• Back

BESMRTNOST DUŠE.... DAR MILOSTI....

Poslušajte dakle glas Gospodnji, i obratite pažnju na ovo: vi sebi kradete najveću milosti ukoliko sumnjate u besmrtnost duše, jer uz pretpostavku da je život našao svoj kraj sa smrću zemaljskog tijela, vi ne žudite ništa što bi imalo vječno trajanje. Vi tako, kao da ste zadovoljni brigom za vaše tijelo na Zemlji, i ne tražite nikakvu pomoć za život poslije smrti. I vi ne mislite na Duh, nego se zadovoljavate onim što je korisno jedino tijelu. A ako ne tražite, ne može vam biti dodijeljena pomoć. Tjelesni život ćete vi onda doduše zaključiti smrću tijela, ali ne i životom duše. U uređenju koje je vaš način života na Zemlji sam odredio,biti će novo boravište duše u skladu sa ovim tjelesnim životom, vi više ništa nećete moći vlastitom snagom, nego baš kao što na Zemlji koristite vaša osjetila i onda osjećate užitak kao i patnju, a neizbježna je sudbina svake duše da ona na sebe mora preuzeti pravednu kaznu ili pravednu naknadu (plaću), i tome ne može uteći. I zato je od najveće važnosti, na Zemlji računati sa preživljavanjem duše, jer bez vjere u to, čovjek se neće okoristiti Božjom milošću, odnosno, on vjeruje da ne treba Božansku pomoć, i cjelokupno razmišljanje i djelovanje usmjerava jedino naispunjavanje zemaljskih dužnosti, a ovo ga dovodi u teško nazadovanje, kada on bude pitan o duhovnim tekovinama (stečevinama) u vječnosti.... Ništa ne tlači dušu više od neiskorištenih mogućnosti u zemaljskom životu.... A neiskorišten za vječnost će ostati svaki zemaljski život, kada je, bez vjere u preživljavanje duše, pojam „vječnosti“ neshvatljiv za čovjeka, jer tko brine za vječnost, ako mu jednostavno nedostaje vjera u to?.... I stoga duša doista zemaljski ulazi u počinak, ali se može sunčati u nebeskom miru jedino ako je na Zemlji bila neumorno aktivna za život u onostranom. Ili pak ona sada mora na mukotrpan način pokušati postići ono, što bi joj dok je još u fizičkom tijelu bilo mnogostruko lakše. I tako Ja pozivam sve nepovjerljive na Zemlji: Mislite na život poslije smrti, i ne živite u zabludi da će sa smrću tijela sve biti završeno.... nego znajte da tek onda počinje pravi život.... znajte, da vi na Zemlji samo trebate izdržati vrijeme ispita (vrijeme kušnji), ali da tek onda otpočinje istinski život, a ovaj život u potpunosti ovisi o tome kako ste vi iskoristili zemaljski život. Jer, za dušu je strašna izvjesnost da je pustila da prođe (propustila) zemaljski život i sada na ulazu u onostrano mora spoznati svoje siromaštvo duhovnim blagom. Stoga iskoristite život, dok god ste još u punom posjedu vaše snage i neprestano molite za milost, jer jedino vam ona omogućava duhovni napredak i čini slobodnim put u vječnu domovinu.

AMEN

NESMRTEĽNOSŤ DUŠE... DAR MILOSTI...

Počujte Pánov hlas a dávajte pozor na toto: Pripravujete sa o najväčšiu milosť, ak pochybujete o nesmrteľnosti duše, lebo za predpokladu, že život sa končí zánikom pozemského tela, netúžite po ničom, čo by malo trvať večne. Ste akosi spokojní so starostlivosťou o svoje telo na Zemi a nežiadate o pomoc pre život po smrti. A neberiete do úvahy ducha, ale uspokojíte sa s tým, čo je prospešné iba pre telo. A ak nepožiadate, pomoc vám nemôže byť poskytnutá. Svoj telesný život síce ukončíte smrťou tela, ale nie život duše. Vo forme, ktorú si určí váš spôsob života na Zemi, bude nový pobyt duše v súlade s týmto životom tela, a už nebudete môcť robiť nič z vlastnej sily, ale rovnako ako na Zemi používate svoje zmysly, a tak pociťujete radosť i utrpenie, je nevyhnutným údelom každej duše, že si musí vziať na seba spravodlivý trest, alebo spravodlivú odmenu a nemôže tomu uniknúť. A preto je nanajvýš dôležité počítať s ďalšou existenciou duše na zemi, pretože bez viery v ňu človek nevyužije Božiu milosť, teda bez viery v nesmrteľnosť duše človek Božiu milosť nevyužije, tj uverí, že nepotrebuje Božiu pomoc a vo svojích myšlienkach a činoch sa zameriava len na naplnenie pozemského života, čo ho privádza ku ťažkej porážky, keď sa ho bude pýtať na duchovné výdobytky (získania) vo večnosti... Nič neskľučuje dušu viac ako nevyužité príležitosti pozemského života... A každý pozemský život zostane na večnosť nevyužitý, keď bez viery v život duše je pojem „večnosť“ pre ľudskú bytosť nepochopiteľný, veď kto sa postará o večnosť, ak mu jednoducho chýba viera? A tak duša určite vstupuje po smrti tela do odpočinku, ale slnko Božej milosti ju nemôže vyhrievať v nebeskom pokoji vtedy, ak nebola dostatočne aktívna na Zemi pre život po smrti. Alebo sa teraz musí pokúsiť dostať sa k tomu ťažkým spôsobom, čo by pre ňu bolo mnohokrát jednoduchšie, kým bola ešte v tele. A tak vyzývam všetkých pochybovačov na Zemi: Myslite na život po smrti a nežite v klame, že smrťou tela sa všetko končí....ale vedzte, že až vtedy sa začína skutočný život... vedzte, že na Zemi iba musíte vydržať skúšobný čas (čas skúšky), ale až potom sa začína skutočný život a tento život úplne závisí od toho, ako ste využili pozemský život. Pre dušu bude totiž strašnou skutočnosťou, že nechala prejsť pozemský život a teraz musí rozpoznať svoju chudobu duchovných pokladov pri vstupe do onoho sveta. A preto využite svoj život, pokiaľ ešte plne disponujete svojimi silami a neustále proste o milosť, lebo len ona vám umožňuje duchovný pokrok a otvára vám cestu do večnej vlasti.

AMEŇ