La enorme distancia de aquel que cierta vez se sublevó contra Mí –contra la Fuerza que vivifica todo– también ha reducido enormemente el efecto de la Fuerza. De modo que lo espiritual, antes lleno de Vida y de Fuerza, se privó a sí mismo de la Fuerza y, finalmente, se ha convertido en sustancia más dura; porque incluso la sustancia espiritual se endurece si en esta enorme distancia ya no la toca la Fuerza de mi Amor.
El proceso del endurecimiento de sustancia espiritual corresponde a la formación de materia terrenal que, por mi Voluntad, tomó forma. De modo que ahora, en el fondo, toda la Creación es tal sustancia endurecida - originalmente Fuerza espiritual surgida de Mí como algo sustancial sumamente perfecto... En su perfección esto, lo sustancial, fue constantemente penetrado por la Fuerza de mi Amor, por lo que estaba capaz de actuar y de hacer efecto ilimitado, igual que Yo.
26 de Febrero de 1953
Yo soy la Fuente primaria de toda Fuerza, y todo lo que existe depende de esta Fuente de Fuerza. No existe nada fuera de Mí que de manera autónoma dispusiera de fuerza, con lo que una separación de Mí y de mi Fuerza significaría un acabarse total, porque por ninguna otra parte sería posible un suministro de fuerza. Pero tampoco es posible una separación de Mí, porque eternamente nunca mi Fuerza puede perecer ni ser partida. Aun así, algo que ha surgido de mi Fuerza puede alejarse de Mí infinitamente, donde alejamiento significa que la Fuerza pierde de eficacia, de modo que aquello que se ha alejado queda inmóvil y se condensa a sustancia, a materia, la que por lo tanto es sustancia endurecida que no tiene facultad para la actividad porque ha salido de la esfera de radiación de la Fuerza de mi Amor.
De modo que esta es la suerte de lo espiritual que ha apostatado de Mí - lo que se encuentra en extrema distancia de Mí y que aun así es eternamente imperecedero... Sin embargo, en el fondo, todo esto sigue siendo sustancial... algo que al principio tenía una suma facultad de pensar... que tenía el conocimiento y la libre voluntad... pero que por su caída perdió todas sus características divinas. Por mi Voluntad estas entidades espirituales se disolvieron en incontables elementos minúsculos, para que –una vez que haya sido logrado cierto grado de maduración y de purificación– vuelvan a reencontrarse en un proceso de regeneración muy lento, reconocido por Mí. De modo que sirviéndome de mi Fuerza, a causa de la voluntad del primer ser creado por Mí, Yo cautivé lo sustancial, originalmente creado con una voluntad totalmente libre.
¿Pero qué ha sido de este primer ser creado? Desde su caída va errando como chispa de fuerza y, con la fuerza que le ha quedado, procura enfocar todo aquello que mi Voluntad le ha sustraído. Pero eso no para vivificarlo sino para aumentar su propia fuerza... para que esta llegue a superar a Mí mismo - a mi propia Fuerza. Pero aquello que por mi Voluntad está cautivado no reacciona ante esta radiación enfocada, precisamente porque esta no le proporciona vida...
Pero una vez que tras una migración casi infinita por la Creación19 lo cautivado haya vuelto a ser el ser... una vez que todas las minúsculas partículas sueltas hayan vuelto a encontrarse y ahora, con integridad, se hayan encarnado en forma humana, y como tal el ser haya recuperado la consciencia de sí mismo, también vuelve a ser sensible a los esfuerzos de aquel ser que fue el primero creado - el espíritu opositor de Mí... El ser rehecho se deja deslumbrar de aquella chispa que no es sino un reflejo ficticio que deslumbra el ojo para cegarlo del todo - chispa que a causa de la caída tampoco ya tiene fuerza por la distancia casi infinita de Mí...
Pero al espíritu opositor lo sustancial le ha quedado, y tampoco ha perdido la consciencia de sí mismo, por lo que todavía puede ejercer influencia en otros portadores de consciencia de sí mismo; de modo que puede ocupar al hombre del todo con su índole, y eso sin estar limitado a un solo hombre en particular. De modo que puede ejercer su influencia por todas partes donde haya seres humanos que, por su ánimo, inclinan su voluntad a él y estos, por su unión con él, le aumentan su fuerza... Y la fuerza que le ha quedado la aprovecha únicamente para surtir efecto contra Mí, procurando continuamente a aumentarla mediante la ayuda de los hombres que se entregan a él. Así este espíritu opositor actúa visiblemente. Pero también puede dominar a un hombre completamente –también visiblemente– pero eso sólo mientras este se encuentre en la Tierra donde tiene que poner a prueba su voluntad.
