Prameň: https://www.bertha-dudde.org/sk/proclamation/6988

6988 Agónia bytostí bez sebavedomia.... Rim. 8, 19:22....

8 decembra 1957: Kniha 74

Boli ste stvorení na večnosť.... Preto nemôžete nikdy prestať existovať, aj keď ste mali začiatok. Ale dokázali ste zmeniť svoju prirodzenosť, čo ste aj urobili, a preto ste sa dočasne zbavili sebauvedomenia. Určite ste aj naďalej pokračovali existovať, ale už ste si neboli vedomí svojej existencie. Napriek tomu to nebol stav šťastia, nebol to blažený prechod do prázdnoty, ale stav trápenia, pretože to znamenalo obmedzenie pre duchovnú bytosť, ktorá bola kedysi stvorená ako slobodná bytosť, ktorá tiež zažila toto obmedzenie ako agóniu. Keďže budete aj naďalej žiť večne, mali by ste si tiež užiť svoju existenciu, mali by ste žiť v blaženom stave, to znamená, že by ste mali byť aktívni pre vaše vlastné potešenie v sile a svetle. To je váš cieľ. Cieľom každej bytosti, ktorú Som kedy stvoril, je žiť a byť aktívny v Mojej vôli, byť blažene šťastný v plnom svetle a sile ako Ja a schopný vytvárať a tvarovať pre svoje vlastné potešenie. Napriek tomu nespočetné množstvo bytostí, ktoré Som vyžiaril vo svetle a slobode stratilo sebauvedomenie v dôsledku ich vlastnej chyby. Vzdali sa slobody, svetla a sily a sami si vybrali hrozný osud.... Ale oni boli neschopní seba zničiť a nikdy to nedokážu. Keby sa tento dobrovoľne zvolený stav bez sebapoznania zbavil všetkej agónie, žiadna bytosť by sa nikdy nesnažila o život v blahoslavenstve, pretože potom by do určitej miery zahynula a jedine z Mojej strany by bola považovaná za bytosť. Agónie vylúčenej bytosti sú však nemysliteľné a vy, ľudia, by ste nemali zostať ľahostajní k hrozbe obnoveného vylúčenia (exilu), pretože aj keď vám chýba sebapoznanie, budete napriek tomu vystavení utrpeniam, ktoré budete môcť pochopiť spätne jedného dňa, keď vstúpite do života. Lebo je to duchovná esencia (podstata), ktorá trpí, nie ľudská bytosť, o ktorej sa domnievate, že zomrela. A duchovná esencia sa určite dokázala stvrdnúť sama o sebe, ale nie je zahladená, nie je necitlivá a trpí extrémnou bolesťou dokonca aj vo svojej najmenšej substancii (častici), teda v celom Stvorení.... duchovnej substancii zaviazanej v hmote (matérii).... na rozdiel od kráľovstva svetla a jeho obyvateľov.... je „nevykúpené“ alebo „nešťastné“, tj zviazané bolesťou a vo svojej bolesti túži po vykúpení.

Bolesť, ktorú prežíva duchovná substancia je pre vás, ľudí nepochopiteľná, pretože to, čo bolo poskytnuté vašej duši ako obal.... vaše pozemské telo.... je schopné cítiť a vydržať bolesť len do určitej miery, ktorú však nie je možné porovnať s utrpením, ktoré musí duša vydržať vo svojom nevykúpenom stave a ktoré pociťujú aj stále spútané duchovné substancie vonkajšieho obalu. Keďže však iba duša je uvedomujúcou si bytosťou, môže sa preto vedome usilovať iba v stave ľudskej bytosti o zmenu svojej prirodzenosti, o premenu na svoju základnú prirodzenosť. Uvedomenie si, že nikdy nemôže zahynúť, že bude existovať navždy, ju potom bude motivovať k tomu, aby sa vážne usilovala o šťastný večný život, o „život v blahoslavenstve“ a aby znovu získala silu a svetlo, aby bola aktívna v súlade so zákonom Božského poriadku. Pokiaľ však chýba toto porozumenie, život človeka na Zemi nebude k žiadnemu úžitku a duša zostane zviazaná a tiež opustí svoje telo v zaviazanom stave.... A potom sa znova objaví stav agónie, ktorý ona toľko necítila na Zemi. Ona je mŕtva, aj keď existuje.... Nezískala blažený život na Zemi, stav vyhnanstva (exilu) ju tiež znova ohrozuje ak sa jej nepodarí dosiahnuť porozumenie v kráľovstve inej ríši (porozumej „v záhrobí“), že neprestala a nemôže prestať existovať, aj keď už viac nežije na Zemi.... Iba toto porozumenie ju môže v kráľovstve inej ríši nakoniec prinútiť usilovať sa o „život“ a potom jej bude poskytnutá pomoc. Ale pre už uvedomiteľnú dušu je to hrozné, ak musí znova zažiť osud nového vyhnanstva.... ak je jej sebapoznanie odstránené a musí ísť cestou cez stvorenie rozostavená do nespočetných, malých častíc a znovu trpieť agóniou, čo pre duchovnú bytosť predstavuje každý vonkajší obal. Len vďaka bolesti sa môže duchovná bytosť natoľko očistiť, že znova dospeje k sebauvedomenej bytosti, ktorá jedného dňa ožije a potom už nikdy viac nestratí svoj život.

AMEŇ

Preložila Lorens Novosel