eternamente esistente, la indurrà anche ad un serio tendere di formarsi l’Eternità felice, di tendere ad una “Vita nella Beatitudine” e di conquistarsi di nuovo la Forza e la Luce per poter essere attiva secondo la Legge dell’eterno Ordine. Ma fintanto che le manca questa conoscenza, l’uomo vive inutilmente sulla Terra, e l’anima rimane legata e lascia ancora legata il suo corpo. Ed ora si manifesta di nuovo lo stato tormentoso che sulla Terra non aveva percepito come tale. Lei è morta, benché esista, sulla Terra non si è conquistata la Vita che rende felice, lo stato della Rilegazione la minaccia di nuovo anche ora, se non le riesce di giungere alla conoscenza nel Regno dell’aldilà, che non è svanita e non può svanire, benché non viva più sulla Terra. Questa conoscenza la può indurre soltanto nel Regno dell’aldilà, di tendere ora comunque alla “Vita” ed in questo è anche aiutata. Ma è terribile per un’anima già auto consapevole, quando sperimenta di nuovo il destino della Nuova Rilegazione, quando le viene tolta la consapevolezza dell’io e deve passare il percorso attraverso la Creazione in innumerevoli particelle e deve di nuovo sopportare gli infiniti tormenti, che significa per lo spirituale ogni forma esteriore. Perché soltanto attraverso i tormenti lo spirituale può essere purificato in quanto che deve di nuovo maturare fino ad un essere consapevole dell’io, che una volta deve vivere e poi non perderà mai più in eterno la sua Vita.

Amen

Traduttore
Tradotto da: Ingrid Wunderlich

Agónia bytostí bez sebavedomia.... Rim. 8, 19:22....

Boli ste stvorení na večnosť.... Preto nemôžete nikdy prestať existovať, aj keď ste mali začiatok. Ale dokázali ste zmeniť svoju prirodzenosť, čo ste aj urobili, a preto ste sa dočasne zbavili sebauvedomenia. Určite ste aj naďalej pokračovali existovať, ale už ste si neboli vedomí svojej existencie. Napriek tomu to nebol stav šťastia, nebol to blažený prechod do prázdnoty, ale stav trápenia, pretože to znamenalo obmedzenie pre duchovnú bytosť, ktorá bola kedysi stvorená ako slobodná bytosť, ktorá tiež zažila toto obmedzenie ako agóniu. Keďže budete aj naďalej žiť večne, mali by ste si tiež užiť svoju existenciu, mali by ste žiť v blaženom stave, to znamená, že by ste mali byť aktívni pre vaše vlastné potešenie v sile a svetle. To je váš cieľ. Cieľom každej bytosti, ktorú Som kedy stvoril, je žiť a byť aktívny v Mojej vôli, byť blažene šťastný v plnom svetle a sile ako Ja a schopný vytvárať a tvarovať pre svoje vlastné potešenie. Napriek tomu nespočetné množstvo bytostí, ktoré Som vyžiaril vo svetle a slobode stratilo sebauvedomenie v dôsledku ich vlastnej chyby. Vzdali sa slobody, svetla a sily a sami si vybrali hrozný osud.... Ale oni boli neschopní seba zničiť a nikdy to nedokážu. Keby sa tento dobrovoľne zvolený stav bez sebapoznania zbavil všetkej agónie, žiadna bytosť by sa nikdy nesnažila o život v blahoslavenstve, pretože potom by do určitej miery zahynula a jedine z Mojej strany by bola považovaná za bytosť. Agónie vylúčenej bytosti sú však nemysliteľné a vy, ľudia, by ste nemali zostať ľahostajní k hrozbe obnoveného vylúčenia (exilu), pretože aj keď vám chýba sebapoznanie, budete napriek tomu vystavení utrpeniam, ktoré budete môcť pochopiť spätne jedného dňa, keď vstúpite do života. Lebo je to duchovná esencia (podstata), ktorá trpí, nie ľudská bytosť, o ktorej sa domnievate, že zomrela. A duchovná esencia sa určite dokázala stvrdnúť sama o sebe, ale nie je zahladená, nie je necitlivá a trpí extrémnou bolesťou dokonca aj vo svojej najmenšej substancii (častici), teda v celom Stvorení.... duchovnej substancii zaviazanej v hmote (matérii).... na rozdiel od kráľovstva svetla a jeho obyvateľov.... je „nevykúpené“ alebo „nešťastné“, tj zviazané bolesťou a vo svojej bolesti túži po vykúpení.

Bolesť, ktorú prežíva duchovná substancia je pre vás, ľudí nepochopiteľná, pretože to, čo bolo poskytnuté vašej duši ako obal.... vaše pozemské telo.... je schopné cítiť a vydržať bolesť len do určitej miery, ktorú však nie je možné porovnať s utrpením, ktoré musí duša vydržať vo svojom nevykúpenom stave a ktoré pociťujú aj stále spútané duchovné substancie vonkajšieho obalu. Keďže však iba duša je uvedomujúcou si bytosťou, môže sa preto vedome usilovať iba v stave ľudskej bytosti o zmenu svojej prirodzenosti, o premenu na svoju základnú prirodzenosť. Uvedomenie si, že nikdy nemôže zahynúť, že bude existovať navždy, ju potom bude motivovať k tomu, aby sa vážne usilovala o šťastný večný život, o „život v blahoslavenstve“ a aby znovu získala silu a svetlo, aby bola aktívna v súlade so zákonom Božského poriadku. Pokiaľ však chýba toto porozumenie, život človeka na Zemi nebude k žiadnemu úžitku a duša zostane zviazaná a tiež opustí svoje telo v zaviazanom stave.... A potom sa znova objaví stav agónie, ktorý ona toľko necítila na Zemi. Ona je mŕtva, aj keď existuje.... Nezískala blažený život na Zemi, stav vyhnanstva (exilu) ju tiež znova ohrozuje ak sa jej nepodarí dosiahnuť porozumenie v kráľovstve inej ríši (porozumej „v záhrobí“), že neprestala a nemôže prestať existovať, aj keď už viac nežije na Zemi.... Iba toto porozumenie ju môže v kráľovstve inej ríši nakoniec prinútiť usilovať sa o „život“ a potom jej bude poskytnutá pomoc. Ale pre už uvedomiteľnú dušu je to hrozné, ak musí znova zažiť osud nového vyhnanstva.... ak je jej sebapoznanie odstránené a musí ísť cestou cez stvorenie rozostavená do nespočetných, malých častíc a znovu trpieť agóniou, čo pre duchovnú bytosť predstavuje každý vonkajší obal. Len vďaka bolesti sa môže duchovná bytosť natoľko očistiť, že znova dospeje k sebauvedomenej bytosti, ktorá jedného dňa ožije a potom už nikdy viac nestratí svoj život.

AMEŇ

Traduttore
Tradotto da: Lorens Novosel