Una vez que el adversario haya logrado su propósito –el ganar a los hombres para sí–, lo que en realidad ha conseguido es el endurecimiento de sustancia espiritual... con lo que ha echado a perder su propia fuerza. De modo que él mismo se ha quedado como totalmente inanimado porque ya no puede agarrarse a hombres que le regalan su fuerza vital...
Entonces es cuando termina un período de Redención... cuando el adversario ha arrastrado a la mayor parte de los seres humanos a las profundidades, y los demás son plenamente devotos a Mí... Entonces él mismo se encuentra privado de su fuerza, con lo que también él se encuentra como detenido, como encadenado... y eso hasta que de nuevo pueda hacer los mismos intentos con los hombres... cuando estos de nuevo están en el estado en que le fomentan su fuerza - hasta que ellos mismos, por decirlo así, a causa de su voluntad errónea le sueltan las cadenas. Pues esta voluntad errónea está de nuevo orientada hacia la materia, de modo que está doblegada a la voluntad de mi adversario, con lo que también vuelve a fomentar su posición de fuerza - lo que en cada período de Redención resulta tanto más evidente cuanto más cerca esté su final.
Por eso cada período de Redención empezará con armonía llena de Paz, con un verdadero paraíso en la Tierra, y terminará con actividad satánica hasta que a mi adversario esté sustraído el último rastro de lo sustancial... hasta que él mismo se haya quedado tan débil que solicita Fuerza de Mí... hasta que regrese a Mí, a su Casa Paternal, la que hace tiempos había abandonado voluntariamente.
Amén.
TraductorMimoriadne veľká vzdialenosť od Mňa tomu, ktorý sa kedysi vzbúril proti Mne, sile, ktorá všetko oživuje, tiež ohromne znížila účinok sily, a tak duchovná substancia (hmota), ktorá bola kedysi plná života a sily, sa zbavila sily a nakoniec sa zmenil na najtvrdšiu látku, pretože aj duchovná látka stvrdne (spevnie), ak je tak nekonečne vzdialená odo mňa, že už nie je ovplyvnená silou Mojej lásky. Proces stvrdnutia duchovnej hmoty je jednoznačný vzniku pozemskej matérie, ktorá bola sformovaná vďaka Mojej vôli. Celé stvorenie je teda v podstate takou stuženou látkou, Moja kedysi vyžarovaná duchovná sila, ktorá napriek tomu vyšla odo Mňa ako niečo, čo je vo svojej podstate mimoriadne dokonalé.... Táto dokonalá duchovná látka bola neustále preniknutá silou Mojej lásky, a teda schopná tvoriť a pracovať bez obmedzenia ako Ja.
Ja som pôvodný zdroj sily a všetko, čo existuje, závisí od tohto zdroja sily. Nič oddelené od Mňa neexistuje so samostatnou silou, ktorú by malo k dispozícii, a preto oddelenie od Mňa a Mojej sily tiež znamená úplnú dezintegráciu (rozpadnutie), pretože nie je možné získať prítok sily odkiaľkoľvek inde. Nie je však možné ani oddelenie od Mňa, pretože Moja sila nemôže prestať naveky a je tiež večne nedeliteľná; ale to, čo vyplynulo z Mojej sily, je schopné sa dištancovať (vzdialiť) nekonečne ďaleko a vzdialenosť znamená, že sila stráca svoj účinok, takže ďaleko odstránená látka zostáva nehybná a zhusťuje sa na pevnú látku, na matériu, ktorá je takto spevnená duchovná látka bez schopnosť byť aktívnya, pretože opustil pole vyžarovania sily Mojej lásky.
