Prameň: https://www.bertha-dudde.org/sk/proclamation/2760

2760 Účel Božích prikázaní.... Večná blaženosť....

31 mája 1943: Kniha 34/35/36

Plnenie Božích prikázaní je prvou podmienkou Bohu milého životného štýlu. Božie prikázania si však vyžadujú iba Lásku človeka, takže to by mal byť spôsob života človeka, ktorý bude neustále pokračovať v Láske.... Konečným účelom pozemského života je stať sa ako Boh, Ktorý je Sám Osebe Láskou; a keďže je človek nevedomí, keď začína svoj pozemský život, Božie prikázania, ktoré si vyžadujú nepretržité pôsobenie v Láske, dávajú sa mu ako vodítko pre jeho pozemský život, a je na jeho slobodnej vôli, aby zodpovedajúcim spôsobom zariadil svoj život. Ale bez Lásky nikto nemôže byť blažený, takže konečným cieľom (zámerom) Božích prikázaní je byť schopný vstúpiť do večnej blaženosti....

Boh dal Svoje prikázania, aby mohol dať ľuďom veľké šťastie, ktoré trvá večne, pretože bez Lásky žiadny človek nemôže byť blažený. On musí z vlastnej vôle dosiahnúť stav, ktorý by vypĺňal podmienky pre vstup do kráľovstva svetla, no on je bezmocný a jeho neznalosť by ani nemohla byť impulzom na to aby sám tvaroval svoju dušu pre duchovné kráľovstvo. Preto Boh dáva človeku Svoje prikázania, aby cestou ich napĺňania mohol byť kŕmený mocou a jeho stav nevedomosti sa zmenil na to poznanie.

Pretože hneď ako sa to dozvie, on sám seba tvaruje, tj. z vnútornej pohnútke, k podobnosti s Bohom, snaží sa prispôsobiť sa večnému Božstvu, čo sa môže znova stať iba prostredníctvom Lásky. Potom už nepotrebuje Božie prikázania, pretože akonáhle je jeho srdce schopné milovať, ono ho núti praktizovať Lásku, pretože na neho neprestajne prúdi sila od Boha a táto silu povzbudzuje k pôsobeniu v Láske. Božské prikázania sú teda iba prostriedkom, ktorý nevedomého človeka povzbudzuje k tomu, aby prijal silu, aby on teda najprv vyjadril svoju vôľu a Boh mu potom daruje silu v súlade s jeho vôľou.

Božie prikázania poukazujú na správnu cestu, pretože iba tým, že pôsobí v Láske, on ide touto cestou, spočiatku najprv nevedomý duchovného úspechu, ktorý sa však vyjadruje v stále jasnejšom poznaní, čo je dôkazom sily, ktorá človekovi plynie z Boha.... Boh chce ľudí vychovávať v Láske a dáva im Svoje prikázania, ktoré vyžadujú iba Lásku....

Pokiaľ je človek stále ďaleko od Boha, on cíti tieto prikázania ako bremeno, pretože on sám nepozná Lásku. Ak je však nútený dbať na tieto prikázania, vtedy cíti, že sa mu Boh približuje, takže on viac a viac dobrovoľne napĺňa Božie prikázania, pretože ho posilňuje Božia moc a jeho duch je osvetlený. Preto by on mal byť vychovávaný k pôsobeniu v Láske, aby ono (pôsobenie) potom so všetkou slobodnou vôľou mohlo byť vykonávané a človeka priviedlo do stavu vedomosti, poznania, ktoré mu umožňuje vstúpiť do duchovnej ríše.

Pôsobenie v Láske je jediná cesta k Bohu a táto cesta je ľuďom ukázaná prostredníctvom Božích prikázaní, ktorých splnenie sa nikdy nevyžaduje násilne. Ak ich chce človek ignorovať, zostáva v temnom stave ducha; nie je v žiadnom prípade nútený praktizovať Lásku, iba je cestou utrpení a bojov počas celého svojho pozemského života znova a znova upomínaný, aby sa aktivoval v Láske, pretože ho Boh nechce ponechať k jeho zániku (pádu).

Preto sú mu Božie prikázania znova a znova ponúkané, jeho myslenie je znova a znova ovplyvňované a znova a znova je postavený do pozícií, kde môže vykonávať skutky Lásky tak, aby si mohol na sebe vyskúšať, ako účinkuje pôsobenie v Láske.... Pretože jeho duchovný stav závisí od spĺňania prikázaní a od toho vstup do večnej blaženosti.

AMEŇ

Preložila Lorens Novosel