Toto je teda osud padlej duchovnej substancie, ktorá je od Mňa najvzdialenejší a napriek tomu večne neprestane existovať.... Napriek tomu je to v podstate niečo, čo kedysi bolo inteligentné do najvyššej miery, s vedomím a slobodnou vôľou, a pritom v dôsledku svojho pádu stratila všetky dôkazy o svojej božskosti. Prostredníctvom Mojej vôle sa tieto duchovné bytosti rozpustili (rozložili) v nespočetné miniatúrne častice, aby sa postupne znova spojili po dosiahnutí určitého stupňa zrelosti alebo očistenia pomocou procesu uzdravenia, ktorý Som uznal za úspešný.... Tak som zviazal kedysi slobodných duchov, ktoré boli vytvorené mojou prvou stvorenou bytosťou a použitím Mojej sily.... Ale čo sa stalo s touto prvou stvorenou bytosťou?
Od svojho pádu sa táto bytosť túlala sem a tam ako iskra sily, ktorá sa snažila využiť svoju zostávajúcu silu na osvietenie všetkého, čo mu Moja vôľa odobrala.... nie aby to oživil, ale aby zvýšil svoju vlastnú silu, aby prekonal Mňa Samého, to jest Moju silu.... Duchovná substancia obmedzená Mojou vôľou nereaguje na toto osvietenie (ilumináciu) jednoducho preto, že mu nedáva život.... Ale akonáhle sa stane bytosťou po nekonečne dlhej ceste cez stvorenie, keď sa jednotlivé maličké častice opäť zhromaždili a ako celok sa stelesňujú v ľudskej podobe a tým znovu získajú svoje sebavedomie, bude znova reagovať na snahy prvého stvorenia, Mojho protikladného ducha. Dovolí si byť oslepená tou iskrou, pretože táto iskra nesvieti, je to iba klamlivé svetlo, ktoré oslepuje oko, aby úplne zakrylo jeho pohľad.... rovnako ako jeho sila sa stala neúčinnou kvôli odpadnutiu, kvôli nekonečne veľkej vzdialenosti odo Mňa. Jeho podstata však zostáva, nestratil svoje sebauvedomenie, a preto je stále schopný ovplyvňovať rovnako sebauvedomené bytosti, takže jeho podstata môže dôkladne preniknúť do ľudskej bytosti bez toho, aby bola obmedzená iba na jednu ľudskú bytosť.
Preto je schopný uplatniť svoj vplyv všade, kde sa ľudia úmyselne obracajú k nemu kvôli ich náklonosti a ktorí tak zvyšujú jeho silu prostredníctvom zjednotenia s ním.... On svoju pozostalú silu využíva iba na to, aby pracoval proti Mne, neustále sa ju snaží povýšiť pomocou ľudí, ktorí sa mu podrobia. Tento protikladný duch je teda celkom očividne aktívny, je tiež schopný celkom jasne ovládnuť človeka, ale iba dovtedy, kým osoba má vykonať skúšku vôle na Zemi....
Ak dosiahol svoj cieľ získať ľudí pre seba, potom iba napomohol zatvrdeniu duchovnej substancie a stratil svoju silu, takže aj on sám bude úplne bez života, len čo sa už nebude môcť držať ľudí ktorí mu poskytujú energiu ich života.... A to je prípad, keď sa blíži koniec obdobia Spásy, keď on vtiahne väčšinu ľudí do priepasti a ostatní sú mi úplne oddaní. Potom on sám bude úplne zbavený svojej sily, potom bude tiež v obmedzenom stave, bude pripútaný.... kým nebude schopný pokúšať ľudí rovnakým spôsobom ešte raz, kým sa ľudia nedostanú k stavu, aby zvyšovali jeho silu, až kým oni viac alebo menej znova uvoľnia jeho putá ako následok svojej pochybnej vôli vôči matérie, ktorá sa podriaďuje vôle Môjho protivníka, a teda ešte raz zvyšuje jeho moc, čo sa stáva stále viac zjavné v každom období Spásy, čím viac sa on približuje ku Koncu. Z tohto dôvodu každé obdobie Spásy začne v pokojnej harmónii ako pravý raj na Zemi a končí satanskou činnosťou, až kým nebude od môjho protivníka odňatá aj posledná duchovná bytosť, kým nebude on sám taký natoľko slabý, že požiada o silu od Mňa.... kým sa sám ku Mne nevráti do domu svojho Otca.... ktorý kedysi opustil z vlastnej slobodnej vôle.
ameŇ
Traductor